Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 9XCdo/393/2016 Identifikačné číslo spisu: 7712215357 Dátum vydania rozhodnutia: 07.02.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Paluda Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:7712215357.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, IČO: 00 166 073, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 19C/139/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z
- júna 2016, sp. zn. 2Co/254/2016, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a. Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie
- Okresný súd Michalovce uznesením z
- apríla 2016, č. k. 19C/139/2012-119 uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 20 eur za podané odvolanie vo veci samej - žalobe o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci.
- O odvolaní žalobkyne rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením z
- júna 2016 sp. zn. 2Co/254/2016 tak, že potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyni vznikla podaním odvolania vo veci samej poplatková povinnosť v súlade s ustanovením § 1 ods. 1, s ustanovením § 2 ods. 4, s ustanovením § 5 ods. 1 písm. a/ a § 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“). Uviedol, že poplatkový úkon (odvolanie žalobkyne vo veci samej) bolo podané po
- septembri 2012, odkedy bola zavedená poplatková povinnosť, tak za žaloby o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, ako aj za odvolanie podané vo veci samej.
- Proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bola potvrdená povinnosť žalobkyne zaplatiť súdny poplatok 20 Eur za podané odvolanie vo veci samej, podala žalobkyňa dovolanie. Dovolanie proti napadnutému uzneseniu podala žalobkyňa z dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“). Dovolaním napadnuté rozhodnutie označila za prekvapivé a priečiace sa zákonu. Súdy jej mali vyrubiť súdny poplatok, ktorý jej nemal byť vyrubený a tým jej malo byť nesprávnym procesným postupom znemožnené uskutočňovať jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ C. s. p.). Žiadala preto rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) prostredníctvom zamestnanca s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. b/ CSP) strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok žalobkyne smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustný, preto dovolanie odmietol (§ 447 písm. c/ CSP).
- Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustné proti akémukoľvek rozhodnutiu odvolacieho súdu, ale len voči takému proti ktorému to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.)
- V danom prípade žalobkyňa podala dovolanie z dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f/ C. s. p. proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bola potvrdená jej povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo veci samej. Dovolanie z dovolacích dôvodov uvedených v ustanovení § 420 C. s. p. je ale prípustné iba proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí. Rozhodnutie napadnuté žalobkyňou dovolaním nie je rozhodnutím vo veci samej - o merite jej žaloby a nie je ani rozhodnutím ktorým sa konanie končí, napr. zastavuje konanie o jej žalobe. Keďže žalobkyňa podala dovolanie z dôvodu podľa § 420 písm. f/ C. s. p. proti rozhodnutiu, ktorým bola potvrdená jej poplatková povinnosť, podala žalobkyňa dovolanie proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému nie je z ňou uvedeného dovolacieho dôvodu prípustné podať dovolanie. Zároveň dovolací súd poukazuje na dôvodovú správu k § 420 C. s. p., podľa ktorej zámerom predkladateľa zákona bolo „obmedziť možnosť podať dovolanie len na meritórne rozhodnutia (rozsudočné výroky) a z nemeritórnych len voči tým, ktorými sa konanie končí (odmietnutie, zastavenie a pod)“. S prihliadnutím na viazanosť dovolacieho súdu uplatnenými dovolacími dôvodmi (§ 440 C. s. p.), súd už ďalšie dôvody na odôvodnenie svojho rozhodnutia neuvádza.
- Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne proti uzneseniu odvolacieho súdu nie je prípustné, Najvyšší súd Slovenskej republiky ho odmietol podľa § 447 písm. c/ C. s. p.
- Keďže dovolanie žalobkyne bolo odmietnuté, rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania v konaní úspešnej protistrany - žalovanej, súd v zmysle § 451 ods. 3 veta druhá C. s. p., už bližšie neodôvodňuje. O výške náhrady trov dovolacieho konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.).
- Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.