Trestného zákona, o dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky a obvinenej JUDr. M. N., proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 27. mája 2015, sp. zn. 2To/5/2015 takto rozhodol:
1 Trestného poriadku uznesením Krajského súdu v Nitre z 27. mája 2015, sp. zn. 2To/5/2015 b o l p o r u š e n ý z á k o n v ustanoveniach § 319 Trestného poriadku, § 238 Trestného zákona, z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku v neprospech obvinenej JUDr. M. N..
2 Trestného poriadku toto uznesenie s a z r u š u j e . Z r u š u j ú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Trestného poriadku krajskému súdu v Nitre sa p r i k a z u j e, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z 25. novembra 2014, sp. zn. 2T/51/2012 bola obvinená JUDr. M. N. uznaná za vinnú z prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku
júna 2006 do
j/, písm. n/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.
1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odložil a
1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov.
1, ods. 2 Trestného zákona súd uložil aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu správcu konkurznej podstaty v trvaní 10 (desať) rokov.
1 Trestného poriadku sa P., a. s., C. XXX/X, F. Z., IČO: 36 393 185 s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie krajský prokurátor v Banskej Bystrici, ako aj obvinená JUDr. M. N.. Uznesením Krajského súdu v Nitre z 27. mája 2015, sp. zn. 2To/5/2015 boli
Trestného poriadku odvolania krajského prokurátora v Banskej Bystrici ako aj obvinenej JUDr. M. N. ako nedôvodné zamietnuté. Proti rozhodnutiu krajského súdu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor“) 26. novembra 2015 dovolanie z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku, pretože rozhodnutie krajského súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku. V ďalšom prokurátor citoval z odôvodnení rozhodnutí prvostupňového a druhostupňového súdu.
názoru prokurátora oba súdy sa dôsledne neriadili ustanoveniami, ktoré charakterizujú trestný čin - obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku
1, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona a § 238 Trestného zákona. Prokurátor ďalej citoval § 1 ods. 1, § 2 ods. 2, § 8 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní. Vo vzťahu k správcom konkurzných podstát poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 1 Obo 98/2010 z
b/ Trestného zákona poukázal aj v súvislosti s neskôr prijatou sprísnenou zákonnou úpravou, vzťahujúcou sa na činnosť správcov, o ktorej musela obvinená ako advokátka a správkyňa konkurznej podstaty vedieť a napriek tomu pokračovala v rizikovom investovaní finančných prostriedkov úpadcov. Ide o zákon č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov z 9. decembra 2004, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2005.
2 tohto zákona je správca povinný vykonávať správcovskú činnosť s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Ak správca nemá potrebné skúsenosti alebo odborné vedomosti na riadne vykonanie niektorého úkonu správcovskej činnosti, je povinný požiadať o pomoc odborníka; ak vzhľadom na obtiažnosť prípadu by pomoc odborníka nebola účelná alebo hospodárna, je povinný odmietnuť výkon správcovskej činnosti alebo požiadať súd o odvolanie z funkcie v príslušnom konaní
osobitného predpisu.
ustanovenia § 10 ods. 1 tohto zákona peňažné prostriedky podliehajúce konkurzu
osobitného predpisu (zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii) správca uloží na účet v banke s označením príslušnej konkurznej veci. Ak správca vykonáva správcovskú činnosť vo viacerých konkurzných veciach, uloží peňažné prostriedky podliehajúce konkurzu
jednotlivých konkurzných vecí na samostatné bankové účty.
názoru prokurátora konanie obvinenej, ktorá ako správkyňa konkurznej podstaty neoprávnene a rizikovým spôsobom investovala finančné prostriedky získané zo speňaženia majetku úpadcu, ktoré mali slúžiť na pomerné uspokojenie veriteľov - úpadcu - je potrebné považovať za konanie v nepriamom úmysle
b/ Trestného zákona. Obvinená JUDr. N. vzhľadom na svoje odborné vedomosti a skúsenosti advokátky vedela, že v rozpore s ustanoveniami zákona o konkurze a vyrovnaní odovzdáva finančné prostriedky do dispozície nebankovej spoločnosti a bola uzrozumená s tým, že môžu nastať okolnosti - spätné neodkúpenie zmeniek ich emitentom, resp. iné skutočnosti - v dôsledku ktorých nemusia byť finančné prostriedky vrátené včas alebo vôbec do podstaty. Spôsobenie trestnoprávneho následku síce nebolo primárnym úmyslom konania obvinenej, obvinená sledovala iný cieľ - zhodnotenie peňazí, ale zároveň nie sú pochybnosti o tom, že ako správkyňa konkurznej podstaty bola uzrozumená s tým, že v dôsledku takejto rizikovej investície môže dôjsť aj k spôsobeniu nechceného následku . Záver o konaní obvinenej v nepriamom úmysle je možné vyvodiť aj zo skutočnosti, že spoločnosť L., a. s. sa evidentne už
zaužívanej praxe správcovia konkurzných podstát ukladajú výťažok zo speňaženia majetku úpadcu na bežných, resp. terminovaných účtoch v bankách, kde sú finančné prostriedky chránené Fondom na ochranu vkladov. Porušením povinnosti správcu spôsobila obvinená JUDr. M. N.padcovi škodu vo výške 1.327.756,75,- eur. Návratnosť akejkoľvek relevantnej sumy finančných prostriedkov do majetku poškodeného úpadcu je
názoru prokurátora vysoko nepravdepodobná. Prokurátor vzhľadom na vykonané dokazovanie má za to, že bolo dostatočne preukázané, že obvinená JUDr. M. N. sa dopustila žalovaného konania v nepriamom úmysle v zmysle § 15 písm. b/ Trestného zákona, preto skutok mal byť právne posúdený ako pokračujúci obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku
1, ods. 3 písm. b/ , ods. 4 písm. a/ Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona- teda tak, ako ho v súlade s obžalobou posúdil okresný súd vo svojom predchádzajúcom zrušenom rozsudku, sp. zn. 2T/51/2012 z 24. januára 2013.
názoru prokurátora rozhodnutím Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 2To/5/2015 z 27. mája 2015, ako aj v konaní, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanoveniach § 319 Trestného poriadku a § 238 Trestného zákona v prospech obvinenej JUDr. M. N.. Napadnuté uznesenie krajského súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, čím bol naplnený dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku. Generálny prokurátor navrhol : 1/
1 Trestného poriadku, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil rozsudkom, že právoplatným uznesením Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 2To/5/2015 z 27. mája 2015 ako aj v konaní, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanoveniach § 319 Trestného poriadku a § 238 Trestného zákona v prospech odsúdenej JUDr. M. N.. 2/
2 Trestného poriadku zrušil uznesenie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 2To/5/2015 z
1 Trestného poriadku prikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Obvinená JUDr. M. N. v písomnom vyjadrení k podanému dovolaniu generálneho prokurátora zo
ktorého konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú
doterajších predpisov. Konkurz úpadcu P., a. s. bol vyhlásený
názoru obvinenej odvolací súd sa dôsledne nevysporiadal s podstatou jej námietky o neexistencii objektívnej stránky zisteného skutku. Odôvodnenie nerieši celú šírku objektívnej stránky prečinu
Odvolací súd sa takisto nevysporiadal s otázkou jej protiprávneho konania (jeho existencie alebo neexistencie). Tieto skutočnosti obvinená už podrobne vysvetlila vo svojom odvolaní a vyjadrení k dovolaniu prokurátora, keď poukazovala na neexistenciu takého všeobecne záväzného právneho predpisu, resp. konkrétnej normy, ktorá by určovala zákaz alebo príkaz explicitne vyjadrený vo vzťahu k takejto povinnosti, poukázala taktiež na neexistenciu súdneho rozhodnutia v súvislosti s dohľadom konkurzného súdu.
obvinenej neexistuje ani konkrétna právna norma v predpisoch lex specialis „ZKV“ o povinnosti finančné prostriedky uložiť na účet v banke a neexistuje ani explicitný zákaz investovania v takomto predpise, teda chýba obligatórny znak trestnosti konania a zároveň nemôže existovať ani príčinná súvislosť ako druhý znak medzi neexistujúcim porušením a vznikom škody. Z tohto hľadiska obvinená rozhodnutie odvolacieho súdu považuje za nesprávne, svojvoľné a arbitrárne. V ďalšom sa obvinená zaoberala povinnosťou uložiť peňažné prostriedky iba do bankových inštitúcií a zdôraznila, že táto povinnosť platí len od prijatia novej právnej úpravy (§ 91 ods. 5 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze reštrukturalizácii), a na ňu sa nevzťahuje. Odvolací súd neodôvodnil, z čoho vyplýva zákaz vloženia peňažných prostriedkov do iných ako bankových inštitúcií. V ďalšej časti dovolania sa obvinená zaoberala výkladom § 8 ods. 2 ZKV, pričom poukázala na to, že odvolací súd si zamieňal občianskoprávnu zodpovednosť s trestnoprávnou zodpovednosťou. V podanom dovolaní obvinená navrhla, aby dovolací súd vyslovil porušenie zákona v ustanoveniach § 238 Trestného zákona v nadväznosti na použitie ustanovenia § 1 ods. 1, § 2 ods. 2, § 8 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, zrušil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a prikázal súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol. K podanému dovolaniu sa vyjadril prokurátor Krajskej prokuratúry Banská Bystrica 4. apríla 2016 (ďalej len “prokurátor“). Prokurátor poukázal na dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky pod sp. zn. XVI/1 Pz 618/15/1100 z 11. novembra 2015, podaného z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku.
názoru prokurátora
1 písm. i/ Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
5 Trestného poriadku dôvody
ods. 1 písm. i/ a
ods. 3 nemožno použiť, ak zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného.
7 Trestného poriadku dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Dôvody dovolania podaného obvinenou JUDr. N. nie sú
názoru prokurátora preukázané. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací
1 Trestného poriadku dovolanie obvinenej JUDr. M. N., proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 2To/5/2015 z 27. mája 2015 zamietol, lebo dôvody dovolania nie sú preukázané. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku), na základe predloženého spisového materiálu a po preskúmaní obsahu dovolania generálneho prokurátora Slovenskej republiky a dovolania obvinenej JUDr. M. N. zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenými subjektmi (§ 369 ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného poriadku) a v zákonom stanovenej lehote a mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku). Zároveň z obsahu dovolania zistil, že sú dané dôvody dovolania uvedené v návrhu obvinenej, preto
Na verejnom zasadnutí prokurátor a obvinená zotrvali na podaných dovolaniach.
1 písm. i/ Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Obaja dovolatelia podali dovolanie z citovaného dôvodu. Naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Trestného poriadku pre nesprávnu právnu kvalifikáciu zisteného skutku je možné v prípade, ak žalované konanie obvineného nie je trestným činom, alebo je iným trestným činom, resp. keď skutok vykazuje znaky trestného činu a napriek tomu dôjde súd k záveru, že skutok nie je trestným činom. Úvodom najvyšší súd pripomína, že o vine a treste obvinenej JUDr. M. N. bolo pred súdmi nižších stupňov rozhodované celkom dvakrát. Krajský súd na základe obvinenou podaného odvolania uznesením sp. zn. 2To/75/2013 z 1. apríla 2014 napadnutý rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z 24. januára 2013
1 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku zrušil v celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol. Okrem iného krajský súd uviedol, že je potrebné zistiť, kedy vznikla platobná neschopnosť L., a.s., Bratislava splniť svoje záväzky so splatných zmeniek, čo
názoru odvolacieho súdu malo podstatný vplyv a význam nielen na objektívnu ale aj subjektívnu stránku skutkovej podstaty žalovaného trestného činu (str. 9). Odvolací súd v rámci odôvodnenia upozornil okresný súd, že v prípade iba ľahostajného stavu páchateľa k výsledku jeho trestnej činnosti nejde o trestný čin spáchaný s nepriamym úmyslom, pretože ľahostajnosť nie je uzrozumením a teda ani formou úmyslu a v takom prípade pripadá do úvahy postih páchateľa, ktorý zanedbal potrebnú opatrnosť, iba pre niektorý z nedbanlivostných trestných činov, ak sú
10). Okresný súd predmetnú vec následne znova prerokoval a rozhodol rozsudkom sp. zn. 2T/51/2012 z 25. novembra 2014, ktorým obvinenú JUDr. N. uznal vinnou zo spáchania prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku
Trestného zákona a uložil jej trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov so skúšobnou dobou 5 rokov a uložil jej aj trest zákazu činnosti v trvaní 10 rokov. Proti uvedenému rozsudku podala odvolanie obvinená aj prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici. Krajský súd v Nitre podané odvolania uznesením z 27. mája 2015 zamietol. Rozdielnosť v právnom posúdení zistených skutkových okolností medzi súdmi prvého a druhého stupňa v podstate vždy spočívalo v posúdení, či ide o konanie úmyselné alebo nedbanlivostné. Na tomto mieste najvyšší súd konštatuje, že súdy oboch stupňov tejto problematike nevenovali dostatočnú pozornosť. Trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku
Trestného zákona spáchal ten, kto z nedbanlivosti inému spôsobí značnú škodu tým, že poruší všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť alebo povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím súdu opatrovať alebo spravovať cudzí majetok, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Pokiaľ ide o zavinenie, jedná sa o trestný čin nedbanlivostný (§ 16 Trestného zákona). Kritériom nedbanlivosti je zachovanie určitej miery opatrnosti páchateľa. Miera opatrnosti je spojením jej objektívneho a subjektívneho vymedzenia a ich vzájomným vzťahom a platí aj pri vymedzení vedomej aj nevedomej nedbanlivosti. Mieru povinnej opatrnosti určujú jednak osobitné predpisy, jednak je určená všeobecne. K stanoveniu nedbanlivosti však musí pristúpiť tzv. subjektívne vymedzenie, ktoré značí mieru opatrnosti, ktorú je schopný vynaložiť páchateľ v konkrétnom prípade. Primeranosť dôvodov, na ktoré sa páchateľ spoliehal, že nespôsobí porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom je treba vždy posudzovať
toho, ako sa situácia javila páchateľovi a to nielen z hľadiska jeho znalostí a skúseností, ale aj vzhľadom k vonkajším okolnostiam konkrétneho prípadu. Obvinená JUDr. N., teda
presvedčenia odvolacieho súdu tým, že investovala finančné prostriedky úpadcu v rámci konkurzného konania do rizikového obchodu, postupovala v rozpore s vtedy platným zákonom č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (bez súhlasu veriteľov a súdu), vedela vzhľadom na svoje skúsenosti, že takýmto spôsobom môže ohroziť záujem veriteľov na splnení ich záväzkov, avšak bez primeraných dôvodov sa spoliehala, že takéto porušenie a ohrozenie splatenia dlhov veriteľa nenastane. Je teda zrejmé, že odvolací súd vychádzal pri hodnotení subjektívnej stránky trestného činu predovšetkým z objektívneho hľadiska nedbanlivosti (teda zachovanie povinnej miery opatrnosti). V rámci svojho hodnotenia vykonaných dôkazov sa však odvolací súd nevysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré vyplynuli z obsahu jednotlivých dôkazov, predovšetkým zo svedeckých výpovedí Ing. T. A., CSc., predsedu predstavenstva L., a. s., Ing. U., člena predstavenstva, Mgr. U. X., správcu konkurznej podstaty úpadcu L., a.s., JUDr. T., sudkyne krajského súdu. Dokonca súdy pripustili, že na vzniku škody sa mohli podieľať svojim protiprávnym podvodným konaním voči obvinenej iné osoby - štatutárne orgány L., a. s. (str. 5) rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica z 25. novembra 2014). Za takejto situácie, kedy evidentne došlo k takému úmyselnému protiprávnemu konaniu iných osôb, bolo veľmi dôležité starostlivo posúdiť všetky okolnosti, za ktorých obvinená konala, a dôsledne zhodnotiť všetko, čo má význam pri určovaní druhu zavinenia. Uvedené má význam prinajmenšom aj pri určení výšky spôsobenej škody. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že aj naďalej prebiehajú konania, ktoré umožňujú získať finančné prostriedky do konkurznej podstaty. V súvislosti s namietanou opatrnosťou zo strany obvinenej JUDr. N., je potrebné ozrejmiť si niektoré fakty : Aká bola spoločnosť L.. a. s.? Odpoveď na túto otázku je zrejmá z výpovede svedka Ing. T. A., CSc. (str. 7 rozsudku okresného súdu) Bola to akciová spoločnosť, ktorá vykonávala činnosť najmä investičnú. Špecifikum tejto spoločnosti bola v tom, že získané zdroje L. spracovala spol. L., o. c. p., a. s., ktorá mala licencie NBS a podliehala jej kontrole. Táto spoločnosť ponúkala v rámci uzavretých zmenkových obchodov úrokové sadzby vo výške okolo 3 - 4 % v závislosti od úrokov v banke. Tieto úroky boli vždy vyššie ako v banke. Problémy spoločnosti nastali na jar 2009, keď sa vplyvom krízy prejavilo meškanie niektorých ich investičných projektov, v dôsledku čoho sa snažili s Poštovou bankou a. s. dohodnúť reštrukturalizáciu úverov. V septembri 2009 spoločnosť nesplatila časť jednej splátky úveru (
niektorých výpovedí, zo strany Poštovej banky, a. s. išlo o účelové konanie). Následne S., a. s. vyhlásila predčasnú splatnosť všetkých úverov vo výške 70 mil. Sk. Z výpovede správcu konkurznej podstaty L., a. s. Mgr. U. X. vyplýva, že spoločnosť bola poistená na zodpovednosť za škodu od
2 zákona o konkurze a vyrovnaní predpokladá povinnosť správcu vykonávať funkciu s odbornou starostlivosťou. Hypotéza tejto normy je všeobecná a zároveň abstraktná a jej obsahové vymedzenie je možné len cez špeciálnu a explicitne existujúcu zákonnú povinnosť (objektívna stránka skutkovej podstaty § 237 Trestného zákona ...poruší všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť...) Musí ísť o povinnosť konkrétne existujúcu v špeciálnej norme zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorá explicitne musí byť pre potreby trestnej zodpovednosti vo forme normatívneho príkazu alebo zákazu. Právna norma sa v tejto súvislosti skladá všeobecne z časti nazvaných normatívne modality (Teória práva, CH Beck, Viktor Knapp, str. 154), ktorými sú príkaz, alebo zákaz a musia byť vyjadrené výslovne (explicitne). Odvolací súd protiprávnosť ako znak objektívnej stránky vyvodil zo znaku odborná starostlivosť v spojení s účelom konkurzu. Odborná starostlivosť je definovaná v právnej norme ako povinnosť všeobecná a abstraktná a svoje naplnenie musí mať odvodené v porušení explicitne existujúceho príkazu alebo zákazu, ak by takýto v špeciálnom zákone o konkurze a vyrovnaní existoval. Zákon o konkurze a vyrovnaní takýto príkaz ani zákaz neobsahuje. V trestnom práve hmotnom platí absolútny zákaz dotvárania práva (extenzívny výklad).
prechodného ustanovenia § 206 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštruktualizácii, účinného od 1. júna 2005, konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú
doterajších predpisov. Konkurz úpadcu INTERWOOD, a. s. bol vyhlásený
zákona účinného v čase spáchania trestného činu. Neskorší zákon sa použije, pokiaľ je to v prospech páchateľa, teda keď je neskorší právny predpis pre páchateľa priaznivejší (spáchaný čin sa posudzuje miernejšie alebo zaniká jeho trestnosť) Takúto úpravu obsahuje aj Ústava Slovenskej republiky v čl. 50 ods.
toho môže byť trestné právo použité len ako najkrajnejší prostriedok, a len pri typovo najzávažnejších porušeniach spoločenských vzťahov, záujmov, princípov a hodnôt a vždy len tam, kde iné možnosti (prostriedky súkromného práva alebo verejného práva - mimo trestného práva) nie sú dostatočné. Práve prostriedkom ultima ratio musia byť v oblasti aplikácie a interpretácie trestného práva akcentované tie právne princípy, ktoré primárne súvisia s posudzovaním trestnosti činu. Preto je neprípustné, aby súd v rámci právneho posudzovania nemal jasno v určení zodpovednosti a nerozlišoval trestnú zodpovednosť s prípadnou občianskoprávnou zodpovednosťou . Všetky svoje právne závery súd následne presvedčivo zdôvodní a to s ohľadom na obsah jednotlivých dôkazov tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 ods. 10 Trestného poriadku.
je súd nižšieho stupňa v ďalšom konaní viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu vysloveným v tomto dovolacom rozhodnutí a je súčasne povinný rešpektovať zákaz reformationis in peius. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.