1 Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c/ Tr. por. dovolanie obvineného S. N. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Okresný súd Košice I rozsudkom z 19. októbra 2015, sp. zn. 5 T 78/2012 uznal obvineného S. N. (spolu s obvineným ml. J. Q.) za vinného zo zločinu lúpeže spáchaného v spolupáchateľstve
1 Tr. zák. na skutkovom základe, že v Košiciach na ul. Maurerovej, oproti ZŠ, na chodníku vedľa OC Modrák dňa 13. januára 2012 v čase okolo 21.30 hod. napadli J. U. a to tak, že ml. Q. ho udrel päsťou do ucha, kričali naňho, aby im dal notebook, ktorý mal v taške prevesenej cez plece, lebo ináč bude zle a keď odmietol, zvalili ho na zem, dali mu tam dve facky a kopli do brucha. Následne mu z pleca stiahli tašku s notebookom zn. DELL č. 541608 a odišli s ním preč, čím mu spôsobili roztrhnutie blany bubienka pravého ucha s dobou práceneschopnosti 21 dní a odcudzením notebooku škodu vo výške 418,59 Eur. Okresný súd obvinenému S. N. za to uložil
1, § 38 ods. 2, ods. 5, § 37 písm. h/, písm. m/, § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) a pol roka so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia
2 písm. a/ Tr. zák.
2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste uložený obvinenému skorším rozsudkom Okresného súdu Košice II zo 16. apríla 2013, sp. zn. 3 T 127/2012, ktorým súd
zák. upustil od uloženia ďalšieho trestu
októbra 2012, sp. zn. 3 T 65/2012 v trvaní 3 rokov a rozsudku Okresného súdu Košice II z 9. januára 2013, sp. zn. 4 T 93/2011 v trvaní 4 rokov pokladal na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočné, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Tr. por. súd zaviazal obvineného (spolu s obvineným ml. J. Q.) nahradiť spoločne a nerozdielne škodu poškodenej J. U. vo výške 418,59 Eur. Proti výrokom o vine a treste podal obvinený (ako aj spoluobvinený ml. J. Q.) odvolanie. Na podklade odvolaní Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 19. októbra 2015, sp. zn. 7 To 119/2015 zrušil
1 písm. d/, písm. e/, ods. 3 Tr. por. napadnutý rozsudok vo výrokoch o trestoch a spôsoboch ich výkonu. Vo vzťahu k obvinenému S. N. rozhodol tak, že obvinenému uložil
2 Tr. zák., § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 5 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 a 1 (päť a pol) roka, na výkon ktorého obvineného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia
2 písm. a/ Tr. zák. Zároveň
2 Tr. zák. zrušil výrok o treste uložený obvinenému skorším rozsudkom Okresného súdu Košice II z 9. januára 2013, sp. zn. 4 T 93/2011, ktorým mu bol
2 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov nepodmienečne so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. V ostatných častiach ostal rozsudok nezmenený. Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom
1 písm. a/ Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Košice I v jeho odvolaním napadnutých výrokoch a postupom
3 Tr. por. oslobodil obvineného spod obžaloby okresného prokurátora z dôvodov
c/ Tr. por. Dovolacie dôvody
1 písm. b/ a písm. c/ Tr. por. obvinený nešpecifikoval. Samosudca súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručil rovnopis dovolania na vyjadrenie ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté. Možnosť vyjadriť sa využil prokurátor podaním došlým na súd prvého stupňa
d/ Tr. por. (správne má byť § 382 písm. c/ Tr. por. - pozn. dovolacieho súdu), keďže je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. Vyjadrenie prokurátora nebolo súdom prvého stupňa doručené obvinenému, jeho obhajkyni a poškodenej. Dovolací súd nedostatok odstránil zaslaním vyjadrenia dňa
jeho názoru zo spisu nevyplýva množstvo nepriamych dôkazov preukazujúcich vinu obvineného. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pri predbežnom prieskume zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.). Dovolanie podal obvinený v súlade s ustanovením § 373 ods. 1 Tr. por. prostredníctvom obhajcu. Zároveň však zistil, že dovolanie obvineného je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. Dovolací súd úvodom pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie“ odvolanie. Dovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, práve naopak z ustanovenia § 385 ods. 1 Tr. por. expressis verbis vyplýva, že je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia
por. Nedostatky napadnutého rozhodnutia obvinený uplatňoval v rámci dovolacieho dôvodu
1 písm. g/ Tr. por.,
ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Pokiaľ ide o porušenie zákona, v tejto súvislosti najvyšší súd už stabilne v rámci svojej rozhodovacej činnosti zdôrazňuje, že také porušenie by malo svojou povahou a závažnosťou zodpovedať porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru, čomu napokon zodpovedá i samotná povaha dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku. Z uvedeného potom logicky vyplýva, že nesprávny procesný postup súdu pri vykonávaní dôkazov môže byť úspešným dovolacím dôvodom v zmysle § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. len vtedy, ak mal, resp. má negatívny materiálny dopad na práva obvineného. K porušeniu práva na spravodlivý proces by pritom mohlo dôjsť len vtedy, ak by odsúdenie obvineného bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere na dôkaze, ktorého vykonanie sa spochybňuje. V danej trestnej veci ustálil okresný súd vinu obvineného na základe právneho názoru odvolacieho súdu, ktorý vychádzal z dokazovania vykonaného v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní. Jedným z dôkazov bola výpoveď obvineného z 15. februára 2012, ktorej nepoužiteľnosť obvinený namietol pre nedostatok kontradiktórnosti. Zo spisu vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, odbor kriminálnej polície, zo 14. januára 2012, ČVS: ORP-136/1-OVK-KE-2012 bolo začaté trestné stíhanie pre zločin lúpeže formou spolupáchateľstva
1 Tr. zák. S. N. a ml. J. Q. bolo vznesené obvinenie uznesením z
1 písm. d/ Tr. por. vznesením obvinenia a ktorému mal byť ustanovený obhajca ihneď po vznesení obvinenia, nie až po doručení uznesenia o vznesení obvinenia. V tejto súvislosti preto možno prisvedčiť námietke obvineného, že na úkon mal byť prizvaný aspoň obhajca spoluobvineného ml. J. Q.. Porušenie práva spoluobvineného však automaticky nezakladá nepoužiteľnosť dôkazu vo vzťahu k obvinenému, ktorého práva dotknuté neboli. Odlišný výklad by znamenal, že akýkoľvek dôkaz vykonaný napr. v prospech jedného obvineného by bol pre absenciu spoluobvineného nepoužiteľný. Dovolací súd taktiež považoval za tendenčnú námietku obvineného o pochybnostiach spôsobilo vypovedať pri výsluchu konanom 15. februára 2012 pre abstinenčné príznaky. V rozpore s tvrdeniami obvineného zo znaleckého posudku doc. MUDr. Ivana Dóciho, PhD. a MUDr. Štefana Safka, CSc. vyplýva, že obvinený je síce závislý od psychotropných látok, ale v čase vyšetrenia bol bez príznakov abstinenčného syndrómu. V čase spáchania trestného činu bol schopný rozpoznať protiprávnosť konania a svoje konanie ovládať. K zmenšeniu rozpoznávacích schopností by mohlo dôjsť v prípade preukázania spáchania trestného činu pod vplyvom psychotropnej látky. Prípadné abstinenčné príznaky, ktoré v konaní preukázané neboli, na spôsobilosť obvineného rozpoznať a ovládať svoje konanie vplyv teda nemali mať. Dovolací súd sa naopak stotožnil s výhradou obvineného k nezákonne vykonanej rekognícii. Postup vyšetrovateľa, ktorý poškodenému z vlastnej iniciatívy prinesie ukázať fotografie obvinených pred realizáciou rekognície, je nielen v rozpore s Trestným poriadkom, ale aj popiera účel rekognície, ktorým je opoznanie objektu stotožnenia na základe vlastných poznatkov opoznávajúcej osoby. Vzhľadom na to, že poškodený pri uskutočnení rekognície vedel, ako obvinení vyzerajú, bola rekognícia ako neopakovateľný procesný úkon zmarená a v dôsledku toho získaný dôkaz nepoužiteľný. Napriek nesprávnemu postupu pri vykonávaní rekognície, dovolací súd nevzhliadol dôvod na zrušenie rozsudku krajského súdu. Opoznanie obvinených zo strany poškodeného nebolo jediným dôkazom proti obvinenému. V trestnej veci boli produkované ďalšie dôkazy tak, ako to konštatoval odvolací súd vo svojich rozhodnutiach. Z uvedeného vyplýva, že dovolací dôvod
1 písm. g/ Tr. por. nebol naplnený. Obvinený ďalej uplatnil dovolacie dôvody
1 písm. b/, písm. c/ Tr. por., ktoré bližšie neodôvodnil. Dovolací súd preskúmal ich dôvodnosť, pričom nezistil nezákonné zloženie súdov nižšieho stupňa, ani porušenie práva obvineného na obhajobu zásadným spôsobom. Na súde prvého stupňa opakovane konal a rozhodoval ako zákonný sudca JUDr. Ľuboš Vereš a na odvolacom súde senát zložený z predsedu JUDr. Ladislava Tomčovčíka a sudcov JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Vladimíra Kuráka, t. j. celé súdne konanie sa viedlo pred zákonným sudcami. Obvinený bol v konaní zastúpený ustanovenou obhajkyňou JUDr. Ivetou Rajtákovou, ktorá ho obhajovala počas prípravného konania a súdneho konania. Obhajkyňa pristupovala k obhajobe obvineného aktívne, zúčastňovala sa väčšiny úkonov trestného konania, resp. bola zastúpená advokátskym koncipientom, podávala námietky a sťažnosti, teda dohliadala na uplatňovanie jeho práv.
c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. V posudzovanej veci, ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné podmienky dovolania
1 písm. b/, písm. c/, písm. g/ Tr. por., a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného S. N.
c/ Tr. por. odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.