1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) a
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) zamietla žiadosť navrhovateľa z
2 zákona č. 100/1988 Zb., a preto odporkyňa jeho žiadosť o dôchodok, v ktorej si uplatnil zníženie veku odchodu do dôchodku od 57 rokov veku, zamietla správne. K námietke navrhovateľa týkajúcej sa odstránenia tvrdosti zákona
zákona č. 100/1988 Zb. krajský súd uviedol, že zákon č. 461/2003 Z.z.,
ktorého boli posudzované podmienky nároku navrhovateľa na starobný dôchodok takýto termín nepozná. Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je správne a bolo vydané v súlade so zákonom a preto ho
2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) potvrdil a neúspešnému navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania. Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Mal za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožnil sa s názorom krajského súdu, že v jeho prípade nemohlo byť na jeho situáciu aplikované ustanovenie § 176 zákona č. 100/1988 Zb. týkajúce sa možnosti „odstraňovania tvrdosti zákona“, keďže posudzovanie podmienok jeho nároku na starobný dôchodok sa uskutočňovalo s prihliadnutím na § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. Keďže navrhovateľ takmer celý svoj život pracoval vo verejnom záujme, pričom všetky ostatné podmienky nároku na starobný dôchodok k 02. augustu 2010 splnil, nepriznanie nároku považuje za nepriznanie spravodlivosti a konštatuje, že sa jedná o konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Navrhol preto napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť, rozhodnutie odporkyne zrušiť a vrátiť jej vec na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov konania. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu na správnosti svojho rozhodnutia trvala a navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.
1 zákona č.162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“), konania
tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. V súlade s ustanovením § 492 ods. 1 S.s.p. sa odvolací súd v konaní riadil ustanoveniami O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa vyhovieť nemožno. Predmetom konania je rozhodnutie odporkyne z 18. decembra 2013, ktorým navrhovateľovi, ktorý je od 01. januára 2010 poberateľom výsluhového dôchodku, zamietla žiadosť o priznanie starobného dôchodku k 02. augustu 2010. Z administratívneho spisu odporkyne vyplýva, že
potvrdenia Ministerstva vnútra SR z
zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ žiadosťou z
ktorého je možné odstrániť tvrdosti, ktoré sa pri vykonávaní tohto zákona vyskytnú. Krajský súd uvedenú požiadavku nepovažoval za dôvodnú, keď poukázal na to, že inštitút odstraňovania tvrdosti zákona sa v zákone č. 461/2003 Z.z.,
ktorého boli posudzované podmienky nároku navrhovateľa na starobný dôchodok, nevyskytuje. Odvolací súd sa s názorom krajského súdu stotožnil. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru dopĺňa, že pokiaľ zákon,
ktorého navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok vznikol a
ktorého sa jeho nárok posudzuje, neumožňuje tvrdosť zákona eliminovať, potom ani subjektívne očakávanie navrhovateľa, že tento inštitút (ktorý síce predchádzajúca právna úprava poznala, no
ktorej sa však nárok navrhovateľa ani neposudzuje) sa u neho z individuálnych dôvodov uplatní, nemôže byť objektívne vyhodnotené ako legitímne, či narúšajúce princíp právnej istoty, ako sa navrhovateľ mylne domnieva. Z dávkového spisu odporkyne a v ňom sa nachádzajúcich evidenčných listov o dobách zamestnania (ELDZ) navyše vyplýva, že navrhovateľ v období od 13. apríla 1972 do 31. mája 1995 vykonával zamestnanie zaradené do II. pracovnej kategórie u zamestnávateľa: Mestský požiarny zbor hl. mesta SR Bratislava.
1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.07.2016 dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.
1 zákona č. 461/2003 Z.z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.
1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. v období do 31.12.1999 sú do I. pracovnej kategórie zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to :
4 zákona č. 100/1988 Zb. ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 01. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok
piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/. Navrhovateľ sa narodil XY, nevznikol mu teda nárok na starobný dôchodok
piatej časti zákona č. 100/1988 Zb., doba hodnotená ako doba služby sa preto v zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. hodnotí ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie, pričom služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ tohto zákona.
1 zákona č. 100/1988 Zb. občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň :
2 zákona č. 100/1988 Zb. v rozsahu aspoň 20 rokov, nevznikol mu nárok na dôchodok dňom dovŕšenia veku
ustanovenia § 21 ods. 1 tohto zákona.
1 zákona č. 100/1988 Zb. občan, ktorý vykonával pred 01. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň :
tohto zákona po 31.12.1999 a zachovať iba určeným skupinám zamestnancov, ktorí vykonávali zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie
2 zákona, resp. v I. a II. kategórii funkcií, skorší vznik nároku na starobný dôchodok. Výkon zamestnania v II. pracovnej kategórii
uvedeného ustanovenia nezakladá skorší vznik nároku na starobný dôchodok pred dovŕšením všeobecného dôchodkového veku (62 rokov
2 zákona č. 461/2003 Z.z.). Na účely § 174 zákona č. 100/1988 Zb. nemožno stotožňovať pojem „pracovná kategória“ s pojmom „kategória funkcií“. Na rozdiel od ustanovenia § 14 ods. 4 v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 100/19898 Zb.,
ktorého sa ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie za dobu pred 01. januárom 2000 hodnotí aj služba vojakov z povolania zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ustanovenie § 174 zákona č. 100/1988 Zb. opačné hodnotenie, teda hodnotenie doby zamestnania zaradeného do II. pracovnej kategórie ako doby služby vojaka z povolania v II. kategórii funkcií neupravuje a teda také hodnotenie je vylúčené. Dobu zamestnania v II. pracovnej kategórii preto navrhovateľovi nemožno hodnotiť ako dobu služby v II. kategórii funkcií. Na tomto závere nič nemení okolnosť, že
potvrdenia Ministerstva vnútra SR z
1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1, § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 O.s.p., tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v tomto konaní nebol úspešný. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.