1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného a žalobcu nemožno priznať úspech. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Najvyšší súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predmetné rozhodnutia žalovaného a správcu dane boli zrušené podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p., t.j. preto, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. V danom prípade išlo o nedostatok dôvodov vo veci dostatočného zistenia skutkového stavu tak, aby bolo jednoznačne potvrdené, či v danom prípade išlo o investičné zlato alebo nie. Otom, že názor vyslovený krajským súdom je správny, teda že rozhodnutie je nepreskúmateľné svedčí aj tá skutočnosť, že odvolacím dôvodom žalovaného bola skutočnosť, že daňové doklady týkajúce sa predmetného zlata neobsahujú náležitosti uvedené v § 71 ods. 1 písm. f/ zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, teda také tvrdenie, ktoré nebolo počas súdneho prieskumu spomenuté. Pokiaľ ide o žalobcovo tvrdenie, že znalecký posudok bol podstatným dôkazom, ktorý viedol k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a že išlo účelne vynaložené náklady spojené s ústavným právom na právnu pomoc v zmysle ust. čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky tak, odvolací súd sa aj v tejto časti rozsudku priklonil k názoru krajského súdu a považoval ho za úplne nadbytočný. Ako konštatoval krajský súd znalec nemal predmetné zlato k dispozícii a z faktúr nemohol zistiť, či išlo alebo nešlo o investičné zlato. Vzhľadom na uvedené, Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
3 veta druhá O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 250k ods. l O.s.p.
1 veta prvá O.s.p. a § 224 ods. l O.s.p. a úspešnému žalobcovi ich náhradu priznal vo výške 170,45 €. Trovy pozostávajú z vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 16.12.2014 vo výške 134,00 €, PR vo výške 8,04 € a DPH vo výške 28,41 €, Ev č. DPH IČ DPH I. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.