Obsah (7)

§ 65§ 60§ 124§ 202§ 119§ 250j§ 224

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 9So/46/2015 Identifikačné číslo spisu: 8014201183 Dátum vydania rozhodnutia: 25.01.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

§ 65ods.

1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok, ktorou si navrhovateľ uplatnil nárok na starobný dôchodok od

1. júna 2014 a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Právo na náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že rozhodnutím z
2. augusta 2014 odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od
3. júna 2014 s odôvodnením, že ku dňu XY, kedy dovŕšil 62 rokov veku, nezískal 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, keď vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia získal len 11 rokov a 56 dní dôchodkového poistenia a dobu základnej vojenskej služby a obdobie výkonu funkcie colníka mu nebolo možné v zmysle § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok, pretože mu už boli zhodnotené pre nárok na výsluhový príspevok v III. pracovnej kategórii. Krajský súd s poukazom na zovšeobecnený právny názor najvyššieho súdu uvedený v rozhodnutí č. R 55/2011 zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako aj rozsudok sp. zn. 9So/138/2011 z
4. augusta 2012 konštatoval, že odporkyňa po zohľadnení všetkých období dôchodkového poistenia a všetkých osobných vymeriavacích základov mala povinnosť vypočítať sumu dôchodkovej dávky, ktorá by sa mala znížiť o sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy príspevku alebo výsluhového dôchodku za celé roky poistenia, čo by zodpovedalo čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. Za primerané (s odkazom na čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky) pritom označil také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Rozsudok krajského súdu napadla odporkyňa včas podaným odvolaním. S názorom krajského súdu nesúhlasila z dôvodu, že navrhovateľ nevykonával službu vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú u neho splnené podmienky pre zníženie dôchodkového veku a preto nie je možné pri posudzovaní jeho nároku na starobný dôchodok postupovať

zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Nakoľko navrhovateľ nezískal potrebnú dobu, najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme, na vznik nároku na starobný dôchodok, ale iba 11 rokov a 56 dní, jeho žiadosť bola zamietnutá. Z uvedených dôvodov odporkyňa namietla, že rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a rozhodnutie č. XY z

1. augusta 2014 ako vecne správne potvrdil. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku. Medzi účastníkmi bola sporná otázka hodnotenia doby výkonu služby colníka pre nárok na starobný dôchodok. Z obsahu spisov vrátane administratívneho spisu odporkyne vyplýva, že žiadosťou z
2. júna 2014 požiadal navrhovateľ o starobný dôchodok od
3. júna
4. Rozhodnutím z
5. augusta 2014 odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku z dôvodu, že nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov

§ 65zákona č.

461/2003 Z.z. s tým, že doba výkonu služby colníka mu nemohla byť zhodnotená

§ 60ods.

2 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože ju získal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový príspevok a v civilnom zamestnaní získal len 11 rokov a 56 dní obdobia dôchodkového poistenia.

§ 65ods.

1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení do

1. augusta 2012, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Odporkyňa v odôvodnení rozhodnutia z
2. augusta 2014 poukázala na § 60 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z., v zmysle ktorého obdobie výkonu služby colníka sa nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, keďže navrhovateľ získal uvedené obdobie v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový príspevok. V zmysle potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, pre nárok na výsluhový príspevok (

zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov), ktorý sa

§ 124ods.

7 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, od

1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok, bola navrhovateľovi zhodnotená doba výkonu štátnej služby v rozsahu 27 rokov a 297 dní za dobu trvania služobného pomeru v colnej správe (od
2. júna 1973 do
3. marca 1999) a za dobu výkonu základnej vojenskej služby (od
4. októbra 1969 do
5. septembra 1971).

§ 202ods.

1 písm. d/ a 2 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení účinnom do 31.12.1999, príspevok patrí oprávnenému vo výške 30% zo základu pre výpočet dávky, ak služobný pomer trval aspoň 15 rokov. Za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa príspevok priznaný

odseku 1 písm. d/ zvyšuje o 1,5% zo základu pre výpočet dávky. Úmyslom zákonodarcu bolo zákonom č. 328/2002 Z.z. poskytnúť policajtom výsluhový dôchodok, resp. naďalej poskytovať dovtedy priznané výsluhové príspevky ako dávky, ktoré majú povahu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia až od dovŕšenia dôchodkového veku

všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení), napriek tomu, že príspevky za službu

§ 119ods.

3 zákona č. 410/1991 Zb. nepatrili po dosiahnutí veku 60 rokov. Z čl. 19 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ktorý bol Československou socialistickou republikou ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 Zbierky zákonov (ďalej len „Dohovor“) priamo vyplýva nárok na zachovanie starobného dôchodku po celú dobu sociálnej udalosti, teda počas celého života po prežití ustanoveného veku. Dohovor č. 128 má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a teda na jeho vykonanie nebolo potrebné prijať osobitný zákon. Príslušné ustanovenia Dohovoru majú prednosť pred zákonom č. 461/2003 Z.z. a sú priamo záväzné aj pre odporkyňu.

§ 124ods.

7 zákona č. 328/2002 Z.z., účinného od

1. júla 2002, výsluhové príspevky, na ktoré vznikol nárok po
2. júni 1998

§ 202ods.

1 písm. d/ a odsek 2 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky

tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že výsluhový príspevok priznaný

§ 202ods.

1 písm. d/ zákona č. 200/1998 Z.z. nie je výsluhovým dôchodkom priznaným

zákona č. 328/2002 Z.z. Výsluhový príspevok je naďalej výsluhovým príspevkom a za výsluhový dôchodok

zákona č. 328/2002 Z.z. sa iba považuje, najmä na účely trvania nároku na dávku výsluhového zabezpečenia, priznanú

predchádzajúcich predpisov. Navrhovateľ má nárok iba na výsluhový príspevok (považovaný za výsluhový dôchodok

zákona č. 328/2002 Z.z.), preto je vylúčená aplikácia ustanovenia § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.

čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 126 ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky

tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Výsluhový príspevok, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia a považovaný za výsluhový dôchodok

zákona č. 328/2002 Z.z. môže od dovŕšenia dôchodkového veku

všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového príspevku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky a to bez ohľadu na skutočnosť, v akom rozsahu a v akej kategórii funkcií bola doba výkonu služby hodnotená. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového príspevku, považovaného za výsluhový dôchodok. Záver odporkyne, že postup v súlade s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach sa vzťahuje len na tie situácie, keď poistenec získal dobu služby v 1. alebo 2. kategórii funkcií v potrebnom rozsahu pre zachovanie nároku na zníženie dôchodkového veku, je preto mylný. Odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ splnil podmienku potrebnej doby dôchodkového poistenia vo všeobecnom (11 rokov) a osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia (27 rokov) spolu v rozsahu viac ako 15 rokov dňom dovŕšenia 62 rokov

§ 65ods.

1 zákona č. 461/2003 Z.z. Rozhodnutie odporkyne preto považoval za nesúladné so zákonom a preto

§ 250ja ods.

3 veta druhá v spojení s § 219 O.s.p. rozsudok krajského súdu potvrdil. V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok ku dňu 26. júna 2014 znovu rozhodnúť, pričom na účely stanovenia sumy jeho starobného dôchodku do doby dôchodkového poistenia okrem doby tzv. civilného zamestnania započíta aj doby, hodnotené na účely výsluhového príspevku a neboli zhodnotené pre výšku výsluhového dôchodku, pričom je viazaná právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd

§ 224ods.

1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo úspešnému navrhovateľovi, ani odporkyni, žiadne trovy nevznikli. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 . Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.