Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7Sžo/211/2015 Identifikačné číslo spisu: 6014201105 Dátum vydania rozhodnutia: 23.02.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Zdenka Reisenauerová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:S

§ 18ods.

2, s § 23 ods. 1, s § 41 ods. 1, s § 47 ods. 8 uvedeného zákona, a súčasne v intenciách ustanovenia § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení neskorších predpisov, ktorú právnu úpravu citoval, postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Krajský súd súhlasiac s tvrdením žalobcu, že žalovaný pri zmene prvostupňového rozhodnutia nesprávne do výroku zahrnul aj záhlavie prvostupňového rozhodnutia, a teda nesprávne postupoval, pretože ide o rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu, konštatoval, že táto chyba nespôsobila nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia, pretože je z neho úplne jasné, kto rozhodol, o čom bolo rozhodnuté a komu bola uložená povinnosť. Konštatoval, že rozhodnutie o vine a teda o spáchaní priestupku je obsiahnuté v bode I. bod 1, 2, 3, pričom popis konania, ktorým bola skutková podstata spáchaného priestupku naplnená, je uvedený pod poradovým č. 1 až

1. Výrok obsahuje rozhodnutie o sankcii a jej výške a o lehote, v ktorej bol žalobca povinný zaplatiť uloženú peňažnú sankciu. Chyba vo výroku, ktorá nespôsobuje nezrozumiteľnosť tohto výroku, je takou vadou, ktorej odstránenie nemôže mať vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia. Námietku žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že žalovaný sa vyrovnal s jeho odvolacími námietkami len tým, že ich považuje za neopodstatnené, krajský súd tiež považoval za nedôvodnú, pretože nekorešponduje s obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ako je uvedené na č. l. 5 až 7 tohto rozsudku, keďže žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia reagoval na odvolacie námietky uvedením skutočností zistených zo správneho spisu, na základe ktorých boli námietky vyhodnotené ako neopodstatnené a zavádzajúce, respektíve ako účelovú snahu zbaviť sa zodpovednosti za porušenie zákona o lesoch, pričom odvolaciu námietku, ktorou žalobca namietal skutočnosť, že bol za konanie pod bodom 3 postihnutý len on, pričom je len jedným zo spoluvlastníkov a povinnosť uzatvoriť dohodu s odborným lesným hospodárom majú všetci spoluvlastníci, správny orgán vyhodnotil ako opodstatnenú. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že nebolo v konaní preukázané, že sa dopustil priestupku, pretože sa ho nedopustil, krajský súd konštatoval, z obsahu správneho spisu tak ako je uvedené v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia ako aj druhostupňového rozhodnutia vyplýva, že v konaní bolo nepochybne preukázané dôkazmi vykonanými v priebehu správneho konania, a to ohliadkou predmetných pozemkov, výsluchom svedkov, ktorí sa zúčastnili výrubu drevín na predmetných pozemkoch, vyjadrením samotného žalobcu, výpisom z katastra nehnuteľností vo vzťahu k parcele, príslušnými mapovými podkladmi, identifikáciou parcely EKN č. XXX na parcelu CKN č. XXX k. ú. O., zápisnicou z ústneho prejednania priestupku, dohodami o vydaní predmetných nehnuteľností ako lesných pozemkov vrátane protokolu o priebehu hraníc vydávaných nehnuteľností a fyzického odovzdania, ktorý bol podpísaný žalobcom a ktorého súčasťou sú príslušné mapové podklady, bolo preukázané, že žalobca spáchal priestupok konaniami uvedenými vo výroku napadnutého rozhodnutia. Poukázal na to, že žalobca v žalobe ani nenamietal, že by niektorý z vykonaných dôkazov bol vyhodnotený nesprávne, resp. že správny orgán pochybil, keď dospel k svojim zisteniam na základe dôkazov v konaní vykonaných. Tvrdenie žalobcu, že sa nemal možnosť vyjadriť k vyjadreniu obce Nižný Skalník podané ako vyjadrenie k odvolaniu žalobcu považoval krajský súd bez právneho významu, pretože toto vyjadrenie obce Nižný Skalník nemalo na zistenie skutkového stavu nijaký vplyv, keďže nejde o rozhodnutie obce, ktorým táto vydáva súhlas na výrub drevín. K námietke žalobcu o nezákonnosti rozhodnutia, že nepovažuje za správne, ak bola pokuta uložená len jemu ako fyzickej osobe za skutok uvedený pod bodom 3 napadnutého rozhodnutia krajský súd uviedol, že takto uplatnený dôvod nezákonnosti nie je dôvodný, nakoľko žalobca ani nenamietal, že povinnosti, ktoré sú mu kladené za vinu v bode 3 neporušil. Netvrdil, že konania, ktorým spáchal priestupok podľa bodu 3 sa nedopustil. Skutočnosť, že sa ho dopustili aj ostatní spoluvlastníci nič nemení na tom, že sa ho dopustil žalobca sám. Za nedôvodnú krajský súd považoval aj žalobnú námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu chýbajúceho odôvodnenia výšky pokuty. Poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, krajský súd konštatoval, že žalovaný odôvodnil výšku uloženej sankcie tým, že takáto sankcia zodpovedá závažnosti porušenia predpisov na úseku lesného hospodárstva, za ktoré je možné uložiť sankciu až vo výške 3.319,- Eur a tiež tým, že zo strany žalobcu nejde o prvé porušenie zákonných ustanovení platných na úseku lesného hospodárstva. Krajský súd uviedol, že dôvodom teda nebolo to, čo tvrdil žalobca v žalobe, a to že žalobca bol za porušenie predpisov v minulosti postihnutý, ale tým, že ich v minulosti porušil, čo žalobca v žalobe nenamietal. Krajský súd mal za to, že žalovaný uloženú sankciu v rozhodnutí odôvodnil v zmysle predmetného ustanovenia zákona o priestupkoch. K námietke žalobcu, že výška sankcie nezohľadnila jeho vek, a to že je starobným dôchodcom uviedol, že takéto mantinely zákon správnemu orgánu pri určení výšky sankcie za spáchanie priestupku neustanovuje. Krajský súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodov nezákonností uvedených v žalobe dospel k záveru, že z týchto dôvodov je napadnuté rozhodnutie v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/109/2014-42 z 05.06.2015 zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OÚ-BB-OOP4-2014/019586-003/6CM zo dňa 16.03.2014 (zrejme z 17.06.2014) zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a prizná žalobcovi náhradu trov celého konania. Žalobca v dôvodoch odvolania namietal, že krajský súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2, písm. d/ O.s.p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. f/ O.s.p.). Nesúhlasil s argumentáciou krajského súdu, uvedenou v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktorou zdôvodňoval nedôvodnosť jeho žalobných námietok. Trval na tom, že sa zavineného konania, ktoré by malo preukazovať spáchanie priestupku nedopustil. Popieral, že by skutočne vyrúbal dreviny na predmetných pozemkoch tak, ako je to v napadnutom rozhodnutí uvedené. Namietal, že žiadnym spôsobom nebolo vyhodnotené jeho tvrdenie, že ťažbu vykonali Lesy SR, š.p. OZ Rimavská Sobota ešte v čase, keď mu podľa dohody o vydaní nehnuteľnosti č. 646 pozemky boli vydané a aj po uzatvorení tejto dohody. Bez náležitého odôvodnenia teda zostali zistenia zo správy o výsledku objasňovania nepovoleného odlesnenia z 01.10.
3. Vytýkal prvostupňovému súdu, že sa nevysporiadal ani s jeho tvrdením, ktoré preukazuje, že jeho zavineným konaním nedošlo k vzniku holiny o výmere 1,41 hektára. Bez toho, aby sa súd oboznámil s pravdivosťou jeho tvrdenia na mieste samom a s rozhodnutím Obce Nižný Skálnik, potvrdil rozhodnutie o jeho vine a sankcii. Ďalej žalobca uviedol, že nemožno poprieť, že po ťažbe, ktorú vykonali Lesy ŠP, OZ Rimavská Sobota, nehnuteľnosti v jeho vlastníctve vyčistil a rovnako vykonal ťažbu, podľa predchádzajúceho súhlasu Obce Nižný Skálnik, pričom nevedel o tom, že takýto súhlas ho neoprávňuje k výrubu. Mal za to, že vyjadrenie Obce Nižný Skálnik z 11.07.2011 ho oprávňovalo vykonať výrub stromov na jeho parcelách. Zdôraznil, že tento výrub sa nedotýkal porastov, ktoré mu dohodou č. 646 boli odovzdané. Poukazom na § 63 ods. 2 zákona 362/2005 Z. z. uviedol, že ak nevedel, že vyjadrenie obce ho na výrub stromov neoprávňuje vykonať, nemohol sa z hľadiska subjektívnej stránky dopustiť ani priestupku, lebo nekonal úmyselne. Tiež namietal, že v napadnutom rozhodnutí sa prvostupňový súd ani nevysporiadal s jeho námietkou, že za jedno jeho konanie je postihovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia za dva skutky. Tiež uviedol, že ak aj nevie preukázať splnenie povinnosti, pre ktorú mu je ukladaná sankcia podľa bodu 3/ napadnutého rozhodnutia, vzhľadom na to, že sa skutkov pod bodom 1 a 2/ napadnutého rozhodnutia žalovaného nedopustil, má za to že aj v prípade preukázania, že sa dopustil výlučne sám zavineného konania pod bodom 3/ napadnutého rozhodnutia, je uložená sankcia vzhľadom na rozsah zákonom prípustnej najvyššej sankcie neprimeraná, z ktorého dôvodu považoval rozhodnutia žalovaného za nepreskúmateľné.
4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici ako vecne správny potvrdil. V dôvodoch vyjadrenia žalovaný nesúhlasil s odvolacími dôvodmi žalobcu uvedenými v jeho písomnom odvolaní.
5. Podľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok účinný od 01.07.2016 odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.

§ 492ods.

2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len „S.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania žalobcu (§ 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p., § 492 ods. 2 S.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p., § 492 ods. 2 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. OÚ-BB-OOP4-2014/019586-003/6CM zo dňa 17. júna 2014 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu

rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ako aj konania im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ktorým žalovaný s konečnou platnosťou rozhodol o vine a uložení sankcie žalobcovi za porušenie právnych povinností v zmysle § 63 ods. 2, 5 zákona č. 326/2005 Z. z. Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal už súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, a preto ich neopakuje a súčasne na ne poukazuje. Odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že súd v procese súdneho prieskumu nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov - §§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy (§ 250i ods. 2 O.s.p.). Do uvedenej právnej normy bola transformovaná požiadavka tzv. „plnej jurisdikcie“ ako atribútu práva na spravodlivý proces, v zmysle ktorej súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových otázkach len tým, čo vo veci zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a nezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení zadovážených správnym orgánom, a ak pritom zistí skutkové, či (procesné) právne pochybenia, môže v zrušujúcom rozhodnutí správnemu orgánu uložiť povinnosť na ich odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám. Po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a konania mu predchádzajúceho v rozsahu odvolacích námietok žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci súd prvého stupňa v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite postupoval v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku citovaných vyššie. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu považuje za dostatočne jasne a zrozumiteľne odôvodnené dávajúce odpovede na všetky relevantné žalobne námietky a v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Z dôvodu, aby pre účastníkov neopakoval známe skutočnosti na zdôraznenie skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa uvádza nasledovné. Odvolací súd mal preukázané, že zásadné námietky žalobcu, ktorými napáda zákonnosť napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa ako aj rozhodnutia žalovaného správneho orgánu spočívajú v jeho tvrdení, že prvostupňový súd ako aj žalovaný v danej veci nezistili dostatočne skutkový stav, keďže on sa nedopustil úmyselného konania výrubu dreva a pokiaľ aj výrub vykonal tak len na základe povolenia obce, ako aj, že prvostupňový súd na základe skutkových zistení dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom a nedostatočne sa vysporiadal so všetkými jeho žalobnými námietkami. Z uvedených dôvodov odvolací súd zameral svoju pozornosť, či súd prvého stupňa v rámci súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného venoval náležitú pozornosť námietkam, ktorými žalobca v žalobe namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a či v odôvodnení napadnutého rozsudku sa vysporiadal so zásadnými otázkami žalobcom nastolenými v žalobe. Najvyšší súd z predložené spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného, mal preukázané, že prvostupňový správny orgán vykonal vonkajšiu obhliadku 08.04.2013 a to na základe oznámenia L. o nepovolenom výrube stromov zo dňa 13.03.

1. Touto obhliadkou zistil, že na lesných pozemkoch v k. ú. O. parc. č. CKN XXX, zaradený v pláne starostlivosti o lesy vyhotovenom pre Lesný celok Neštátne lesy Rimavské Brezovo ako jednotka priestorového rozdelenia lesa (ďalej len „JPRL“) 6 C, predtým 6 A a v pláne starostlivosti o lesy vyhotovenom pre Lesný celok Neštátne lesy Rimavská Sobota ako JPRL 224 v období jeseň 2012 až apríl 2013 bola vykonaná ťažba stromov bez jej vyznačenia a písomného súhlasu odborného lesného hospodára, pričom v rozpore so zákonom o lesoch a plánom starostlivosti o lesy bol použitý holorubný hospodársky spôsob a vznikla holina o výmere 1,41ha. Prvostupňový správny orgán vykonal objasňovanie priestupku nepovoleného odlesnenia, v rámci ktoré žalobcu vypočul na ústnom pojednávaní dňa 08.11.2013, o výsledku objasňovania vypracoval Správu o výsledku objasňovania zo dňa 01.10.
2. Prvostupňovým správnym rozhodnutím bol žalobca uznaný vinným podľa § 63 ods. 2 zákona o lesoch za porušenie § 18, ods. 2 zákona o lesoch, § 23 ods. 1 § 41 ods. 14 a § 47 ods. 8 uvedeného zákona a za uvedené porušenie zákona mu uložil sankciu podľa § 65 ods. 5 zákona o lesoch v sume 2.500,- Eur a súčasne ho zaviazal zaplatiť správny poplatok. Na základe odvolania žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie vo výroku zmenil a žalobcu uznal vinným podľa § 63 ods. 2 zákona o lesoch za porušenie § 18, ods. 2 zákona o lesoch, § 23 ods. 1 § 41 ods. 14 a § 47 ods. 8 uvedeného zákona, za čo mu uložil podľa § 63 ods. 5 sankciu vo výške 2.500,- Eur. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalovaný vychádzal z rovnakých skutkových zistení ako správny orgán prvého stupňa a dospejúc v zásade k rovnakým právnym záverom prvostupňové rozhodnutie zmenil len z formálnych nedostatkov. Podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôkaz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS 17/1999, Nález z
3. septembra
4. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365; zhodne I.ÚS 44/1999, Nález z
5. októbra
6. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382, I.ÚS 10/98)“. (I.ÚS 54/
7. Nález z
8. novembra
9. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2002 - II. polrok, s. 750, nález Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 22/06). Judikatúra ústavného súdu tiež kladie dôraz, že v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy s uplatňovaním princípu právnej istoty v právom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, resp. proporcionality (m. m. PL. ÚS 1/04). Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. Z citovaného článku 152 ods. 4 ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Mocenské orgány štátu sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie. Podľa § 63 ods. 2, ods. 5, 7 zákona č. 326/2005 Z. z. priestupku na úseku lesného hospodárstva sa dopustí aj ten, kto neoprávnene používa alebo poškodzuje lesný majetok, neplní iné povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo uložené na jeho základe alebo opatrenia orgánov štátnej správy lesného hospodárstva a lesníckej ochranárskej služby. Za priestupok podľa odseku 1 písm. m/ až q/ a odseku 2 možno uložiť pokutu do 100.000,- Sk. Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch. (Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov). Podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka (ods. 2). Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe (ods. 3). Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa, že v správnom konaní bolo preukázané, že žalobca spáchal priestupok na úseku lesného hospodárstva, za čo bol v medziach stanovených zákonom o lesoch sankcionovaný. Žalobca svoje tvrdenia uvádzané v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku nepodložil žiadnymi dôkazmi, a preto nepreukázané jeho odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Najvyšší súd dáva do pozornosti, že správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Nevylučuje sa pritom, aby súd vykonal aj dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy O.s.p. (pozri § 250i ods. 1 a 2 O.s.p.). Vychádzajúc z uvedeného a zo skutkových okolností vyplývajúcich z administratívneho spisu odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, že súd prvého stupňa ako aj žalovaný rozhodli v danej veci na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Listinné dôkazy zadovážené prvostupňovým správnym orgánom a to vyjadrenie samotného žalobcu, výpis z katastra nehnuteľností vo vzťahu k parcele, príslušné mapové podklady, identifikácia parcely EKN č. XXX na parcelu CKN č. XXX k. ú. O., zápisnica z ústneho prejednania priestupku, dohody o vydaní predmetných nehnuteľností ako lesných pozemkov vrátane protokolu o priebehu hraníc vydávaných nehnuteľností a fyzického odovzdania, ktorý bol podpísaný žalobcom a ktorého súčasťou sú príslušné mapové podklady, zápisnica o vykonaní ohliadky predmetných pozemkov, zápisnice o výsluchu svedkov, ktorí sa zúčastnili výrubu drevín na predmetných pozemkoch, dostatočne preukazujú, že žalobca svojim konaním sa dopustil protiprávneho konania na úseku lesného hospodárstva, ktorým konaním naplnil skutkovú podstatu v zmysle § 63 ods. 2 zákona o lesoch, za čo mu bola uložená sankcia. Súd prvého stupňa nepochybil ani v tom, že vo veci nevykonal ohliadku pozemkov na mieste samom, pretože skutkové zistenia vyplývajúce zo zápisnice z ohliadky vykonanej správnym orgánom prvého stupňa dňa 08.04.2013 sú dostatočným dôkazom o výrube drevín a vykonanie ohliadky súdom prvého stupňa by vzhľadom aj k odstupu času neprinieslo nové skutočnosti relevantné pre posúdenie protiprávneho konania žalobcu. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku žalobcu, ktorou namietal, že žiadnym spôsobom nebolo vyhodnotené jeho tvrdenie, že ťažbu vykonali Lesy SR, š.p. OZ Rimavská Sobota ešte v čase, keď mu podľa dohody o vydaní nehnuteľnosti č. 646 pozemky boli vydané a aj po uzatvorení tejto dohody. Listinné dôkazy preukazujú, že predmetné lesné pozemky boli dohodami o vydaní nehnuteľností a ukončení nájomného vzťahu č. 646 zo dňa 05.12.2011 (Lesný celok Neštátne lesy Rimavské Brezovo) a č. 658 zo dňa 29.05.2012 (Lesný celok Neštátne lesy Rimavská Sobota) vydané povinnou osobou - Lesy SR, š. p., do obhospodarovania vlastníkom týchto pozemkov, ktorým bol aj žalobca, keď z týchto dohôd jednoznačne vyplýva, že boli vydané lesné pozemky, pričom žalobca sa okrem iného zaviazal vykonať všetky hospodárske opatrenia v súlade s platným plánom starostlivosti o lesy a so všeobecne záväznými predpismi o obhospodarovaní lesov, a súčasne tieto pozemky boli žalobcovi fyzicky odovzdané v teréne, čo potvrdil svojim podpisom, že hranice odovzdávaných lesných pozemkov sú jasné a v teréne zreteľne vytýčené. Taktiež za nedôvodnú odvolací súd považoval argumentáciu žalobcu, že ak nevedel, že vyjadrenie obce ho na výrub stromov neoprávňuje vykonať, nemohol sa z hľadiska subjektívnej stránky dopustiť ani priestupku, lebo nekonal úmyselne, tvrdiac, že prevzaté pozemky od Lesov š.p. OZ Rimavská Sobota vyčistil a vykonal ťažbu, podľa predchádzajúceho súhlasu Obce Nižný Skálnik, pričom nevedel o tom, že takýto súhlas ho neoprávňuje k výrubu, majúc za to, že vyjadrenie Obce Nižný Skálnik z 11.07.2011 ho oprávňovalo vykonať výrub stromov na jeho parcelách. Žalobca v dohodách o odovzdaní a prevzatí lesných pozemkov sa zaviazal vykonať všetky hospodárske opatrenia v súlade s platným plánom starostlivosti o lesy a so všeobecne záväznými predpismi o obhospodarovaní lesov. Neznalosť právnych predpisov žalobcu nezbavuje jeho právnej zodpovednosti za porušenie povinností uložených mu zákonom o lesoch, a preto ak vykonal žalobca výrub drevín v rozpore so zákonom o lesoch, naplnil aj subjektívnu stránku priestupku v zmysle zákona o lesoch, keď zákonodarca za úmyselné konanie považuje aj také konanie, pri ktorom subjekt nekonal s priamym úmyslom protiprávneho konania, avšak predpokladá, že o protiprávnosti svojho konania mal mať vedomosť (nepriamy úmysel). Zákon o priestupkoch, na ktorý odkazuje zákon o lesoch, nerozlišuje vo svojej právnej úprave priamy a nepriamy úmysel. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj námietku žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku krajského súdu, keď sa nevysporiadal dostatočne s jeho žalobnými námietkami. Podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Odvolací súd mal preukázané, že súd prvého stupňa v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného sa vecou náležite zaoberal, keď zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného

prvostupňovým rozhodnutím a potup im predchádzajúci preskúmal v rozsahu žalobných námietok a v odôvodnení napadnutého rozsudku dal na zásadné otázky v žalobe nastolené vyčerpávajúcu odpoveď. Prvostupňový súd správne konštatoval, že správne orgány oboch stupňov vo veci náležite zistili skutkový stav a tento aj správne právne vyhodnotili, a svoje skutkové zistenia a právne závery aj riadne a v dostatočnom rozsahu vo svojich rozhodnutiach odôvodnili. Odvolací súd zhodne s prvostupňovým súdom vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu mal spáchanie protispoločenského konania a naplnenie skutkovej podstaty priestupku podľa § 63 ods. 2 zákona o lesoch žalobcom za preukázaný. Odvolací súd taktiež dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa, že správne orgány oboch stupňov zistený skutkový stav aj náležite právne posúdili, pri aplikácií príslušných ustanovení zákona o lesoch a zákona o priestupkoch,

právnou úpravou zákona o správnom konaní. V danej súvislosti poukazuje odvolací súd na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorej jednoznačne vyplýva, že sa nevyžaduje, aby sa na každý argument strany, teda aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný dala odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak sa však jedná o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. (napr. Ruiz Torija c. Španielsko zo dňa 09.12.1994, Higgins c. Francúzsko z 19. 2.1998). Taktiež Ústavný súd Slovenskej republiky konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV.ÚS 115/03, III.ÚS 209/04). Vzhľadom k uvedenému odvolací súd považoval námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli mať za následok úspešnosť jeho odvolacieho návrhu. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p. a s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. a s § 492 ods. 2 S.s.p. potvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p.), keď nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 250k ods. 1 O.s.p.

§ 246cods.

1 s § 224 ods. 1 O.s.p.

§ 492ods.

2 S.s.p. Žalobcovi nepriznal náhradu trov tohto konania, keďže v tomto konaní bol neúspešný. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.