1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovanej č. 34836-2/2015-BA zo dňa
2.
názoru žalobkyne neobstojí tvrdenie žalovanej (s ktorým sa v plnej miere stotožnil aj krajský súd,) že.: „V prípade opätovného vzniku právneho vzťahu zakladajúceho nemocenské poistenie medzi rovnakými subjektmi, časovo na seba nadväzujúceho, pričom predchádzajúce nemocenské poistenie aj nové nemocenské poistenie rovnakého typu, sa na účely určenia rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu za vznik nemocenského poistenia považuje vznik prvého nemocenského poistenia u toho istého zamestnávateľa...“, z ktorého správny orgán vychádzal pri určovaní rozhodujúceho obdobia a následne i stanovení výšky materského, nakoľko toto nemá oporu v zákone. Rozhodujúcim obdobím v danom prípade má teda byť doba od vzniku nemocenského poistenia, teda odo dňa 06.11.2014 do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, a nie kalendárny rok 2014, ktorá skutočnosť má samozrejme následne i vplyv na výšku materského. Súhlasila s tvrdením o úlohe žalovanej pri zabraňovaní zneužívania systému sociálneho zabezpečenia, ku ktorému dochádza napríklad i manipuláciou s vymeriavacími základmi. Zároveň však poukázala na to, že v prejednávanej veci nešlo o takýto prípad. Žalobkyňa totiž iba využila to, čo právna norma - konkrétne zákon o sociálnom poistení - v čase rozhodovania o jej nároku umožňovala. Ďalej poukázala na to, že výklad práva má svoje pravidlá, pričom interpretácia práva (právnych noriem) je proces, v ktorom sa objasňujú jednotlivé normatívne slová a vety, ako nositeľov určitého normatívneho významu a obsahu, že niečo je dovolené, prikázané alebo zakázané. V pochybnostiach výklad práva má byť vždy taký, aby sa vyhlo nevhodnému a absurdnému výkladu v aplikačnej praxi. Bola toho názoru, že ide o dve odlišné a na sebe nezávislé veci - na strane jednej v podobe úlohy žalovanej pri zabraňovaní zneužívania systému sociálneho zabezpečenia a na strane druhej v podobe interpretácie práva - v podobe zákona o sociálnom zabezpečení a ostatných súvisiacich právnych predpisov. Mala za to, že nekonala contra legem, ale naopak, jej postup bol plne v súlade s vtedy platným zákonom o sociálnom zabezpečení, pričom vyššie spomínanej úlohe sociálnej poisťovne nesmie byť podriadený i (svojvoľný a účelový) výklad zákona. Pokiaľ ide o namietané nedostatočné odôvodnenie napádaného rozsudku poukázala na § 157 ods. 1. 2 O. s. p. a uviedla, že krajský súd v odôvodnení rozsudku síce podrobne oboznámil obsah rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, ako aj žalovanej, vrátane skutkového stavu a dôvodov, na ktorých boli založené, z ďalšieho obsahu odôvodnenia je však už iba zrejmé, že prvostupňový súd iba bez ďalšieho v celom rozsahu prijal argumentáciu (právny názor) žalovanej, ktorú uviedol, pričom zároveň dodal, že s názorom žalovanej sa plne stotožnil. V súvislosti s riadnym odôvodnením odkázala na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj judikatúru Ústavného súdu SR. Nakoľko v prejednávanom prípade sa
názoru žalobkyne krajský súd dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadal s jej námietkami, považovala takýto rozsudok (odôvodnenie) za nepreskúmateľný a nepresvedčivý. V závere navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovanej v spojení s rozhodnutím správneho orgánu
pravdepodobného dňa pôrodu určeného lekárom (
2 písm. b) zákona o sociálnom poistení ako žalobkyňa uvádza. Práve naopak, ak by sa žalobkyni určila výška materského iba zo súčtu vymeriavacích základov z rozhodujúceho obdobia, ktoré navrhuje žalobkyňa, t. j.
ustanovenia § 54 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, viedlo by to k situáciám v aplikačnej praxi, ktoré by boli v rozpore s účelom nemocenského poistenia a dobrými mravmi. Žalobkyňa rozhodnutím žalovanej neostala bez straty príjmu zo zárobkovej činnosti a bez zabezpečenia príjmu v dôsledku tehotenstva a materstva. Priznaná výška materského žalobkyni za obdobie od 7. februára 2015 spravodlivo zodpovedá odvedenému poistnému na nemocenské poistenie, ktoré žalobkyňa platila do vzniku sociálnej udalosti. Žalobkyňa sa teda mylne domnieva, že ide o dve odlišné na sebe nezávislé veci (zneužívanie systému sociálneho poistenia a interpretácia práva). Právne normy ustanovené v zákone o sociálnom poistení treba chápať ako jeden celok a v ich vzájomnej súvislosti, pričom treba vždy dbať na účel zákona, dobré mravy a spravodlivosť. Vzhľadom na uvedené žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.02.2017 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).
1 zákona o sociálnom poistení, poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.
1 Z.z. zákona o sociálnom poistení, ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základe je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
2 Z.z. zákona o sociálnom poistení, ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, alebo v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, a obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, bolo najmenej 90 dní predo dňom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovanej č. 34836-2/2015-BA zo dňa
2, § 53 a § 55 zákona o sociálnom poistení priznal nárok na materské za obdobie od
2, a nie v zmysle § 54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Rovnako považoval za nedôvodnú námietku, týkajúca sa výkladu práva žalovanou, ktorý akceptoval aj krajský súd. Odvolací súd poznamenáva, že účel nemocenského poistenia spočíva v zabezpečení fyzickej osoby pre prípad straty alebo zníženia príjmu z dôvodu tehotenstva a materstva. Pri určovaní rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu žalovaná prihliada na všetky ustanovenia zákona, ktoré sa týkajú výpočtu nemocenských dávok, berie ich ako jeden celok a v ich vzájomnej súvislosti. Základné pravidlá konania uvedené v § 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, pre ktoré východiskom je systém prameňov práva, je potrebné v praxi interpretovať v duchu európskeho štandardu všeobecných požiadaviek na kvalitu postupov a činnosti verejnej správy súhrnne označovaných ako princípy „dobrej správy“. Princíp viazanosti právom ako jeden z princípov dobrej verejnej správy vyžaduje, aby všetky rozhodnutia a úkony orgánov verejnej správy mali oporu v právnom poriadku, ich obsah bol s ním v súlade a boli účinne vynútiteľné. Ide o stav, ktorý predpokladá čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Tento princíp zahŕňa nielen požiadavku na súladný postup verejnej správy s vnútroštátnymi zákonmi, medzinárodným právom a všeobecnými právnymi zásadami, ale aj požiadavku nezneužívania voľnej úvahy a požiadavku výkonu právomoci len za účelom ustanoveným zákonom. Ďalším dôležitým princípom je princíp proporcionality, ktorý možno odvodiť z čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Zmyslom tohto princípu je napomáhať hľadať spravodlivú rovnováhu medzi cieľom a použitými prostriedkami. „Pri výklade a aplikácii právnych predpisov nemožno ignorovať ich účel a zmysel, ktorý nie je možné hľadať len v slovách a vetách toho ktorého predpisu, v ktorom sú vždy prítomné aj princípy uznávané demokratickými právnymi štátmi. Prílišný formalizmus pri výklade právnych noriem vedúci k extrémne nespravodlivému záveru znamená porušenie základných práv.“ (nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 7. marca 2012, sp. zn. I. ÚS 1826/11) Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožňuje s interpretáciou § 54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení žalovanou, v zmysle ktorej sa za nepretržité povinné nemocenské poistenie zamestnanca považuje aj povinné nemocenské poistenie rovnakého typu u jedného zamestnávateľa, ktoré zaniklo a znovu vzniklo nasledujúci kalendárny deň. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu nepovažovať povinné nemocenské poistenie, ktoré jeden deň zaniklo a nasledujúci deň vzniklo za nepretržité, uviedol by to výslovne v ust. § 54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, rovnako ako je to uvedené napr. v ust. § 57 ods. 1 písm. d) predmetného zákona. Keďže v ust. § 54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení negatívne vymedzenie nepretržitosti nie je uvedené, v prípade opätovného vzniku právneho vzťahu zakladajúceho nemocenské poistenie medzi rovnakými subjektmi, a to žalobkyňou ako zamestnancom a zamestnávateľom, ktoré časovo nadväzuje na predchádzajúce nemocenské poistenie medzi tými istými subjektmi (zamestnanec a zamestnávateľ), pričom predchádzajúce nemocenské poistenie aj nové nemocenské poistenie je rovnakého typu, nemožno opätovne vzniknuté nové nemocenské poistenie považovať za vznik nového nemocenského poistenia, ale ide o nepretržité trvanie nemocenského poistenia. Na účely určenia rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu za vznik nemocenského poistenia je potrebné považovať vznik prvého nemocenského poistenia u toho istého zamestnávateľa, t. j. od 23.12.2013, ktoré trvalo nepretržite, a nie od 06.11.2014 ako tvrdí žalobkyňa. Odvolací súd preto považuje za správny názor krajského súdu, že v prípade žalobkyne nedošlo k zániku nemocenského poistenia a následne k jeho vzniku, ale nemocenské poistenie trvalo nepretržite z dôvodu zamestnania žalobkyne u toho istého zamestnávateľa. Odvolací súd má rovnako ako krajský súd a žalovaná za to, že konanie žalobkyne možno jednoznačne považovať za účelové s cieľom získania výhody - vyššieho materského. Žalobkyňa ako jediná konateľka a spoločníčka spoločnosti VR-PLUS s.r.o. Borčice je registrovaná od 23.12.2013 ako zamestnanec spoločnosti povinne nemocensky poistený s tým, že dňa 05.11.2014 bola odhlásená a následne dňa 06.11.2014 opätovne prihlásená k registrácií, a to z dôvodu ukončenia pracovného pomeru a jeho opätovného vzniku, pričom žalobkyňa zamestnáva samu seba. Vzhľadom na uvedené má odvolací súd za to, že žalovaná v predmetnom prípade postupovala v súlade so zákonom, keď pri určení rozhodujúceho obdobia pre výpočet denného vymeriavacieho základu postupovala
ust. § 54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Námietku žalobkyne, že krajský súd sa dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadal s jej námietkami, vyhodnotil odvolací súd taktiež za nedôvodnú. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia, pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky, spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, „že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“. V predmetnej veci žalobkyňa v žalobe namietala iba to, že pri určovaní rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa malo postupovať
2, nie v zmysle § 54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Odvolací súd má za to, že s touto námietkou sa krajský súd dostatočne vysporiadal, svoje rozhodnutie riadne odôvodnil a vzhľadom na záver o zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ako aj správneho orgánu 1. stupňa sa s právnym názorom žalovanej v napadnutom rozhodnutí stotožnil. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd rozhodol správne, keď žalobu zamietol. Žalobkyňa neuviedla v odvolaní žiadne nové skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti rozhodnutí a postupov vyvrátili, odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a preto s poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny
potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol
1 O. s. p. a s poukazom na § 246c veta prvá a § 224 ods. 1 O. s. p. tak, že neúspešnej žalobkyni ich náhradu nepriznal. S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní
predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.