1 Trestného zákona, o dovolaní obvineného, ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Stanislava Jakubčíka, advokáta v Bratislave, proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z
a/ Trestného poriadku dovolanie obvineného T. K. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 3. septembra 2012, sp. zn. 6T/104/2010, bol obvinený T. K. uznaný za vinného zo zločinu lúpeže
1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa
1 Trestného zákona č. 140/1960 Zb. a iné, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, ktorý trest v plnom rozsahu vykonal, 2/ rozsudkom Okresného súdu Bratislava vidiek, sp. zn. 3T 204/82, z
1 Trestného zákona č. 140/1960 Zb. a iné, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky, ktorý trest v plnom rozsahu vykonal, 3/ rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 5T 140/1987, z
2, § 234 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1960 Zb.; za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov, uznesením Okresného súdu Trnava, sp. zn. 5 Nt 830/90, z
1 Trestného zákona č. 140/1960 Zb., za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorý trest v plnom rozsahu vykonal. Za to bol T. K. odsúdený
1 Trestného zákona s použitím § 47 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 25 (dvadsaťpäť) rokov.
2 písm. b/ Trestného zákona ho súd pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
1 Trestného poriadku súd uložil obvinenému povinnosť uhradiť poškodenému J. T., nar. XX. J. XXXX v R., trvale bytom R., T. ul. č. XXX/XX škodu vo výške 60 eur.
2 Trestného poriadku súd poškodeného J. T. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na občiansko-súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obvinený T. K. prostredníctvom obhajcu, ale aj samostatným podaním. Krajský súd v Bratislave uznesením zo 4. októbra 2012, sp. zn. 2To/131/2012,
K. zamietol. Proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 6T/104/2010, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2To/131/2012, podal obvinený T. K. dovolanie samostatným podaním z
názoru obvineného skutok, ktorý spáchal mal byť posudzovaný
ustanovenia § 212 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona. Ďalej obvinený poukázal na ignorovanie jeho obhajobných práv, a to neupovedomovanie o úkonoch, nevypočutie svedkov obhajoby orgánmi činnými v trestnom konaní (dovolací dôvod
1 písm. c/ Trestného poriadku). Obvinený považoval uloženie trestu za účelové. Namietal, že súd pri ukladaní trestu prihliadal na skutky, ktoré mali byť dávno vymazané. Najvyšší súd už raz o dovolaní obvineného rozhodoval, kedy dovolanie odmietol, pre nesplnenie procesných podmienok. V dovolaní, ktoré doplnil obvinený prostredníctvom obhajcu, odôvodnil existenciou dovolacích dôvodov
1 písm. h/ a písm. i/ Trestného poriadku, t.j. skutočnosťou, že napádaným uznesením bolo zamietnuté odvolanie voči rozsudku, ktorým bol obvinenému uložený trest, ktorý je mimo zákonom ustanovenú trestnú sadzbu a rozhodnutia prvostupňového a druhostupňového súdu sú založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.
názoru obvineného pri ukladaní trestu mali súdy postupovať
2 Trestného zákona v znení zák. č. 576/2009 Z. z. upravujúceho tzv. zásadu „trikrát a dosť“, pretože tento zákon bol pre obvineného priaznivejší. Všetky štyri predchádzajúce trestné činy lúpeže
decembra 2005, na ktoré poukazoval prvostupňový súd, mal obvinený spáchať pred účinnosťou súčasného Trestného zákona, ako aj pred
obvineného nastal ústavne nekonformný výklad súdov oboch stupňov, čím došlo k pravej retroaktivite použitej v neprospech obvineného. Pri správnej aplikácii ustanovenia § 47 ods. 2 jeho trestná sadzba mala byť v rozmedzí od 3 do 8 rokov. Ďalej obvinený namietal, že súdy sa nezaoberali potenciálnou existenciou okolností hodných osobitného zreteľa. Osobitným zreteľom
obvineného je skutočnosť, že takmer 7 rokov sa nedopustil žiadnej trestnej činnosti, súdy nebrali ohľad ani na jeho rodinné pomery ako aj na samotný fakt, že všetky predchádzajúce odsúdenia nastali v čase neexistencie zásady „trikrát a dosť“. V čase spáchania skutku obvinený nemohol očakávať trest vo výmere 25 rokov. Na základe vyššie uvedených skutočností obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky postupoval v súlade s § 383 a § 384 Trestného poriadku, alebo alternatívnym postupom
októbra 2012, sp. zn. 2To/131/2012 a rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 3. septembra 2012, sp. zn. 6T/104/2010, bol porušený zákon v neprospech odsúdeného T. K.. Navrhol zrušiť obe rozhodnutia ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Okresnému súdu Bratislava I prikázať, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Alternatívne, pokiaľ bude mať dovolací súd za to, že nie sú splnené podmienky na zrušenie rozsudku prvostupňového súdu
2 Trestného poriadku, navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, že uznesením Krajského súdu v Bratislave zo
ust. § 382 písm. c/ Trestného poriadku odmietnuté dovolanie obvineného T. K.. Ustanovenie § 372 ods. 2 Trestného poriadku nedáva odsúdenému možnosť na podanie ďalšieho dovolania v tej istej trestnej veci, keď už bolo jeho dovolanie zamietnuté. Ďalšou podstatnou skutočnosťou, ktorú prokurátor vo svojom vyjadrení uviedol je nedodržanie lehoty na podanie dovolania v zmysle § 370 ods. 1 Trestného poriadku, ktorá je v prípade dovolania v prospech obvineného tri roky od doručenia rozhodnutia. Zo spisového materiálu vyplýva, že dovolaním napadnuté uznesenie krajského súdu bolo odsúdenému K. a vtedajšiemu obhajcovi JUDr. Filovi doručené 18. októbra 2012, čiže lehota na podanie dovolania v prospech odsúdeného uplynula 18. októbra 2015. Z uvedeného vyplýva, že predmetné dovolanie (už druhé v poradí) bolo podané po uvedenej lehote a to až dňa 30. decembra 2015. S poukazom na horeuvedené skutočnosti prokurátor navrhol, aby dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, dovolanie obvineného
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) pred tým, než by pristúpil k posúdeniu opodstatnenosti dovolania a než by sa napadnutým rozhodnutím zaoberal z hľadiska jeho vecnej správnosti, skúmal najskôr, či dovolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote. Pri posudzovaní včasnosti podania dovolania vychádzal predovšetkým z ustanovenia § 370 ods. 1 Trestného poriadku (druhá veta),
ktorého ak sa dovolanie podáva v prospech obvineného, možno ho podať do troch rokov od doručenia rozhodnutia obvinenému; ak sa rozhodnutie doručuje obvinenému a jeho obhajcovi alebo zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskôr. Dovolaním napadnutý rozsudok bol obvinenému doručovaný do Ústavu na výkon väzby Bratislava. Ako vyplýva z doručenky na č. l. 500a obvinený prevzal uznesenie Krajského súdu v Bratislave
a/ Trestného poriadku. So zreteľom na odmietnutie dovolania nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.