Obsah (12)

§ 188§ 382§ 234§ 9§ 48§ 287§ 288§ 319§ 371§ 47§ 382a§ 386

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Tdo/3/2017 Identifikačné číslo spisu: 1110010956 Dátum vydania rozhodnutia: 08.02.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Šišková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 188ods.

1 Trestného zákona, o dovolaní obvineného, ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Stanislava Jakubčíka, advokáta v Bratislave, proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z

1. septembra 2012, sp. zn. 6T/104/2010, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo
2. októbra 2012, sp. zn. 2To/131/2012, a takto rozhodol:

§ 382písm.

a/ Trestného poriadku dovolanie obvineného T. K. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 3. septembra 2012, sp. zn. 6T/104/2010, bol obvinený T. K. uznaný za vinného zo zločinu lúpeže

§ 188ods.

1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa

1. septembra 2009 v čase okolo 00:10 hod. v obci S. na X. ulici pred domom č. XX oboma rukami sotil do poškodeného J. T., nar. XX. J. XXXX, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem, obžalovaný sa nad neho sklonil, vytiahol mu peňaženku spoza pása a z tejto zobral hotovosť najmenej 60 eur, po čom peňaženku hodil vedľa poškodeného na zem, následne mu začal prehľadávať vrecká, pričom poškodený si oboma rukami chránil vrecko, v ktorom mal mobilné telefóny, iný aktívny odpor proti útoku zo strachu pred obžalovaným nevyvinul, obžalovaný mu však odtiahol ruky a z vrecka mu vybral mobilný telefón zn. Sony Ericsson K 800 v hodnote 80 eur a mobilný telefón zn. Sony Ericsson K 770 v hodnote 75 eur, udrel ho rukou do oblasti krku a strhol mu retiazku z bieleho kovu v hodnote 80 eur, ktorá sa v dôsledku trhu poškodila a z miesta činu odišiel, čím poškodenému spôsobil škodu vo výške 295 eur a tohto skutku sa dopustil napriek tomu, že : 1/ rozsudkom Okresného súdu Bratislava - vidiek, sp. zn. 2T 244/79, zo
2. októbra 1979 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4T 513/79, zo
3. novembra 1979, právoplatného
4. novembra 1979, bol odsúdený za trestný čin lúpeže

§ 234ods.

1 Trestného zákona č. 140/1960 Zb. a iné, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, ktorý trest v plnom rozsahu vykonal, 2/ rozsudkom Okresného súdu Bratislava vidiek, sp. zn. 3T 204/82, z

1. januára 1983 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 5To 52/83, z
2. februára 1983, právoplatného
3. februára 1983, bol odsúdený za trestný čin lúpeže

§ 234ods.

1 Trestného zákona č. 140/1960 Zb. a iné, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky, ktorý trest v plnom rozsahu vykonal, 3/ rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 5T 140/1987, z

1. augusta 1987 v spojení s rozsudkom Mestského súdu Bratislava, sp. zn. 4To 437/87, z
2. septembra 1987, právoplatného
3. septembra 1987, bol odsúdený za trestný čin lúpeže spolupáchateľstvom

§ 9ods.

2, § 234 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1960 Zb.; za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov, uznesením Okresného súdu Trnava, sp. zn. 5 Nt 830/90, z

1. januára 1990 na základe amnestie prezidenta republiky z
2. januára 1990 mu bol odpustený z výšky uloženého trestu 1 rok, vo výkone trestu bol od
3. apríla 1987 do
4. júna 1996, keď uvedeného dňa bol uznesením Okresného súdu Trnava z výkonu trestu podmienečne prepustený, 4/ rozsudkom Okresného súdu Malacky, sp. zn. 2T 44/02, z
5. septembra 2002 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2To 250/02, zo
6. decembra 2002, právoplatného
7. decembra 2002, bol odsúdený za trestný čin lúpeže

§ 234ods.

1 Trestného zákona č. 140/1960 Zb., za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorý trest v plnom rozsahu vykonal. Za to bol T. K. odsúdený

§ 188ods.

1 Trestného zákona s použitím § 47 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 25 (dvadsaťpäť) rokov.

§ 48ods.

2 písm. b/ Trestného zákona ho súd pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

§ 287ods.

1 Trestného poriadku súd uložil obvinenému povinnosť uhradiť poškodenému J. T., nar. XX. J. XXXX v R., trvale bytom R., T. ul. č. XXX/XX škodu vo výške 60 eur.

§ 288ods.

2 Trestného poriadku súd poškodeného J. T. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na občiansko-súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obvinený T. K. prostredníctvom obhajcu, ale aj samostatným podaním. Krajský súd v Bratislave uznesením zo 4. októbra 2012, sp. zn. 2To/131/2012,

§ 319Trestného poriadku odvolanie obvineného T.

K. zamietol. Proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 6T/104/2010, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2To/131/2012, podal obvinený T. K. dovolanie samostatným podaním z

1. decembra 2015, doručené okresnému súdu
2. decembra 2015, ktoré doplnil prostredníctvom obhajcu
3. októbra 2016 na výslovnú žiadosť obvineného. Dovolanie podal obvinený z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. a/, písm. h/, písm. i/ Trestného poriadku. Obvinený T. K. v dovolaní, ktoré podal samostatným podaním uviedol, že k jeho odsúdeniu a uloženiu vysokého trestu došlo pre nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku, nakoľko nebolo preukázané nijaké fyzické násilie produkované v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Prakticky jediným svedkom bol poškodený, ktorého hodnovernosť pre užívanie drog je prinajmenšom problematická.

názoru obvineného skutok, ktorý spáchal mal byť posudzovaný

ustanovenia § 212 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona. Ďalej obvinený poukázal na ignorovanie jeho obhajobných práv, a to neupovedomovanie o úkonoch, nevypočutie svedkov obhajoby orgánmi činnými v trestnom konaní (dovolací dôvod

§ 371ods.

1 písm. c/ Trestného poriadku). Obvinený považoval uloženie trestu za účelové. Namietal, že súd pri ukladaní trestu prihliadal na skutky, ktoré mali byť dávno vymazané. Najvyšší súd už raz o dovolaní obvineného rozhodoval, kedy dovolanie odmietol, pre nesplnenie procesných podmienok. V dovolaní, ktoré doplnil obvinený prostredníctvom obhajcu, odôvodnil existenciou dovolacích dôvodov

§ 371ods.

1 písm. h/ a písm. i/ Trestného poriadku, t.j. skutočnosťou, že napádaným uznesením bolo zamietnuté odvolanie voči rozsudku, ktorým bol obvinenému uložený trest, ktorý je mimo zákonom ustanovenú trestnú sadzbu a rozhodnutia prvostupňového a druhostupňového súdu sú založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

názoru obvineného pri ukladaní trestu mali súdy postupovať

§ 47ods.

2 Trestného zákona v znení zák. č. 576/2009 Z. z. upravujúceho tzv. zásadu „trikrát a dosť“, pretože tento zákon bol pre obvineného priaznivejší. Všetky štyri predchádzajúce trestné činy lúpeže

§ 234Trestného zákona účinného do 31.

decembra 2005, na ktoré poukazoval prvostupňový súd, mal obvinený spáchať pred účinnosťou súčasného Trestného zákona, ako aj pred

1. septembrom 2003, kedy bola zásada „trikrát a dosť“ prvýkrát implementovaná do Trestného zákona účinného do
2. decembra 2005.

obvineného nastal ústavne nekonformný výklad súdov oboch stupňov, čím došlo k pravej retroaktivite použitej v neprospech obvineného. Pri správnej aplikácii ustanovenia § 47 ods. 2 jeho trestná sadzba mala byť v rozmedzí od 3 do 8 rokov. Ďalej obvinený namietal, že súdy sa nezaoberali potenciálnou existenciou okolností hodných osobitného zreteľa. Osobitným zreteľom

obvineného je skutočnosť, že takmer 7 rokov sa nedopustil žiadnej trestnej činnosti, súdy nebrali ohľad ani na jeho rodinné pomery ako aj na samotný fakt, že všetky predchádzajúce odsúdenia nastali v čase neexistencie zásady „trikrát a dosť“. V čase spáchania skutku obvinený nemohol očakávať trest vo výmere 25 rokov. Na základe vyššie uvedených skutočností obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky postupoval v súlade s § 383 a § 384 Trestného poriadku, alebo alternatívnym postupom

§ 382aa rozhodol, že uznesením Krajského súdu v Bratislave zo 4.

októbra 2012, sp. zn. 2To/131/2012 a rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 3. septembra 2012, sp. zn. 6T/104/2010, bol porušený zákon v neprospech odsúdeného T. K.. Navrhol zrušiť obe rozhodnutia ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Okresnému súdu Bratislava I prikázať, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Alternatívne, pokiaľ bude mať dovolací súd za to, že nie sú splnené podmienky na zrušenie rozsudku prvostupňového súdu

§ 386ods.

2 Trestného poriadku, navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, že uznesením Krajského súdu v Bratislave zo

1. októbra 2012, sp. zn. 2To/131/2012, bol porušený zákon v neprospech odsúdeného T. K.. Zrušiť uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo
2. októbra 2012, sp. zn. 2To/131/
3. Krajskému súdu v Bratislave prikázať, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. K podanému dovolaniu sa vyjadril
4. decembra 2016 prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava (ďalej len „prokurátor“). Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
5. októbra 2015, sp. zn. 2Tdo/68/2015, ktorým bolo

ust. § 382 písm. c/ Trestného poriadku odmietnuté dovolanie obvineného T. K.. Ustanovenie § 372 ods. 2 Trestného poriadku nedáva odsúdenému možnosť na podanie ďalšieho dovolania v tej istej trestnej veci, keď už bolo jeho dovolanie zamietnuté. Ďalšou podstatnou skutočnosťou, ktorú prokurátor vo svojom vyjadrení uviedol je nedodržanie lehoty na podanie dovolania v zmysle § 370 ods. 1 Trestného poriadku, ktorá je v prípade dovolania v prospech obvineného tri roky od doručenia rozhodnutia. Zo spisového materiálu vyplýva, že dovolaním napadnuté uznesenie krajského súdu bolo odsúdenému K. a vtedajšiemu obhajcovi JUDr. Filovi doručené 18. októbra 2012, čiže lehota na podanie dovolania v prospech odsúdeného uplynula 18. októbra 2015. Z uvedeného vyplýva, že predmetné dovolanie (už druhé v poradí) bolo podané po uvedenej lehote a to až dňa 30. decembra 2015. S poukazom na horeuvedené skutočnosti prokurátor navrhol, aby dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, dovolanie obvineného

§ 382Trestného poriadku odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) pred tým, než by pristúpil k posúdeniu opodstatnenosti dovolania a než by sa napadnutým rozhodnutím zaoberal z hľadiska jeho vecnej správnosti, skúmal najskôr, či dovolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote. Pri posudzovaní včasnosti podania dovolania vychádzal predovšetkým z ustanovenia § 370 ods. 1 Trestného poriadku (druhá veta),

ktorého ak sa dovolanie podáva v prospech obvineného, možno ho podať do troch rokov od doručenia rozhodnutia obvinenému; ak sa rozhodnutie doručuje obvinenému a jeho obhajcovi alebo zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskôr. Dovolaním napadnutý rozsudok bol obvinenému doručovaný do Ústavu na výkon väzby Bratislava. Ako vyplýva z doručenky na č. l. 500a obvinený prevzal uznesenie Krajského súdu v Bratislave

1. októbra 2012, čo potvrdil vlastnoručným podpisom. Obhajca obvineného a prokurátor prevzali rozhodnutie
2. októbra
3. Týmto dňom začala plynúť trojročná lehota stanovená zákonom na podanie dovolania (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku). Koniec tejto lehoty pripadol na
4. októbra
5. Dovolanie podal obvinený T. K. samostatným podaním
6. decembra 2015 na Okresný súd Bratislava I (č. l. 567), ktoré doplnil prostredníctvom obhajcu JUDr. Stanislava Jakubčíka podaním z
7. októbra 2016 (doručené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky
8. októbra 2016 a postúpené Okresnému súdu Bratislava I
9. novembra 2016). Toto dovolanie bolo podané po zákonnej lehote ustanovenej v Trestnom poriadku (§ 370 ods. 1). Dovolanie je preto podané oneskorene. Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky oneskorene podané dovolanie odmietol

§ 382písm.

a/ Trestného poriadku. So zreteľom na odmietnutie dovolania nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.