461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o sociálnom poistení“). Súd prvého stupňa mal preukázané, že navrhovateľovi bol od 1. apríla 1995 priznaný príspevok za službu
410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 410/1991 Zb.“), ktorý sa od 1. júla 2002
3 písm. b/ zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov považuje za výsluhový dôchodok.
potvrdenia MV SR z
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, nevznikol mu nárok na starobný dôchodok vo veku 55 rokov. Keďže zamestnanie netrvalo ani k 31. decembru 1999, nespĺňa zákonné podmienky nároku na starobný dôchodok ani vo veku 56 rokov
1 písm. a/ a ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. Výkon služby skončil
a § 293ce zákona o sociálnom poistení výšila odo dňa priznania dôchodku o 11,20 Eur mesačne v súlade s príslušným opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z. z. na sumu 295,40 Eur mesačne Záverom konštatoval, že nárok na výsluhový dôchodok, na ktorý bol prekvalifikovaný príspevok za službu nezaniká dovŕšením veku 60 rokov, ale je doživotnou dávkou výsluhového zabezpečenia, ktorý sa zvyšuje
zákona č. 328/2002 Z. z. a jeho výplata patrí bývalému policajtovi až do posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom zomrel. K námietke týkajúcej sa výpočtu sumy starobného dôchodku
článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) súd prvého stupňa uviedol, že odporkyňa môže
uvedeného výpočtu postupovať len v prípade, že poistenec získal dobu služby zaradenú do I. alebo II. kategórie funkcií v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku.
2 OSP preskúmavané rozhodnutie ako zákonné potvrdil. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol
1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
100/1988 Zb. zaradenie výkonu práce do I. kategórie funkcií v sebe nezahŕňa len nárok na zvýhodnenú výšku dôchodku. Nedodržaním tejto výhody sú zo strany odporkyne poškodené práva navrhovateľa. Výsluhový príspevok bol
410/1991 Zb. priznávaný v percentuálnej výške z posledného služobného príjmu pred skončením služobného pomeru k čomu sa pripočítalo percento za každý ukončený odpracovaný rok, najviac však do výšky 40% posledného služobného príjmu pred skončením služobného pomeru. Tento výsluhový príspevok sa nazýva výsluhovým dôchodkom. Výsluhový dôchodok bol po splnení zákonných podmienok vypočítaný z priemerného zárobku za zákonom stanovené obdobie (10 rokov) pred dňom skončenia služobného pomeru násobený koeficientom, pričom základ bol 37,5% priemerného zárobku. Uvedené porovnanie preukazuje, že narhovateľovi napriek tomu, že výsluhiový príspevok je po zmene právnej úpravy označený ako výsluhový dôchodok tento mu nezhodnotil dobu, ktorú odpracoval v I. kategórii funkcií lebo k sume, ktorá sa rovnala 29% z jeho posledného služobného príjmu bolo iba pripočítané percento za každý ukončený rok služby, čím neboli použité výhody
100/1988 Zb. Navrhovateľ poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 7So/192/2011 z 28. novembra 2012, kde sa rozvádza, že výsluhový príspevok za službu nie je výsluhovým dôchodkom
zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a naďalej zostáva príspevkom za službu
zákona č. 410/1991 Zb. a za výsluhový dôchodok sa iba považuje. Ďalej poukázal aj na ďalšie rozsudky sp. zn. 9So/214/2008 z
1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o priznaní starobného dôchodku
zákona o sociálnom poistení žiadateľovi o dávku, ktorý poberá príspevok za službu od 1. apríla 1995
410/1991 Zb.
1 a ods. 2 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.
1 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004
predpisov účinných pred
2 písm. c/ a d/ OSP a vec bola vrátená odporkyni na ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku odvolanie nebolo prípustné. Súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť opätovne rozhodnúť o žiadosti s prihliadnutím na všetky skutočnosti, ktoré sú odporkyni známe z obsahu administratívneho spisu. Pre prípad, ak podanie navrhovateľa nie je úplné, uložiť povinnosť vyzvať navrhovateľa na doplnenie podania a akceptovať skutočnosť, že výsluhový príspevok navrhovateľa nie je výsluhovým dôchodkom. Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa, ako aj z obsahu pripojeného administratívneho spisu odporkyne mal odvolací súd za preukázané, že od 1. apríla 1995 bol žiadateľovi o starobný dôchodok priznaný príspevok za službu
410/1991 Zb. Priznaný príspevok za službu sa od 1. júla 2002
3 písm. b/ zákona č. 328/2002 Z. z. iba považuje za výsluhový dôchodok.
potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPOU-OSZ-30.563-17/2013-Z z
zákona č. 410/1991 Zb. a tento postup porovnal so spôsobom výpočtu výsluhového dôchodku
zákona č. 328/2002 Z. z. V druhom rade namietal nezákonnosť postupu odporkyne pri výpočte samotnej sumy starobného dôchodku. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku navrhovateľa týkajúcu výpočtu výsluhového príspevku
zákona č. 410/1991 Zb. a jeho porovnanie s výpočtom výsluhového dôchodku
zákona č. 328/2002 Z.z. Sociálna poisťovňa nie je príslušná na konanie a rozhodnutie o tomto prvom odvolacom dôvode proti rozsudku krajského súdu. S takýmto návrhom sa navrhovateľ môže obrátiť na platiteľa výsluhového dôchodku, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Pri rozhodovaní o druhej odvolacej námietke je potrebné poznamenať, že odporkyňa v konaní žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok vychádzala z tej skutočnosti, že žiadateľ nezískal dobu výkonu služby v rozsahu najmenej 20 rokov (19 rokov a 124 dní ) zaradenú do I. kategórie funkcií, t.j. v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku 55 rokov
100/1988 Zb. Na základe tohto zistenia preto pri výpočte sumy starobného dôchodku postupovala v rozpore s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128). Uvedený právny názor odporkyne a krajského súdu nepovažoval odvolací súd za správny a zákonný.
3 zákona o sociálnom poistení nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, lebo zo svojej pôsobnosti zákon o sociálnom poistení vylučuje príslušníkov ozbrojených zborov len za obdobie dôchodkového poistenia, v ktorých vykonávali službu ozbrojených zboroch, nie však za ostatné obdobia ich dôchodkového poistenia, resp. zabezpečenia (ak jeho osobitné ustanovenia neuvádzajú inak). V zmysle citovaného zákonného ustanovenia odporkyňa aj postupovala, keď priznala navrhovateľovi starobný dôchodok. V postupe pri výpočte sumy starobného dôchodku však pochybila, keď nevykonala výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia v osobitnom systéme a dôchodok priznala navrhovateľovi len po zohľadnení doby poistenia vo svojom poistnom systéme vo výške, zodpovedajúcej poistenia vo všeobecnom systéme. Odlišným postupom odporkyne by sa doby poistenia poistenca stratili a neboli by v žiadnom zo systémov zohľadnené, čo nezodpovedá ani zámeru zákona. Odvolací súd preto dospel k názoru, že rozhodnutie odporkyne o priznaní starobného dôchodku je v rozpore so zákonom o sociálnom poistení. Krajský súd rozhodnutie odporkyne potvrdil na základe nesprávneho právneho názoru, preto odvolací súd rozsudok krajského súdu
3 veta prvá OSP v spojení s § 250l ods. 2 a § 250j ods. 2 písm. e/ OSP a § 492 ods. 1, 2 SSP zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Odporkyňa je v konaní viazaná právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250j ods. 7 OSP). Až po vykonaní porovnávacieho výpočtu výšky starobného dôchodku aj s s prihliadnutím na dobu poistenia v osobitnom systéme, bude možné o žiadosti o starobný dôchodok rozhodnúť v súlade so zákonom. O trovách konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia. Advokátke patrí odmena za 2 úkony právnej služby vo výške 1/3 výpočtového základu. V roku 2015 to bola suma 64,53 Eur s paušálnou náhradou 8,39 Eur za 1 úkon právnej služby. Spolu to činí 145,84 Eur tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.