1 písm. a/, písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Trestného zákona a iné, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 30T/33/2012, o dovolaní obvineného R. X. proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 3To/16/2014, z 11. marca 2014, takto rozhodol:
c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného R. X. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 30T/33/2012, zo 7. januára 2014 (č. l. 1379), boli uznaní za vinných obvinení R. X. v bode I. a V. rozsudku z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1. písm. a/, písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Trestného zákona, J. F. v bode I. rozsudku z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. a/, písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Trestného zákona a v bode II. rozsudku z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 Trestného zákona, R. J. v bode I. rozsudku z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. a/, písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Trestného zákona, Z. W. v bode VI. rozsudku zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. d/ Trestného zákona, W. X. v bode III. rozsudku zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. c/ Trestného zákona a v bode IV. rozsudku z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že I. obvinení R. X., J. F. a R. J. v priebehu roku 2011 až do svojho zadržania dňa
2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov a 6 (šesť) mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený
3 písm. b/ Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona súd uložil obvinenému ochranný dohľad vo výmere 1 (jeden) rok.
1 písm. d/ Trestného zákona obvinenému súd nariadil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Obvinenému J. F. bol uložený
2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, § 41 ods. 2 Trestného zákona nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov, na výkon ktorého bol zaradený
3 písm. b/ Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona súd uložil obvinenému ochranný dohľad vo výmere 1 (jeden) rok.
1 písm. d/ Trestného zákona obvinenému súd nariadil ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Obvinenému R. J. bol uložený
2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov, na výkon ktorého bol zaradený
3 písm. b/ Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona súd uložil obvinenému ochranný dohľad vo výmere 1 (jeden) rok.
1 písm. d/ Trestného zákona obvinenému súd nariadil ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Obvinenému Z. W. bol uložený
1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, na výkon ktorého bol zaradený
2 písm. b/ Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Obvinenej W. X. bol uložený
1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, písm. l/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, ods. 3 a § 41 ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, výkon ktorého bol obvinenej podmienečne odložený so skúšobnou dobou vo výmere 4 (štyri) roky a zároveň obvinenej uložil probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe. Zároveň
2, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona súd obvinenej uložil zákaz používania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
1 písm. a/ Trestného zákona súd uložil trest prepadnutia veci, a to digitálnej váhy čiernej farby, digitálnej váhy striebornej farby, digitálnej váhy modrej farby s nápisom KERN, finančnej hotovosti vo výške 95 €, ktoré sú uložené vo VÚB Banke, a.s. Senica, na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol XXXXXXX, pričom vlastníkom prepadnutých vecí sa stal
6 Trestného zákona štát. Proti tomuto rozsudku podali obvinení R. X., J. F. a R. J. odvolanie, ktoré Krajský súd v Trnave na verejnom zasadnutí uznesením, sp. zn. 3To/16/2014, z 11. marca 2014, postupom
Proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 3To/16/2014, z 11. marca 2014 (č. l. 1450) podal prostredníctvom obhajcu Mgr. Petra Odehnala, advokáta v Trnave, dovolanie obvinený R. X. (č. l. 1558). V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. c/ Trestného poriadku (zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu), § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku (rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom) a § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku (rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť). Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Trestného poriadku vyslovil rozsudkom porušenie zákona v ustanovení § 319 Trestného poriadku, v ustanovení § 172 ods. 1 písm. a/, písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 138 písm. j/ Trestného zákona, v ustanovení § 38 ods. 1 Trestného zákona, v ustanovení § 113 ods. 2 Trestného poriadku, v ustanovení § 119 ods. 2 Trestného poriadku a v ustanovení § 263 ods. 4 Trestného poriadku v neprospech obvineného R. X. a aby ďalej
2 Trestného poriadku uznesenie odvolacieho súdu zrušil a aby
2 Trestného poriadku uznesením dovolací súd rozhodol, že obvinený R. X. sa neberie do väzby. K dôvodu dovolania
1 písm. c/ Trestného poriadku obvinený uviedol, že rozhodnutie vychádza aj z výpovedí svedkov, ktoré boli vykonané v prípravnom konaní, hoci sa jedná o svedkov, ktorí boli vypočutí aj na hlavnom pojednávaní a obsah ich výpovedí na hlavnom pojednávaní nebol zaznamenaný do zápisníc vyhotovených na hlavnom pojednávaní (svedkovia R. M., R. X., W. K.). Rozsudok prvostupňového súdu a aj rozhodnutie odvolacieho súdu u týchto svedkov vychádza z výpovedí, ktoré boli vykonané v prípravnom konaní, čím je porušená zásada bezprostrednosti hlavného pojednávania. Výpoveď svedka J. X. z prípravného konania z 5. marca 2012 bola prečítaná bez splnenia zákonných podmienok
4 Trestného poriadku, pretože tento svedok pri svojej výpovedi v prípravnom konaní po poučení o práve odoprieť vypovedať sa nevyjadril k tomu, či využíva alebo nevyužíva právo nevypovedať, pretože W. X. je s obvineným v príbuzenskom pomere. Na prečítanie tejto výpovede z prípravného konania nebola splnená zákonná podmienka uvedená v ustanovení § 263 ods. 4 Trestného poriadku, t. j. že by svedok výslovne vyhlásil, že toto právo nevyužíva. Rovnaká námietka sa týka aj výpovede svedka R. X. (otca obvinenej W. X.), ktorý na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať. Aj táto výpoveď z prípravného konania bola na hlavnom pojednávaní prečítaná v rozpore s § 263 ods. 4 Trestného poriadku. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. g/ Trestného poriadku obvinený uviedol, že v čase obmedzenia osobnej slobody obvineného a pred tým polícia utajovaným spôsobom získavala informácie o pohybe a činnosti obvineného a o pohybe vozidla, a to bez toho, aby na tieto činnosti mala právny titul - príkaz na sledovanie vydaný prokurátorom v zmysle § 113 ods. 2 Trestného poriadku. Neexistencia príkazu na sledovanie obvineného spôsobuje nezákonnosť dôkazov získaných sledovaním, následne nezákonnosť zadržania obvineného a všetkých ďalších úkonov a dôkazov zabezpečených v tejto trestnej veci. Zadržanie, prehliadka vozidla, pri ktorej boli zaistené drogy a ďalšie úkony bezprostredne nadväzovali na tento nezákonný postup, pričom prvostupňový súd aj odvolací súd v napadnutom rozhodnutí považuje tieto dôkazy za dôkazy svedčiace proti osobe obvineného. V konaní boli vykonané dôkazy v rozpore s ustanovením § 119 ods. 2 Trestného poriadku, pretože boli od počiatku získané nezákonným sledovaním pohybu a činnosti osoby obvineného a motorového vozidla bez príkazu na sledovanie osôb a vecí
2 Trestného poriadku. Dovolanie podané z dôvodu
1 písm. i/ Trestného poriadku vyvodzoval obvinený zo skutočnosti, že skutok, za ktorý bol uznaný za vinného, je nesprávne právne kvalifikovaný.
obvineného súd nesprávne použil § 172 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Trestného zákona, a to z toho dôvodu, že predaj drog viacerým nie je možné právne kvalifikovať v zmysle § 172 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j/ Trestného zákona (závažnejší spôsob konania a to páchanie trestného činu na viacerých osobách). Uviedol, že podstatným pre zistenie, či je možné určité konanie právne posúdiť aj
kvalifikovanej skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu, je definovanie znakov základnej skutkovej konkrétneho trestného činu a ak je určité konanie zahrnuté už v znakoch základnej skutkovej podstaty, nie je možné to isté konanie považovať aj za znak kvalifikovanej skutkovej podstaty, pretože to vylučuje ustanovenie § 38 ods. 1 Trestného zákona. Ustanovenie § 172 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona používa ako znak základnej skutkovej podstaty spojenie „neoprávnene predá psychotropnú látku“ (drogu). Pri slovnom spojení „predá psychotropnú látku“ ide o vyjadrenie minimálnej hranice na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti, ktorá vychádza z toho, že trestný postih páchateľa bude možné vyvodiť už pri predaji jednej psychotropnej látky (použitie jednotného čísla „psychotropná látka“) jednej osobe. Ustanovenie § 172 ods. 1 Trestného zákona neobsahuje ako znak základnej skutkovej podstaty počet kupujúcich, preto vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti za spáchanie trestného činu
1 písm. c/ Trestného zákona prichádza do úvahy aj za situácie, ak dôjde k predaju psychotropnej látky viacerým kupujúcim. Základná skutková podstata § 172 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona nijakým spôsobom neobmedzuje počet kupujúcich, predaj drog aspoň trom osobám je už zahrnutý v znaku základnej skutkovej podstaty trestného činu
1 písm. c/ Trestného zákona. Za súčasnej aplikácie § 38 ods. 1 Trestného poriadku nemožno túto okolnosť považovať zároveň aj za okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Tdo/75/2012, z 22. mája 2013,
ktorého aplikácia § 138 písm. j/ Trestného zákona je možná iba vtedy, ak predmetom útoku je osoba - človek a v prípade trestného činu obvineného nie je predmetom útoku osoba, resp. viacero osôb a samotným predajom drogy nedochádza ani len k ohrozeniu zdravia osoby, ktorá si drogu kúpi. Žiadny zo svedkov neuviedol, že by práve v súvislosti s predajom, resp. odovzdaním drogy osobou obvineného došlo u neho k poškodeniu zdravia. Zo znenia základnej skutkovej podstaty trestného činu
1 Trestného zákona vyplýva, že postihuje konania uvedené v písm. a/ až d/ bez ohľadu na skutočnosť, čo týmto konaním páchateľ spôsobí alebo nespôsobí inej osobe ublíženie na zdraví. Z kvalifikovanej skutkovej podstaty § 172 ods. 3 písm. a/, resp. § 172 ods. 4 písm. a/ Trestného zákona vyplýva, že prísnejšou trestnou sadzbou je potrebné potrestať páchateľa nie za to, že predá drogu viacerým osobám, ale za to, že nastal ťažký, resp. nenapraviteľný následok na živote a zdraví, a to aj na viacerých osobách, k čomu však nedošlo. Zistený skutok je možné právne kvalifikovať iba ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. a/, písm. c/, písm. d/ Trestného zákona. Rovnopis dovolania obvineného bol v zmysle § 376 Trestného poriadku doručený na vyjadrenie Krajskej prokuratúre v Trnave, ktorá vo svojom vyjadrení z 2. januára 2015 navrhla dovolanie obvineného postupom
c/ Trestného poriadku odmietnuť (č. l. 1573). Nestotožnila sa s názorom obvineného, že okolnosť, že pervitín obvinený predával viacerým osobám, je už obsiahnutá v ustanovení § 172 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona. V tejto súvislosti krajská prokuratúra poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Tdo/15/2013, z 9. apríla 2013. Dovolací dôvod
1 písm. g/ Trestného poriadku považuje krajská prokuratúra za umelo vykonštruovaný dôvod zo strany obvineného. Poznatky o trestnej činnosti boli získané operatívno-pátracou činnosťou polície
zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, pričom dôkazy boli získané pri legálne vykonaných zaisťovacích úkonoch pri prehliadke motorového vozidla obvineného a pri domovej prehliadke v dome obvineného. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. c/ Trestného poriadku krajská prokuratúra uviedla, že výpovede svedkov boli v zápisnici o hlavnom pojednávaní protokolované v súlade s ustanovením tretej vety § 56 ods. 4 Trestného poriadku. Krajská prokuratúra ďalej uviedla, že z kontextu zápisníc o výsluchu svedkov J. X. a R. X. z prípravného konania je zrejmé, že obaja boli riadne poučení o svojom práve odoprieť výpoveď
K dovolaniu obvineného sa vyjadril aj obvinený J. F. písomným podaním z
1 písm. c/ a písm. g/ Trestného poriadku namietal v súlade s § 371 ods. 4 Trestného poriadku najneskôr v konaní pred odvolacím súdom, pričom dovolací súd o dovolaní rozhodol na neverejnom zasadnutí, pretože dospel k záveru, že nie je naplnený dôvod dovolania uvedený v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. i/ Trestného poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších (mimoriadnych) procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Úlohou dovolacieho súdu bolo posúdiť, či dovolateľove námietky obsahovo napĺňajú niektorý z ním uplatnených dovolacích dôvodov. Prvý z dovolacích dôvodov, ktoré dovolateľ uplatnil, je dôvod
1 písm. c/ Trestného poriadku,
ktorého dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu. V danom prípade obvinený namietal, že obsah výpovedí svedkov (R. M., R. X., W. K.) získaných výsluchom nebol zaznamenaný v zápisnici o hlavnom pojednávaní, čím rozhodnutie súdu vychádza len z výpovedí vykonaných v prípravnom konaní, čím bola porušená zásada bezprostrednosti hlavného pojednávania. V tejto súvislosti je na mieste poukázať na judikatúru dovolacieho súdu, z ktorej vyplýva, že nevykonanie dokazovania v rozsahu a spôsobom predpokladanom obvineným, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nie je možné uplatniť pod dôvod dovolania
1 písm. c/ Trestného poriadku (zásadného porušenia práva na obhajobu), ale ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli vykonané dôkazy (zistený skutkový stav) v jeho prospech. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že v tejto trestnej veci k zásadnému porušeniu práva na obhajobu obvineného R. X. evidentne nedošlo. Námietka obvineného R. X. týkajúca sa nesplnenia zákonných podmienok pre vyhotovenie zápisnice o hlavnom pojednávaní, keď neobsahuje výpovede svedkov, ako už bolo zo strany obvineného namietané, spadá pod dôvod dovolania upravený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku.
1 písm. g/ Trestného poriadku, dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Z obsahu zápisnice o výsluchu svedka R. X., R. M. a W. K. (č. l. 942) vyplýva, že svedkovia boli poučení o znení ustanovení § 130, § 131 Trestného poriadku a ďalších a po takomto poučení výslovne vyhlásili, že právo odmietnuť vypovedať
Trestného poriadku nevyužívajú a vypovedať budú, pričom v rámci každej výpovede je uvedené, že svedkovia vypovedajú zhodne ako v prípravnom konaní. Zároveň zo zápisnice o tomto úkone vyplýva, že výsluch svedkov sa vykonal v prítomnosti obhajcu obvineného R. X. (Mgr. Petra Odehnala), ktorý sa do výsluchu týchto svedkov mohol aktívne zapojiť a klásť im otázky a spôsob zaprotokolovania v tomto smere ani nenamietal. Pokiaľ ide o výpovede týchto troch svedkov vypočutých na hlavnom pojednávaní, protokolované odkazom na ich predchádzajúcu výpoveď z prípravného konania, nemožno pri takomto postupe a vyššie uvedených okolnostiach priebehu konania konštatovať nezákonnosť výsluchov
1 písm. g/ Trestného poriadku. Je predovšetkým zrejmé a z hľadiska rozhodovania o vine súdom podstatné, že svedkovia uvedení v dovolaní boli na hlavnom pojednávaní osobne a za účasti strán (kontradiktórne) vypočutí. Protokolácia ich výpovedí nebola obhajobou namietaná z hľadiska neprípustnosti odkazu na predchádzajúce výpovede v prípravnom konaní, ani z vecného hľadiska, teda pre rozpor obsahu výpovede na hlavnom pojednávaní oproti obsahu záznamu výpovede v príslušnej zápisnici. Bez ohľadu na uvedené však platí, že podmienkou skrátenej protokolácie v zmysle § 58 ods. 4 Trestného poriadku je predchádzajúci výsluch zodpovedajúci Trestnému poriadku, pričom takýto postup bol dodržaný a spôsob protokolácie bolo v zmysle uvedeného ustanovenia Trestného poriadku možné považovať za zákonný. K námietke obvineného, že výpoveď svedkov J. X. a R. X. bola prečítaná bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 263 ods. 4 Trestného poriadku, dovolací súd uvádza, že aby výpoveď svedka, ktorý je vo vzťahu k obvinenému R. osobou uvedenou v § 130 Trestného poriadku, učinená v prípravnom konaní, mohla byť v konaní pred súdom prečítaná, musí byť takýto svedok už v prípravnom konaní okrem iného poučený aj
1, 2 Trestného poriadku o práve odoprieť výpoveď ako svedok, ak je príbuzným obvineného v priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh a o práve odoprieť vypovedať, ak by výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného konania sebe, svojmu príbuznému v priamom rade, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi, osvojencovi, manželovi alebo druhovi, alebo iným osobám v rodinnom alebo obdobnom pomere, ktorých ujmu by právom pociťoval ako vlastnú ujmu. Svedok sa musí výslovne vyjadriť, či toto právo využíva, alebo nie. Obsah vyjadrenia svedkov J. X. a R. X. je výslovne uvedený v zápisnici o ich výsluchu s tým, že
l. 452 a 463) po predchádzajúcom explicitnom poučení oboch svedkov
l. 451 a 462). Ak svedkovia pred týmto výsluchom boli teda riadne poučení
Trestného poriadku, potom sa neprieči logike, aby súd mohol čítať ako listinný dôkaz zápisnicu o výsluchu podanú takýmto svedkom. Neobstojí ani námietka obvineného,
ktorého polícia nemala právny titul na sledovanie obvineného
V zmysle § 119 ods. 2 Trestného poriadku za dôkaz môže slúžiť všetko, čo prispieva na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov
tohto zákona alebo
osobitného zákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede na mieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti.
1 zák. č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore v znení neskorších prostriedkami operatívno-pátracej činnosti sa na účely tohto zákona rozumejú sledovanie osôb a vecí, monitorovanie osôb a dopravných prostriedkov, kontrolovaná dodávka, kriminálne spravodajstvo, používanie krycích dokladov, nástrahová a zabezpečovacia technika a využívanie osôb konajúcich v prospech Policajného zboru, objekty a miesta používané pod legendou a predstieraný prevod veci. V zmysle citovaných ustanovení Policajný zbor operatívno-pátraciu činnosť vykonáva iba do okamihu, pokiaľ nezistí potrebné informácie o páchateľovi a trestnej činnosti odôvodňujúce začatie trestného stíhania. Ak by policajti pokračovali v tejto činnosti aj po získaní týchto informácii, ide vždy o nezákonné sledovanie osôb a vecí, ktoré je neoprávneným zásahom do súkromia fyzickej osoby. V danom prípade však postup v súlade s Trestným poriadkom bol zachovaný. Neobstojí preto námietka obvineného, že neexistoval príkaz na sledovanie obvineného
2 Trestného poriadku. Z príkazu na prehliadku vozidla (č. l. 83) z
1 Trestného poriadku (č. l. 51). Za daného stavu bol postup polície zákonný a to nielen pokiaľ išlo o prehliadku osobného motorového vozidla so súhlasom prokurátora alebo prehliadku nehnuteľnosti a zaistenie drogy.
1 písm. i/ Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Skutkový stav je v prípade rozhodovania o dovolaní hodnotený iba z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené, t. j. či boli právne kvalifikované v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva. Revízia skutkových zistení a záverov urobených súdmi nižšieho stupňa už v dovolacom konaní (konanom na podklade dovolania obvineného) neprichádza do úvahy. K námietke obvineného, že ustanovenie § 172 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona prichádza do úvahy aj za situácie, ak dôjde k predaju psychotropnej látky viacerým kupujúcim, dovolací súd udáva, že z hľadiska nemenného zisteného skutkového stavu s jeho právnou kvalifikáciou je zrejmé, že droga bola
dotknutých skutkových zistení v bode 1/ rozsudku obvineným zadovážená „najmä R. M., S. X., R. X., Z. O., N. E., Y. X., H. I., W. K. a H. T.“. Ide teda o viacero osôb (najmenej tri osoby v zmysle legálnej definície uvedenej v § 127 ods. 12 Trestného poriadku), čo zodpovedá závažnejšiemu spôsobu konania
j/ Trestného zákona a zodpovedá tak aj právnej kvalifikácii zisteného skutku
2 písm. c/ Trestného zákona. Podlˇa § 382 písm. c/ Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením bez preskúmania veci odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podlˇa § 371 Trestného poriadku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanovením § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. i/ Trestného poriadku, preto dovolanie obvineného na neverejnom zasadnutí odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.