OZ je právnym dôvodom pre zastavenie exekúcie
1 písm. f/, g/, ods. 2 EP. Oprávnený s tým nesúhlasil a o. i. uviedol, že od povinných mu prejav vôle o započítaní pohľadávky nebol doručený. Súd mal za nesporné, že povinní vyhotovili list „Uplatnenie reklamácie vzniku vád na predmete kúpy v záručnej dobe s uplatnením spôsobu uspokojenia nároku
1 Obč. zák.", v ktorom uplatnili právo zľavy z dojednanej kúpnej ceny vo výške 30.290,38,-eur opierajúc sa o znalecký posudok, náhradu škody vo výške 20.000,-eur (avšak žiadnym spôsobom nepreukázanú), ako aj započítanie vzájomne sa kryjúcich pohľadávok. Bez ohľadu na to, že povinní nepreukázali, že by tento prejav smerujúci k započítaniu bol oprávnenému doručený, v danom prípade nemohlo dôjsť k započítaniu, lebo doposiaľ nebolo preukázané, žeby povinní mali voči oprávnenému pohľadávku spôsobilú na započítanie. Súd zdôraznil, že ak sa na predmete kúpy prejavili nejaké závady, mali povinní najskôr uplatniť právo zo zodpovednosti za vady u predávajúceho v zmysle § 619 a nasl. OZ. Ten by mal následne zaujať stanovisko ohľadom vytýkaných vád, ktoré buď neuzná alebo uzná a zvolí spôsob ich odstránenia. Len samotné ocenenie vád, ktoré stanovili sami povinní a zadali ich ocenenie znalcovi, ešte neznamená, že im vznikla pohľadávka spôsobilá na započítanie. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že v danej exekučnej veci nie je dôvod na zastavenie exekúcie, preto návrh povinných v 1. a 2. rade zamietol. Súčasne účastníkov poučil, že proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie. 3. Proti uzneseniu prvostupňového súdu podali povinní v 1., 2. a 3. rade odvolanie (č. l. 143 - 150), ktoré Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, bez nariadenia pojednávania
E/3/2015-158 zo dňa 19.03.2015,
1 písm. c/ odmietol ako neprípustné. 3.1. Poukázaním na § 202 ods. 2 O. s. p., § 57 ods. 1 písm. a/ až l/, ods. 2 a § 58 ods. 1, 5 EP, odvolací súd konštatoval, že odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým súd exekúciu zastavil, je prípustné (§ 58 ods. 5 EP). Opačným výkladom tohto ustanovenia (a contrario) dospel k tomu, že proti rozhodnutiu, ktorým konanie zastavené nebolo, teda ktorým bol návrh na zastavenie exekúcie zamietnutý, odvolanie v zmysle § 202 ods. 2 O. s. p. prípustné nie je. Uviedol, že Exekučný poriadok v ust. § 202 ods. 2 O. s. p. zakotvil možnosť podať odvolanie len v prípadoch, v ktorých dôjde k zastaveniu konania. Ustanovenie § 202 ods. 2 O. s. p. stanovuje zásadu,
ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní
Exekučného poriadku, odvolanie nie je prípustné, ak nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je. Exekučný poriadok v § 57 ods. 1 ukladá exekučnému súdu povinnosť zastaviť exekúciu, ak sú dané dôvody uvedené pod písmenami a/ až 1/ tohto ustanovenia. V § 58 ods. 5 zároveň výslovne ustanovuje, že proti rozhodnutiam
1 písm. a/, b/, f/ až h/, k/ a 1/ je prípustné odvolanie, t. j. odvolanie je prípustné proti uzneseniam o zastavení exekúcie, a nie aj proti uzneseniam o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie. Na základe využitia pravidiel systematického, gramatického a logického výkladu práva sa odvolací súd stotožnil s poučením súdu prvého stupňa v napadnutom uznesení o neprípustnosti odvolania. Odvolanie by bolo prípustné len proti „pozitívnemu" rozhodnutiu súdu, t. j. proti rozhodnutiu, ktorým súd exekúciu zastaví na základe niektorého z dôvodov
1 písm. a/, b/, f/ až h/, k/ a 1/ EP, nie však (aplikujúc výklad opaku) proti „negatívnemu" rozhodnutiu, t. j. proti rozhodnutiu, ktorým súd návrh na zastavenie exekúcie zamietne, resp. mu nevyhovie. Odvolací súd v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/53/2011 z 31.05.2011, ako aj na obsah uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 224/2012-13 zo 04.07.2012, z ktorých vyplývajú závery prijaté odvolacím súdom. 4. Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 14.05.2015. 5. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podali povinní v 1., 2. a 3. rade (ďalej tiež ako „dovolatelia") v zákonom stanovenej lehote dovolanie, prípustnosť ktorého odôvodnili procesnou vadou konania
1 písm. f/ O. s. p. a dôvodnosť ust. § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O. s. p. (č. l. 26 - 28). 5.1. Povinní v dovolaní argumentujú právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky vysloveným v uznesení č. k. II. ÚS 412/2013-13 zo dňa 04.09.2013, z ktorého vyplýva, že proti výroku okresného súdu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie odvolanie podať možno (bod 5.2). Ústavný súd poukázal tiež na skutočnosť, že názor vyslovený senátom 6Cdo Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je názorom v podstate menšinovým, nakoľko väčšina ostatných senátov najvyššieho súdu zastáva opačný názor, a to, že slovné spojenie „...rozhodnutia
1 písm. a/, b/, f/ až h/ a k/ EP..." zahŕňa aj negatívne rozhodnutia
uvedených písmen, teda také, ktorými súd návrh na zastavenie exekúcie zamietne. 5.
ktorých ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované) a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 239 O. s. p.. 9. Rozhodnutia odvolacieho súdu vydané v procesnej forme uznesenia, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v ust. § 239 ods. 1 a 2 O. s. p.. V predmetnej veci je dovolaním napadnuté uznesenie Krajského súdu v Nitre ako súdu odvolacieho, ktorým odvolanie povinných ako neprípustné,
1 písm. c/ O. s. p., odmietol. Keďže sa nejedná o žiaden z prípadov zakotvených v § 239 O. s. p., dovolanie povinných
1 a 2 O. s. p. prípustné nie je. 10. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 ods. 1 O. s. p. (či už to účastník konania namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania, smerujúceho proti uzneseniu
p., ale zaoberal sa aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné
1 O. s. p.. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád, vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia, majúcich za následok tzv. zmätočnosť rozhodnutia. Ak je totiž konanie postihnuté niektorou z vád v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O. s. p., možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O. s. p. vylúčené. 11. Povinní procesné vady uvedené v § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a písm. g/ O. s. p. nenamietli a keďže vady tejto povahy v dovolacom konaní ani nevyšli najavo, zameral sa dovolací súd na vadu konania výslovne namietanú povinnými
1 písm. f/ O. s. p. spočívajúcej v tvrdení o odňatí možnosti konať pred súdom. 12. Pojem „odňatie možnosti konať pred súdom" zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení nedefinuje ani nešpecifikuje. Pod odňatím možnosti konať pred súdom je preto potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi znemožnila realizácia tých jeho procesných práv, ktoré sú mu Občianskym súdnym poriadkom priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Nie je pritom rozhodujúce, či účastník konal pred súdom osobne alebo prostredníctvom zástupcu, ale len to, či bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu ukrátený na svojich procesných právach. Za odňatie možnosti konať pred súdom je potrebné považovať aj odmietnutie odvolania
1 písm. c/ O. s. p., pokiaľ pre takýto postup nebol daný zákonný dôvod.
2 O. s. p., úč. do 16.04.2015 (t. j. aj v čase rozhodnutia prvostupňového súdu, v čase podania odvolania povinnými, ako aj v čase rozhodnutia odvolacieho súdu), odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní
osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok
osobitného zákona. V citovanom ust. § 202 ods. 2 veta pred čiarkou, ako osobitný zákon má Občiansky súdny poriadok na mysli Exekučný poriadok. 15.
1 EP, exekúciu súd zastaví, ak sú dané dôvody
písm. a/ až k/. 16.
5 EP, proti rozhodnutiam
1 písm. a/, b/, f/ až h/ a k/ je prípustné odvolanie.
ktorého z hľadiska prípustnosti odvolania proti rozhodnutiam o zastavení exekúcie
5 EP je právne irelevantné, či odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým sa návrhu na zastavenie exekúcie vyhovelo (pozitívne rozhodnutie exekučného súdu), alebo smeruje proti rozhodnutiu, ktorým súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol (a teda rozhodol negatívne). Odvolanie proti uzneseniu o zastavení exekúcie je prípustné v závislosti od dôvodu, pre ktorý bola exekúcia zastavená a nie v závislosti od toho, či exekúcia bola alebo nebola zastavená. Ak súd uznesením zamietne návrh na zastavenie exekúcie, je odvolanie tiež prípustné, ak sa v návrhu uplatňovali dôvody v zmysle § 58 ods. 5 EP. 19. Vo vzťahu k uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/53/2011 z 31.05.2011, ktorým dôvodí odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, dovolací súd pripomína, že pokiaľ aj senát 6Cdo presadzuje opačný názor,
ktorého proti rozhodnutiu, ktorým súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol, odvolanie prípustné nie je, ide o menšinový názor, väčšinou ostatných senátov najvyššieho súdu nezdieľaný. Prípady odlišnej interpretácie, resp. výkladu právnych noriem v skutkovo rovnakých, prípadne podobných veciach je prirodzenou súčasťou vnútroštátneho súdneho systému. Pokiaľ všeobecné súdy zaujímajú vo vzťahu k určitej otázke rôzne právne názory, nemožno v takomto postupe automaticky vidieť porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Judikatúra nie je bez vývoja a nie je vylúčené, aby (a to aj pri nezmenenej právnej úprave) bola nielen doplňovaná o nové interpretačné závery, ale aj menená. Rovnako aj v rozhodovacej praxi senátov najvyššieho súdu môže byť niekedy riešenie interpretačných a aplikačných problémov (odstraňovanie nejednostnosti) spojené s kratším alebo dlhším procesom postupného zjednocovania názorov, v počiatočnej fáze ktorého nie je vylúčená možnosť výskytu rozhodnutí spočívajúcich na odlišných alebo až protichodných názoroch. 20. V prejednávanej veci sa odvolací súd stotožňuje s interpretačnými závermi Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovenými v jeho uznesení č. k. II. ÚS 412/2013-13 zo dňa 04.09.2013, prihliadajúc na názory ďalších senátov najvyššieho súdu v obdobných veciach (napr. v rozhodnutiach sp. zn. 3Cdo/306/2008, 3Cdo/130/2009, 4Cdo/207/2012, 1MCdo/13/2011), má za to, že pri výklade znenia ust. § 58 ods. 5 EP,
ktorého „proti rozhodnutiam
1 písm. a/, b/, f/ až h/ a k/ je prípustné odvolanie", je potrebné použiť jeho extenzívny (rozširujúci) výklad a pod slovným spojením „proti rozhodnutiam
..." rozumieť rozhodnutia, ktorými bola exekúcia zastavená, rovnako aj rozhodnutia, ktorými bol návrh na zastavenie exekúcie zamietnutý.
1 C. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 C. s. p.). V ďalšom konaní, v ktorom je odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 C. s. p.), vysporiada sa s vytknutými vadami v intenciách dovolacieho súdu, opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s § 220 ods. 2 C. s. p.. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C. s. p.). 23. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.