← Slovensko

reštitúcia

Najvyšší súd 5Sţo/84/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. J. Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny Krajčovičovej v právnej veci ţalobkyne Š. H., rod. B., nar. X., bytom Š.Š., zastúpenej JUDr. L. P., advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Ž., proti ţalovanému Katastrálnemu úradu v Ţiline, so sídlom v Ţiline, Hollého 7, za účasti 1/ A. H., rod. Š., nar. X., bytom Š.Š. a 2/ J. H., nar. X., bytom H., o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného z

  1. februára 2009, č. Xo-33/2008-Bo, o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z
  2. decembra 2009, č. k. 20S/23/2009-55, takto r o z h o d o l : Rozsudok Krajského súdu v Ţiline z
  3. decembra 2009, č. k. 20S/23/2009-55 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : 5Sţo/84/2010 2 Krajský súd v Ţiline (ďalej aj „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zrušil preskúmavané rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu z dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Na základe ţaloby ţalobkyne krajský súd preskúmal predmetné rozhodnutie ţalovaného. Za nepochybne preukázané mal, ţe ţalobkyňa na základe dedičského rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva (ďalej aj „ŠN“) v Ţiline, č. k D 585/71-5 zo
  4. júla 1971, právoplatného
  5. augusta 1971, zdedila jednu polovicu rodinného domu súpisné č. X. v k. ú. Š., postavený na parc. č. E., k. ú. Š.. Toto rozhodnutie bolo zapísané do evidencie nehnuteľností pod poloţkou výkazu zmien 70/71 avšak tak, ţe ţalobkyňa bola na základe neho zapísaná ako vlastníčka nehnuteľnosti v celosti. Rovnako mal krajský súd za preukázané, ţe A. H. zdedila na základe dedičského rozhodnutia ŠN v Ţiline, č. k. D 235/80-19 z
  6. apríla 1980, právoplatného
  7. júna 1980, jednu polovicu domu súpisné č. X. v k. ú. Š. Z identifikácie vypracovanej k dedičskému konaniu krajský súd zistil, ţe tento dom je postavený na parc. č. E. a evidovaný na LV č. X. s tým, ţe ako jeho uţívateľ je vedená ţalobkyňa. Na základe tohto dedičského rozhodnutia boli do evidencie nehnuteľností zapísané len prejednané pozemky, avšak jedna polovica domu súpisné č. X. uţ zapísaná nebola. Krajský súd preskúmal rozhodnutie ţalovaného aj z hľadiska námietky vznesenej ţalobkyňou, ţe v obci Š. došlo k prečíslovaniu domov, a mohlo teda dôjsť k zámene medzi jednotlivými rodinnými domami. Dospel k záveru, ţe táto námietka nie je dôvodná, pretoţe potvrdením vydaným obcou Š. mal jednoznačne za preukázané, ţe rodinný dom so súpisným č. X. postavený na pozemku K. parc. č. X. mal pred prečíslovaním súpisné č. X. Na základe vykonaného dokazovania krajský súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie ţalovaného síce vychádza zo správneho právneho posúdenia, no je v časti nesprávne. Ţalovaný správny orgán správe právne posúdil a rozhodol o potrebe vykonať opravu zápisu popisných informácií v časti vyznačeného podielu pre ţalobkyňu, pretoţe tento zápis bol v rozpore s verejnou listinou, ktorá bola jeho podkladom (právoplatné dedičské rozhodnutie bývalého Štátneho notárstva v Ţiline zo
  8. júla 1971, č. k. D 585/71-5). Boli teda splnené podmienky na to, aby príslušný správny orgán v zmysle § 59 ods. 1 písm. a/ zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam („katastrálny zákon“) opravil tento údaj tak, ţe ţalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti v podiele ½ k celku. Krajský súd ďalej uviedol, ţe tento postup správnych orgánov nemoţno povaţovať za „nadprácu“ vedúcej katastra 5Sţo/84/2010 3 v Bytči, ako namietala ţalobkyňa, pretoţe ide o plnenie si zákonnej povinnosti vyplývajúcej katastrálnemu úradu z § 31 ods. 1 posledná veta katastrálneho zákona. Ţalovaný správny orgán však podľa názoru krajského súdu pochybil, keď v rámci konania o oprave chyby zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu tak, ţe okrem opravy spoluvlastníckeho podielu ţalobkyne zapísal do katastra nehnuteľnosti ako ďalšiu podielovú spoluvlastníčku v podiele ½ k celku A. H. na základe rozhodnutie Štátneho notárstve v Ţiline z
  9. apríla 1980, č. k. D 235/80-
  10. Krajský súd poukázal na skutočnosť, ţe zápis vecného práva k nehnuteľnostiam na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktorým uvedené dedičské rozhodnutie jednoznačne je, nemoţno vykonať postupom podľa § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona tak, ako postupoval ţalovaný, ale len záznamom podľa § 34 a nasl. katastrálneho zákona. Predmetné dedičské rozhodnutie je podľa názoru krajského súdu záznamu schopnou listinou v zmysle § 36 ods. 1 katastrálneho zákona, jeho odôvodnenie korešponduje s výrokom rozhodnutia, a preto z tohto hľadiska nič nebráni tomu, aby na jeho základe bolo do katastra nehnuteľností vyznačené podielové spoluvlastníctvo A. H. k predmetnému domu, a to v podiele ½ k celku. Krajský súd teda ako jediný nedostatok preskúmavaného rozhodnutia ţalovaného videl v tom, ţe o zapísaní spoluvlastníckeho podielu A. H. na dome rozhodol na základe konania o oprave chýb katastrálneho operátu, a v tomto rozsahu preskúmavané rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu zrušil. Zároveň mu uloţil v ďalšom konaní potvrdiť rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktoré bolo aj v tomto výroku vecne správne. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 246c OSP a § 142 ods. 1 OSP a ţalobkyni priznal náhradu trov konania vo výške 247,26 eura. Proti tomuto rozsudku podal v lehote ustanovenej zákonom (§ 204 OSP) odvolanie ţalovaný. Ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe zamietne ţalobu ţalobkyne a zaviaţe ju na náhradu trov konania. Nestotoţnil sa s názorom krajského súdu, ţe pani A. H. má druhý raz predloţiť verejnú listinu (rozhodnutie o dedičstve) a poţiadať o zápis záznamom, pretoţe táto verejná listina uţ raz na zápis predloţená bola a mala byť zapísaná v celosti. Poukázal na to, ţe Správa katastra Bytča predmetnú listinu má uloţenú v zbierke listín pre k. ú. Š. pod poloţkou zmien č. X. a nie je potrebné ju opätovne predkladať. Ţalovaný tieţ vyjadril nesúhlas so záverom krajského súdu o nemoţnosti vykonať v danej veci opravu podľa § 59 katastrálneho zákona. Na rozdiel od krajského súdu zastáva 5Sţo/84/2010 4 názor, ţe v prípade postupu podľa § 59 katastrálneho zákona A. H. nenadobúda vlastníctvo k predmetnému domu na základe takto vykonanej opravy, pretoţe ho uţ predtým nadobudla na základe verejnej listiny - rozhodnutie o dedičstve. V tejto súvislosti ţalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
  11. júla 2007 sp. zn. 3Sţ-o-KS 109/2006, v ktorom najvyšší súd vyslovil názor, ţe k zmene osoby vlastníka na základe rozhodnutia o oprave chyby v katastrálnom operáte môţe dôjsť, len ak chyba spočíva v rozpore s verejnou listinou, inou listinou, alebo s výsledkami revízie údajov katastra. Keďţe v predmetnej veci chyba v katastrálnom operáte spočíva v rozpore údajov evidovaných na LV č. X., k. ú. Š., s verejnou listinou, bola Správa katastra Bytča povinná nesprávny zápis opraviť postupom podľa § 59 katastrálneho zákona, t. j. opravou chyby v katastrálnou operáte. Ţalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu ţiadala rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne potvrdiť, keďţe z procesného hľadiska nie je daný dôvod na postup podľa § 220 OSP a nie sú ani dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku, pretoţe je preskúmateľný, zákonný a spravodlivý, krajský súd veľmi podrobne vyhodnotil dôkazy, čo sa prejavilo v odôvodnení rozhodnutia a tieto dôvody sú jasné a presvedčivé (§ 157 OSP). Zároveň si ţalobkyňa uplatnila náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslila. Stotoţnila sa s názorom krajského súdu, ţe ţalovaný nepostupoval správne, keď v rámci konania o oprave chýb v katastrálnom operáte zmenil rozhodnutie Správny katastra Bytča tak, ţe okrem spoluvlastníckeho podielu ţalobkyne z celku na ½ k celku zapísal do katastra nehnuteľností rozhodnutie ŠN v Ţiline, č. k. D235/80-
  12. Poukázala na to, ţe na základe kúpnej zmluvy uzavretej
  13. februára 1949 nadobudla po svojej uţ nebohej matke M. B., rod. Š. spoluvlastnícky podiel v ½ k celku na predmetnom dome súpisné č. X. postavený na parc. č. E. v k. ú. Š.. Keďţe v tom čase bola maloletá, zmluvu schválil uznesením z
  14. marca 1949 Okresný súd vo Veľkej Bytči ako príslušný poručenský súd. Vlastníčkou druhej polovice domu sa stala jej teta J. Š., rod. Š., ktorá ako slobodná a bezdetná umrela skôr ako matka ţalobkyne, a jej jedinou dedičkou sa stala práve matka ţalobkyne, o čom svedčí i predloţené uznesenie Štátneho notárstva v Ţiline sp. zn. D 263/64 z
  15. apríla
  16. Túto druhú polovicu, ako to vyplýva z uznesenia Štátneho notárstva v Ţiline, č. k. D 585/71-5 zo
  17. júla 1971, následne zdedila ţalobkyňa, ktorá sa tak stala výlučnou vlastníčkou domu v súčasnosti vedeného ako dom súpisné č. X. (predtým X., X.- ako to vyplýva z potvrdenia obce Š.) v k. ú. Š. zapísaný na LV č. X.. Uviedla, ţe len pochybením Štátneho notárstva v Ţiline bol v rámci dedičstva po M. Š. prejednaný aj dom súpis. č. X. (pred prečíslovaním súpis. č. X. a X.), keďţe on na dome nikdy ţiaden podiel 5Sţo/84/2010 5 nemal. Preto rozhodnutím štátneho notárstva v Ţiline z
  18. apríla 1980, č. k. D 235/80-19, podľa ktorého mala A. H. po M. Š. zdediť spoluvlastnícky podiel v ½ k celku na predmetnom dome, narušil právnu istotu ţalobkyne ako výlučnej vlastníčky tohto domu. Rozhodnutie o tom, ţe A. H. je spoluvlastníčkou tohto domu je teda, podľa názoru ţalobkyne, v rozpore s verejnými listinami, ktoré ţalobkyňa predloţila, a preto bola správa katastra povinná takýto nesprávny zápis opraviť. Náhradu trov konania si ţalobkyňa uplatnila vo výške 254,88 eura, a to za dva úkony právnej sluţby po 120,23 eura: poradu vo veci samej (
  19. februára 2010) a vyjadrenie k odvolaniu (
  20. februára 2010), spolu s reţijným paušálom 2 x 7,21 eura. A. H. sa stotoţnila s právnym názorom ţalovaného tak, ako ho uviedol vo svojom odvolaní. J. H. písomné vyjadrenie k odvolaniu súdu nedoručil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobkyne nie je moţné priznať úspech. Z obsahu pripojeného spisového materiálu, Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) zhodne so súdom krajským zistil, ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaný zmenil rozhodnutie Správy katastra Bytča z
  21. apríla 2007 č. X18/2008, BY-299/2008 tak, ţe podľa § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona opravuje údaje v katastrálnom operáte na liste vlastníctva číslo X. v katastrálnom území Š., konkrétne: v časti B - Vlastníci a iné oprávnené osoby, pri vlastníčke Š. H., rod. B., opravil jej spoluvlastnícky podiel z 1/1 na spoluvlastnícky podiel ½, titul nadobudnutia: rozhodnutie štátneho notárstva v Ţiline D 585/71-70/71, zároveň v časti B - Vlastníci a iné oprávnené osoby zapísal A. H., rod. Š., dátum narodenia X., bytom Š.Š., v spoluvlastníckom podiele ½, titul nadobudnutia: 5Sţo/84/2010 6 rozhodnutie ŠN v Ţiline D 235/
  22. Ţalovaný sa stotoţnil so skutkovým stavom tak, ako ho zistil prvostupňový správny orgán. Správa katastra postupovala podľa názoru ţalovaného správne, keď podľa § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona opravila spoluvlastnícky podiel Š. H. (ţalobkyne) evidovaný na LV č. X. k. ú. Š. na jednu polovicu k celku, avšak súčasne mala zapísať na tento list vlastníctva A. H. v podiele jednej polovice k celku, a to na základe rozhodnutia ŠN č. D 235/80-
  23. Správnosť tohto názoru ţalovaný odôvodnil tým, ţe výrok právoplatného uznesenia ŠN v Ţiline o tom, ţe A. H. nadobúda jednu polovicu domu súpisné č. X. v Š., je záväzný okrem účastníkov i pre všetky orgány, teda aj pre správu katastra. Postup správy katastra ţalovaný vyhodnotil ako správny, pretoţe správa katastra v súlade so zákonom pri rozhodovaní o vklade vlastníckeho práva k predmetnému domu v prospech J. H. (nadobudol od Š. H.) prihliadla aj na skutkové okolnosti a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu (§ 31 ods. 2 katastrálneho zákona), a preto bolo treba nesúlad medzi verejnými listinami a zápisom v súbore popisných informácií katastra nehnuteľností opraviť. Ako vyplýva z podaní ţalobkyne a ţalovaného správneho orgánu, v predmetnej veci vystupujú ako sporné dva problémy. Z hľadiska ţalobkyne (a ďalších účastníkov) je to otázka, vlastníctva predmetného domu, teda či ţalobkyňa je jeho vlastníčkou v celosti, alebo je spolu s A. H. jeho podielovou spoluvlastníčkou v podiele ½ k celku (kaţdá). Z hľadiska ţalovaného ide o otázku týkajúcu sa správneho procesného postupu v zmysle katastrálneho zákona, pričom vychádza z nespornosti vlastníckeho práva A. H., ktoré by malo byť v katastri nehnuteľností vyznačené podľa názoru ţalovaného postupom podľa § 59 katastrálneho zákona a podľa názoru správy katastra a krajského súdu záznamom podľa § 34 a nasl. katastrálneho zákona. Správne orgány na úseku katastra ako aj krajský súd nemali za sporné, ţe ţalobkyňa a A. H. sú podielovými spoluvlastníčkami predmetného domu, a to v podiele ½ k celku. Vychádzali pritom z predloţených verejných listín, rozhodnutí o dedičstve vydaných bývalým Štátnym notárstvom Ţilina, ako aj oznámenia obce Š. vo vzťahu k prečíslovávaniu domov v obci. Ţalovaný tieţ prihliadol ku kúpnej zmluve uzavretej medzi ţalobkyňou a jej matkou, na základe ktorej ţalobkyňa nadobudla ½ predmetného domu, avšak poukázal na to, ţe táto zmluva z
  24. februára 1949 a následne aj rozhodnutie Štátneho notárstva v Ţiline v dedičskej veci po J. Š. (tete ţalobkyne z matkinej strany) z
  25. apríla 1964, č. k. D 263/64 sú 5Sţo/84/2010 7 zohľadnené rozhodnutí Štátneho notárstva v Ţiline v dedičskej veci po M. B. (matke ţalobkyne) zo
  26. júla 1971, č. k. D 585/71, ako to vyplýva z jeho odôvodnenia. Pokiaľ však ţalobkyňa aj naďalej tvrdí, ţe je vlastníčkou predmetného domu v celosti, je vo veci potrebné podať ţalobu o určenie vlastníctva k predmetnému domu. Na konanie a rozhodovanie sporov o vlastníctvo k nehnuteľnostiam je v zmysle § 7 ods. 1 OSP daná právomoc súdov. Orgány správy katastra rozhodujú o zápise vlastníckeho práva na základe predloţených listín (vkladu schopných právnych úkonov a verejných listín), avšak nemajú právomoc samé vysloviť, ţe niekto je alebo nie je vlastníkom nehnuteľnosti, resp. nositeľom iného práva ku nej. V predmetnej veci bolo na základe predloţených listín, najmä rozhodnutie Štátneho notárstva v Ţiline vo veci prejednania dedičstva po M. Š., nar. X. a zomr. X., z
  27. apríla 1980, č. k. D 235/80-19, a rozhodnutia Štátneho notárstva v Ţiline vo veci prejednania dedičstva po neb. M. B., rod. Š., nar. X. a zomr. X., zo
  28. júla 1971, č. k. D 585/71-5 zistené, ţe ţalobkyňa je v katastri nehnuteľností nesprávne zapísaná ako výlučná vlastníčka rodinného domu súpisné č. X. v obci Š., k. ú. Š., postaveného na pozemku parc. č. K. X. a zapísaného na LV č. X. vedeného v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu v Ţiline, Správa katastra Bytča, pričom rozhodnutie o dedičstve po M. Š. nebolo v časti týkajúcej sa domu č. X. v obci Š. nikdy do katastra nehnuteľností zapísané. Vychádzajúc z týchto zistení Správa katastra Bytča rozhodnutím č. X 18/2008 z
  29. apríla 2007 (pravdepodobne nesprávne uvedený rok - má byť 2008) podľa § 22 ods. 1, § 59 ods. 1 písm. a/ a § 78 ods. 1 katastrálneho zákona opravila zápis v katastri nehnuteľností v súbore popisných informácií v katastrálnom území Š. pre dom č. s. X. evidovaný na parcele č. C-K. X. na vlastníčku H. Š., r. B., nar. X., bytom Š. č. 784 vedenú na liste vlastníctva č. X. z podielu 1/1 na podiel ½ na základe titulu nadobudnutia dedičského konania č. D 585/71- 70/
  30. Na základe odvolania podaného ţalobkyňou v správnom (katastrálnom) konaní vydal ţalovaný preskúmavané rozhodnutie, ktorým zmenil výrok rozhodnutie správy katastra tak, ţe okrem opravy vlastníckeho podielu ţalobkyne na predmetnom dome rozhodol tieţ o zapísaní A. H. ako jeho podielovej spoluvlastníčky v podiele ½ k celku titulom rozhodnutie Štátneho notárstva v Ţiline č. D 235/
  31. 5Sţo/84/2010 8 Paragraf 59 katastrálneho zákona upravuje postup orgánu katastra v prípade zistenia chyby v katastrálnom operáte spočívajúcej najmä v nezrovnalostiach medzi údajmi katastra a listinami, ktoré sú podkladom pre zápis údajov. O oprave chýb týkajúcich sa údajov zapísaných na liste vlastníctva vydá príslušná správa katastra rozhodnutie s náleţitosťami podľa § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní („správny poriadok“), proti ktorému je prípustné odvolanie. Oprava chýb v katastrálnom operáte, ako uviedol tieţ ţalovaný v odvolaní, nemá vplyv na vznik, zmenu alebo zánik vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam. Výnimkou sú situácie, kedy ide o opravu chyby spočívajúcej v rozpore údajov s verejnou listinou alebo inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo výsledkami revízie údajov katastra, alebo ak sa preukáţe opak zápisu vlastníckych alebo iných práv k nehnuteľnostiam, ktoré boli vykonané podľa predchádzajúcich právnych úprav (do
  32. decembra 1992). Záznam ako forma rozhodnutia o zápise vlastníckeho alebo iného práva k nehnuteľnostiam (§ 34 aţ § 37 katastrálneho zákona) rovnako nemá vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práv k nehnuteľnostiam, t. j. nemá konštitutívne účinky. Má len evidenčný charakter, pričom práva k nehnuteľnostiam, ktoré majú byť touto formou zapísané do katastra nehnuteľností existujú bez ohľadu na skutočnosť, ţe dovtedy v katastri zapísané neboli. Katastrálny zákon zároveň ustanovuje, na základe akých skutočností vznikajú práva k nehnuteľnostiam zapisované do katastra záznamom. Typickými záznamovými listinami sú rozhodnutia súdu o dedičstve, rozsudky súdu, rozhodnutia štátnych orgánov, akými sú napríklad kolaudačné rozhodnutie, stavebné povolenie, rozhodnutie o vyvlastnení, rozhodnutie o zmene druhu pozemku, ďalej sú to tieţ delimitačné protokoly. Hoci ani jeden z uvedených úkonov katastra nezakladá vlastnícke alebo iné právo k nehnuteľnosti, pouţitie kaţdého z nich je v zákone vymedzené. V zásade, ak orgán katastra vykonáva zápis údajov na základe ešte nezapísanej listiny, vykoná ho záznamom podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ţe ide o nezrovnalosti uţ zapísaných údajov s listinou, na základe ktorej boli tieto údaje uţ zapísané, vykoná orgán katastra opravu chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 katastrálneho zákona. Nemôţe však ako chybu zapísaných údajov postupom podľa § 59 katastrálneho zákona opraviť list vlastníctva tak, ţe naň na základe ešte nezapísanej listiny zapíše nový údaj v časti B listu vlastníctva. Takýmto postupom by však mohol upraviť spoluvlastnícky podiel uţ zapísanej osoby, alebo 5Sţo/84/2010 9 jej označenie, ak sú v rozpore s listinami, na základe ktorých bola daná osoba zapísaná ako vlastník danej nehnuteľnosti, respektíve ako nositeľ iných práv zapisovaných do katastra nehnuteľností k danej nehnuteľnosti. Správa katastra preto správne postupom podľa § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona opravila nesporný spoluvlastnícky podiel ţalobkyne na predmetnom dome, čo v konečnom dôsledku nesporili ani ţalovaný a ani krajský súd. S ohľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe Krajský súd v Ţiline postupoval správne, keď rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a preto odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s 246c ods. 1 veta prvá OSP). Najvyšší súd Slovenskej republiky sa teda stotoţnil s právnym názorom krajského súdu, ţe správny postup orgánom katastra v danej veci je taký, ţe konaním o oprave chýb v údajoch katastrálneho operátu sa rozhodne o oprave vyznačeného spoluvlastníckeho podielu ţalobkyne na predmetnom dome a následne bude záznamom ako druhá podielová spoluvlastníčka v ½ k celku na liste vyznačená A. H.. Čo sa týka ţalobkyňou predloţenej darovacej zmluvy a ďalších listín, je nevyhnutné, aby si v prípade, ţe trvá na tom, ţe je výlučnou vlastníčkou celého domu, uplatnila svoje právo cestou ţaloby o určenie vlastníctva v občianskoprávnom konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky tieţ povaţuje za potrebné uviesť, ţe nie je moţné pokračovať v konaní o vklade vlastníckeho práva k predmetnému domu na základe darovacej zmluvy zo
  33. januára 2008 uzavretej medzi ţalobkyňou a jej synom J. H., pretoţe vlastnícke právo k polovici predmetného domu je sporné. Hoci ţalovaný ako odvolateľ nebol v odvolacom konaní úspešný a ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, Najvyšší súd Slovenskej republiky jej ich nepriznal, pretoţe dôvody, pre ktoré ţiadala odvolaním napadnutý rozsudok potvrdiť, nie sú v prejednávanej veci právne relevantné, čo v danej veci povaţoval za dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1 OSP, spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k veta druhá OSP). 5Sţo/84/2010 10 Pouč en i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  34. februára 2011 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.