ustanovenia § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobkyne o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 536/2014-1 zo dňa
geometrického plánu č. 36639729-157/2013 zo dňa
2 písm. d/ O.s.p. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedla, že sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom krajského súdu a pridŕža sa svojho vyjadrenia podaného k žalobe žalobkyne. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.
2 SSP odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.). Právo na informácie je garantované Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám upravuje zákon č. 211/2000 Z.z.
1 zákona č. 211/2000 Z.z. osobami povinnými
tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
1 zákona č. 211/2000 Z.z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.
1 zákona č. 211/2000 Z.z. žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.
2 zákona č. 211/2000 Z.z. zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje.
3 zákona č. 211/2000 Z.z. ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží.
1 zákona č. 211/2000 Z.z. informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie.
1 zákona č. 211/2000 Z.z. ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom
Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
2 zákona č. 211/2000 Z.z. ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).
1 zákona č. 211/2000 Z.z. proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti
. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.
2 zákona č. 211/2000 Z.z. o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.
3 zákona č. 211/2000 Z.z. odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.
4 zákona č. 211/2000 Z.z. rozhodnutie o odmietnutí žiadosti možno preskúmať v súdnom konaní
osobitného zákona. Predmetom súdneho preskúmania v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovanej o odmietnutí sprístupnenia informácie požadovanej žalobkyňou. Žalobkyňa žiadala o poskytnutie kópie zaevidovanej listiny na Obecnom úrade v K., ktorá bola relevantným podkladom pre vydanie rozhodnutia Pozemkového úradu v Brezne a zakreslenie parcely (zaevidovanej v katastrálnom operáte) č. 351/4 do katastra nehnuteľností na zastavanú plochu. Žalovaná informáciu odmietla sprístupniť s odôvodnením, že ju nemá k dispozícii, avšak spolu so zamietavým druhostupňovým rozhodnutím žalovaná zaslala žalobkyni záväzné stanovisko č. 96/2012 zo dňa
žalovanej uvedené stanovisko žiadateľka nežiadala). V podanej žalobe, ako aj v odvolaní proti rozsudku krajského súdu, sama žalobkyňa konštatuje fakt, že informácia, o ktorú žalobkyňa mala záujem, jej bola žalovanou poskytnutá. Tento skutkový stav ustálil aj najvyšší súd po oboznámení sa s predloženým spisom, a preto možno konštatovať, že v prejednávanej veci nie je sporná skutočnosť, že žalobkyni bola poskytnutá informácia, ktorú od žalovanej požadovala. Námietky žalobkyne však smerujú proti zmätočnosti napadnutého rozhodnutia, keď žalovaná vo výroku potvrdila rozhodnutie o odmietnutí sprístupnenia informácie a v odôvodnení vyžiadanú informáciu sprístupňuje.
žalobkyne odôvodnenie rozhodnutia má predovšetkým presvedčiť účastníkov konania o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Keďže výrok rozhodnutia nekorešponduje s jeho odôvodnením, považuje žalobkyňa takéto rozhodnutie za nepreskúmateľné a domáha sa jeho zrušenia
2 písm. d/ O.s.p. K námietkam žalobkyne najvyšší súd uvádza nasledovné. Predmetom súdneho preskúmania je rozhodnutie žalovanej vydané v konaní
zákona č. 211/2000 Z.z., ktorý podrobne upravuje realizáciu práva na informácie. Účelom a cieľom konania
zákona č. 211/2000 Z.z. je faktické poskytnutie informácií. V prejednávanej veci žalobkyňa v konaní o poskytnutie informácie dosiahla zamýšľaný a chcený výsledok, nakoľko informácia bola žalovanou žalobkyni poskytnutá. Protichodnosť postupu, keď žalovaná vo výroku rozhodnutia odmietla informáciu sprístupniť, avšak napriek tomu informáciu fakticky poskytla, najvyšší súd nepopiera, no nevidí v tom takú vadu konania, resp. napadnutého rozhodnutia, ktorá by mala za následok jeho nezákonnosť. Z vyššie citovaných ustanovení zákona č. 211/2000 Z.z. vyplýva, že ak povinná osoba žiadanú informáciu poskytne, nevydáva o tom rozhodnutie, ale túto skutočnosť len zaznamená v spise. Rozhodnutie povinná osoba vydáva len v prípade zamietavého stanoviska (čo aj čiastočného) k žiadosti o poskytnutie informácie. V prejednávanom prípade žalovaná v druhostupňovom konaní poskytla žalobkyni kópiu listiny, ktorej sprístupnenie žalobkyňa žiadala, preto je nepochybné, že žiadosti žalobkyne bolo vyhovené a nebolo preto ani potrebné vo veci vydávať rozhodnutie. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, žalovaná rozhodla negatívne o žiadosti žalobkyne zjavne preto, že žalobkyňa žiadala o stanovisko k zaevidovaniu parcely č. C-KN 351/4 ako zastavanej plochy, pričom obec takéto stanovisko nevydala. Nakoľko však obec vydala stanovisko k parcele č. C-KN 351/1, ktoré bolo skutočným predmetom záujmu žalobkyne, žalovaná kópiu tohto stanoviska žalobkyni poskytla. Žalovaná vlastne žalobkyni poskytla informáciu, ktorú žalobkyňa fakticky žiadala, avšak kvôli nesprávnemu číselnému označeniu parcely v žiadosti žalobkyne žalovaná zvolila taký postup, že žiadosti žalobkyne formálne nevyhovela, ale informáciu, o ktorú mala žalobkyňa záujem (aj keď ju nesprávne označila v žiadosti), jej fakticky poskytla. Týmto zmätkom a nejasnostiam sa samozrejme dalo predísť (ako už najvyšší súd uviedol vyššie), keby žalovaná v súčinnosti so žalobkyňou presne ustálila, čo bolo skutočným predmetom žiadosti o poskytnutie informácie. Dôležité pre posúdenie veci je však to, že uvedený zmätočný postup žalovanej nemohol žalobkyňu uviesť do takých pochybností, aby si nebola istá, či jej žalovaná žiadanú informáciu poskytla, resp. aby sa mohla domnievať, že jej žiadaná informácia poskytnutá nebola. O tom svedčí aj samotné konštatovanie žalobkyne, že žiadaná informácia jej poskytnutá bola. Žalobkyňa nenamieta zmätočnosť, či neúplnosť samotnej poskytnutej informácie, ale len zmätočnosť postupu žalovanej. Nakoľko cieľom konania
zákona č. 211/2000 Z.z. je poskytovanie informácií a účelom súdneho preskúmania rozhodnutí vydaných
uvedeného zákona je posúdiť, či povinné osoby odmietli poskytnúť žiadané informácie oprávnene, najvyšší súd musí konštatovať, že vzhľadom na to, že žalobkyni bola žiadaná informácia poskytnutá, v prejednávanej veci v podstate neexistuje legitímny predmet súdneho prieskumu (§ 247 ods. 1 O.s.p.), pretože žalobkyňa nemohla byť na svojich právach ukrátená, ale naopak, jej právo na informácie bolo plne realizované postupom žalovanej, ktorá jej informáciu poskytla. Zmyslom súdneho preskúmania rozhodnutí správnych orgánov je posúdiť, či správne orgány odopreli účastníkom ich oprávnené nároky vyplývajúce im zo všeobecne záväzných právnych predpisov a v prípade, že k neoprávnenému zásahu do práv účastníkov správneho konania došlo, zákon zveruje súdom právomoc takéto nezákonné rozhodnutie zrušiť. V prejednávanej veci, keď žalobkyni bolo v konaní pred správnym orgánom vyhovené a žiadaná informácia jej bola poskytnutá, neexistuje dôvod na zrušenie formálne nesprávneho rozhodnutia, pretože toto rozhodnutie nemohlo negatívne zasiahnuť do práv žalobkyne z dôvodu, že skutočný postup žalovaného správneho orgánu bol v prospech žalobkyne a právo, ktorého sa žalobkyňa v konaní pred správnym orgánom domáhala, bolo v plnej miere realizované. Vychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že žaloba žalobkyne, ani jej odvolanie proti rozsudku krajského súdu, neboli dôvodné. Krajský súd v Banskej Bystrici, aj keď na základe nesprávnych skutkových a právnych záverov, rozhodol vo veci správne, keď žalobu zamietol. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/277/2014-31 zo dňa 18. marca 2015 ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol
1 a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko žalobkyňa nebola v konaní úspešná a žalovanému náhrada trov konania neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.