Obsah (10)

§ 250j§ 492§ 2§ 3§ 14§ 16§ 18§ 19§ 17§ 224

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Sžo/121/2015 Identifikačné číslo spisu: 6014201694 Dátum vydania rozhodnutia: 22.02.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Hargaš Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

ustanovenia § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobkyne o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 536/2014-1 zo dňa

1. októbra 2014, ktorým starostka Obce K. potvrdila prvostupňové rozhodnutie Obecného úradu Obce K. č. 503/2014-1 zo dňa
2. októbra 2014 o nesprístupnení požadovanej informácie. Žiadosťou doručenou žalovanej dňa
3. septembra 2014 žalobkyňa žiadala o poskytnutie informácie - kópie zaevidovanej listiny na Obecnom úrade v K., ktorá bola relevantným podkladom pre vydanie rozhodnutia Pozemkového úradu v Brezne a zakreslenie parcely (zaevidovanej v katastrálnom operáte) č. 351/4 do katastra nehnuteľností na zastavanú plochu. Žalovaná žiadanú informáciu odmietla sprístupniť s poukazom na § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z.z.“), z ktorého vyplýva, že obecný úrad je povinný sprístupniť informácie, ktoré má k dispozícii. Obec uvedenú listinu nemá k dispozícii, nakoľko ju nevydala. V druhostupňovom rozhodnutí žalovaná uviedla, že obec vydala záväzné stanovisko č. 96/2012 zo dňa
4. apríla 2012 na pozemok v katastrálnom území Obce K. parc. č. C-KN 351/
5. Aj keď uvedené stanovisko žiadateľka nežiadala, žalovaná rozhodla, že jeho kópiu jej poskytne. Stanovisko obce č. 96/2012 zo dňa
6. apríla 2012 bolo žalobkyni zaslané spolu s rozhodnutím žalovanej vydaným v druhom stupni. Krajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal na to, že na základe žiadosti W. X. a R. X. o vydanie stanoviska k pripravovanému zámeru na poľnohospodárskej pôde na parc. č. C-KN 351/1 v katastrálnom území K., vydala žalovaná Záväzné stanovisko obce č. j. 96/2012 zo dňa
7. apríla 2012, v ktorom súhlasila s vyňatím pozemku o výmere 20 m2 nachádzajúcom sa v katastrálnom území K. parc. č. C-KN 351/1 z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Brezne č. j. OPÚ 00187/2013/19/10/Kpt zo dňa
8. júna 2013 bolo vo veci usporiadania nezákonného stavu na poľnohospodárskej pôde (betónová hnojná jama) o žiadosti žiadateľov R. X. a W. X. rozhodnuté tak, že bol zmenený druh poľnohospodárskeho pozemku v katastrálnom území K. o výmere 0,0021 ha nachádzajúcom sa na parc. č. C-KN 351/1, a to z pôvodného druhu poľnohospodárskeho pozemku „záhrada“ na nový druh nepoľnohospodárskeho pozemku „zastavaná plocha“, pričom tomuto pozemku bolo pridelené aj novovytvorené parcelné číslo C-KN 351/4

geometrického plánu č. 36639729-157/2013 zo dňa

1. júna 2013, úradne overeného Správou katastra Brezno dňa
2. júna 2013 pod č. 206/
3. Krajský súd poukázal na to, že žalobkyňa žiadala o poskytnutie listiny, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodnutia Pozemkového úradu v Brezne a pre zakreslenie a zaevidovanie parcely č. 351/4 do katastra nehnuteľností na zastavanú plochu. Žalovaná takúto listinu k dispozícii nemala. Záväzné stanovisko žalovanej č. j. 96/2012 zo dňa
4. apríla 2012 bolo vydané k pozemku parc. č. C-KN 351/1 v katastrálnom území K. a nie k pozemku parc. č. C-KN 351/
5. Žalovaná v súvislosti s uvedeným záväzným stanoviskom nemohla mať informácie ohľadom parcely č. 351/4, ako to žiadala žalobkyňa, pretože až rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Brezne č. j. OPÚ 00187/ 2013/19/10/Kpt zo dňa
6. júna 2013 došlo k vyňatiu parcely č. C-KN 351/4 z pôvodnej parcely č. C-KN 351/1, čo bolo po viac ako roku od vydania záväzného stanoviska. Záväzné stanovisko Obce K. bolo žalobkyni doručené spolu s druhostupňovým rozhodnutím. Žalovaný správny orgán nepodával informácie ohľadom parcely C-KN 351/4 v katastrálnom území K., pretože takúto informáciu nemohol ani podať, pretože pri rozhodovaní Obvodného pozemkového úradu v Brezne dňa
7. júna 2013, pre ktoré bolo vystavené záväzné stanovisko obce zo dňa
8. apríla 2012, nebola informácia ohľadom parcely 351/4 u žalovaného k dispozícii. Ak takáto informácia nebola k dispozícii, nebolo povinnosťou správneho orgánu takúto novú informáciu vytvárať. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhla rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a žalobkyni priznať právo na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolaní zrekapitulovala priebeh konania pred správnym orgánom, ktorý rozhodoval o jej žiadosti o sprístupnenie informácie. Namietala, že v žiadosti adresovanej žalovanej sa snažila čo najpresnejšie uviesť opis informácie, ktorej sprístupnenia sa domáhala a ktorých opis vyplýval aj z iných dokumentov, ktoré žalobkyňa označila ako dôkazy v odvolaní vo veci žiadosti o informácie zo dňa
9. septembra
10. Z okolností prípadu je dnes už zrejmé, že obec vydávala svoje stanovisko k pozemku s parc. č. 351/1, avšak v stave kedy bol jeho súčasťou aj dnes odčlenený pozemok s parc. č. 351/
11. Žalovaná svojím strohým a nezdôvodneným tvrdením, že k pozemku s parc. č. 351/4 stanovisko nevydala, zavádza, a uvádzala len neúplné informácie s cieľom odňať právo na prístup k informáciám a nesprístupniť požadovanú informáciu. Žalobkyňa zdôraznila, že informáciu, ktorá bola predmetom žiadosti, žalovaná mala k dispozícii. Postup žalovanej pri vydávaní napadnutého rozhodnutia je zmätočný, nakoľko žalovaná vo výroku potvrdila rozhodnutie o odmietnutí sprístupnenia informácie a v odôvodnení vyžiadanú informáciu sprístupňuje. S poukazom na § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) žalobkyňa uviedla, že odôvodnenie rozhodnutia má predovšetkým presvedčiť účastníkov konania o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Ak výrok rozhodnutia nekorešponduje s odôvodnením rozhodnutia, takéto rozhodnutie musí byť považované za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť

§ 250jods.

2 písm. d/ O.s.p. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedla, že sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom krajského súdu a pridŕža sa svojho vyjadrenia podaného k žalobe žalobkyne. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.

§ 492ods.

2 SSP odvolacie konania

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia

doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.). Právo na informácie je garantované Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám upravuje zákon č. 211/2000 Z.z.

§ 2ods.

1 zákona č. 211/2000 Z.z. osobami povinnými

tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

§ 3ods.

1 zákona č. 211/2000 Z.z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.

§ 14ods.

1 zákona č. 211/2000 Z.z. žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.

§ 14ods.

2 zákona č. 211/2000 Z.z. zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje.

§ 14ods.

3 zákona č. 211/2000 Z.z. ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží.

§ 16ods.

1 zákona č. 211/2000 Z.z. informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie.

§ 18ods.

1 zákona č. 211/2000 Z.z. ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom

§ 16v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise.

Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

§ 18ods.

2 zákona č. 211/2000 Z.z. ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).

§ 19ods.

1 zákona č. 211/2000 Z.z. proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti

§ 17

. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.

§ 19ods.

2 zákona č. 211/2000 Z.z. o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.

§ 19ods.

3 zákona č. 211/2000 Z.z. odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.

§ 19ods.

4 zákona č. 211/2000 Z.z. rozhodnutie o odmietnutí žiadosti možno preskúmať v súdnom konaní

osobitného zákona. Predmetom súdneho preskúmania v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovanej o odmietnutí sprístupnenia informácie požadovanej žalobkyňou. Žalobkyňa žiadala o poskytnutie kópie zaevidovanej listiny na Obecnom úrade v K., ktorá bola relevantným podkladom pre vydanie rozhodnutia Pozemkového úradu v Brezne a zakreslenie parcely (zaevidovanej v katastrálnom operáte) č. 351/4 do katastra nehnuteľností na zastavanú plochu. Žalovaná informáciu odmietla sprístupniť s odôvodnením, že ju nemá k dispozícii, avšak spolu so zamietavým druhostupňovým rozhodnutím žalovaná zaslala žalobkyni záväzné stanovisko č. 96/2012 zo dňa

1. apríla 2012 vzťahujúce sa na pozemok v katastrálnom území Obce K. parc. č. C-KN 351/
2. Po oboznámení sa s predloženým spisom krajského súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovanej, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že krajský súd v prejednávanej veci síce rozhodol vecne správne, avšak na základe nesprávnych skutkových, ako aj právnych záverov. Ako je zrejmé z vyššie uvedeného, žalobkyňa žiadala o poskytnutie kópie listiny, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodnutia Pozemkového úradu v Brezne a zaevidovanie parcely č. 351/4 do katastra nehnuteľností ako druh pozemku „zastavaná plocha“. Pozemok o výmere 21 m2 bol pôvodne súčasťou pozemku parc. č. C-KN 351/1 (v katastrálnom území K.), pričom sa jednalo o poľnohospodársky pozemok - záhradu. Z poľnohospodárskeho pôdneho fondu bol vyňatý rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Brezne zo dňa
3. júna 2013, ktorým bol prekvalifikovaný na druh nepoľnohospodárskeho pozemku „zastavaná plocha“ a došlo aj k jeho vyňatiu z pôvodnej parcely č. C-KN 351/1 a bolo mu pridelené nové parcelné číslo C-KN 351/
4. Z uvedeného je zrejmé a logické, že žalovaná podávala stanovisko k pripravovanému zámeru na poľnohospodárskej pôde na parcelu číslo C-KN 351/1, a nie na parcelu číslo C-KN 351/4 (keďže tá vznikla až následne, vyňatím časti pozemku z parcely číslo C-KN 351/1). Možno teda konštatovať, že žalobkyňa vo svojej žiadosti zo dňa
5. septembra 2014 neoznačila úplne presne a nezameniteľne informáciu, ktorej sprístupnenie požadovala. Na druhej strane však žalovaná mohla a mala vyvinúť väčšiu aktivitu (aj s poukazom na ustanovenie § 14 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.) a v súčinnosti so žalobkyňou ustáliť skutočný predmet žiadosti o poskytnutie informácie, najmä ak aj z obsahu mailovej komunikácie žalovanej a Okresného úradu Brezno, ktorá bola prílohou žiadosti žalobkyne, možno predpokladať, že žalovaná mala k dispozícii indície, ktoré napovedali o skutočnom predmete záujmu žalobkyne. Rozhodujúcou pre posúdenie prejednávanej veci je skutočnosť, že žalobkyni bola žiadaná informácia poskytnutá, a to vo forme prílohy rozhodnutia vydaného v druhostupňovom správnom konaní. Rozhodnutie žalovanej je síce vo výroku zamietavé, a teda nevyhovujúce žiadosti žalobkyne, v odôvodnení rozhodnutia však žalovaná uvádza, že poskytuje žalobkyni záväzné stanovisko č. 96/2012 zo dňa
6. apríla 2012 na pozemok v katastrálnom území Obce K. parc. č. C-KN 351/1 (aj keď

žalovanej uvedené stanovisko žiadateľka nežiadala). V podanej žalobe, ako aj v odvolaní proti rozsudku krajského súdu, sama žalobkyňa konštatuje fakt, že informácia, o ktorú žalobkyňa mala záujem, jej bola žalovanou poskytnutá. Tento skutkový stav ustálil aj najvyšší súd po oboznámení sa s predloženým spisom, a preto možno konštatovať, že v prejednávanej veci nie je sporná skutočnosť, že žalobkyni bola poskytnutá informácia, ktorú od žalovanej požadovala. Námietky žalobkyne však smerujú proti zmätočnosti napadnutého rozhodnutia, keď žalovaná vo výroku potvrdila rozhodnutie o odmietnutí sprístupnenia informácie a v odôvodnení vyžiadanú informáciu sprístupňuje.

žalobkyne odôvodnenie rozhodnutia má predovšetkým presvedčiť účastníkov konania o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Keďže výrok rozhodnutia nekorešponduje s jeho odôvodnením, považuje žalobkyňa takéto rozhodnutie za nepreskúmateľné a domáha sa jeho zrušenia

§ 250jods.

2 písm. d/ O.s.p. K námietkam žalobkyne najvyšší súd uvádza nasledovné. Predmetom súdneho preskúmania je rozhodnutie žalovanej vydané v konaní

zákona č. 211/2000 Z.z., ktorý podrobne upravuje realizáciu práva na informácie. Účelom a cieľom konania

zákona č. 211/2000 Z.z. je faktické poskytnutie informácií. V prejednávanej veci žalobkyňa v konaní o poskytnutie informácie dosiahla zamýšľaný a chcený výsledok, nakoľko informácia bola žalovanou žalobkyni poskytnutá. Protichodnosť postupu, keď žalovaná vo výroku rozhodnutia odmietla informáciu sprístupniť, avšak napriek tomu informáciu fakticky poskytla, najvyšší súd nepopiera, no nevidí v tom takú vadu konania, resp. napadnutého rozhodnutia, ktorá by mala za následok jeho nezákonnosť. Z vyššie citovaných ustanovení zákona č. 211/2000 Z.z. vyplýva, že ak povinná osoba žiadanú informáciu poskytne, nevydáva o tom rozhodnutie, ale túto skutočnosť len zaznamená v spise. Rozhodnutie povinná osoba vydáva len v prípade zamietavého stanoviska (čo aj čiastočného) k žiadosti o poskytnutie informácie. V prejednávanom prípade žalovaná v druhostupňovom konaní poskytla žalobkyni kópiu listiny, ktorej sprístupnenie žalobkyňa žiadala, preto je nepochybné, že žiadosti žalobkyne bolo vyhovené a nebolo preto ani potrebné vo veci vydávať rozhodnutie. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, žalovaná rozhodla negatívne o žiadosti žalobkyne zjavne preto, že žalobkyňa žiadala o stanovisko k zaevidovaniu parcely č. C-KN 351/4 ako zastavanej plochy, pričom obec takéto stanovisko nevydala. Nakoľko však obec vydala stanovisko k parcele č. C-KN 351/1, ktoré bolo skutočným predmetom záujmu žalobkyne, žalovaná kópiu tohto stanoviska žalobkyni poskytla. Žalovaná vlastne žalobkyni poskytla informáciu, ktorú žalobkyňa fakticky žiadala, avšak kvôli nesprávnemu číselnému označeniu parcely v žiadosti žalobkyne žalovaná zvolila taký postup, že žiadosti žalobkyne formálne nevyhovela, ale informáciu, o ktorú mala žalobkyňa záujem (aj keď ju nesprávne označila v žiadosti), jej fakticky poskytla. Týmto zmätkom a nejasnostiam sa samozrejme dalo predísť (ako už najvyšší súd uviedol vyššie), keby žalovaná v súčinnosti so žalobkyňou presne ustálila, čo bolo skutočným predmetom žiadosti o poskytnutie informácie. Dôležité pre posúdenie veci je však to, že uvedený zmätočný postup žalovanej nemohol žalobkyňu uviesť do takých pochybností, aby si nebola istá, či jej žalovaná žiadanú informáciu poskytla, resp. aby sa mohla domnievať, že jej žiadaná informácia poskytnutá nebola. O tom svedčí aj samotné konštatovanie žalobkyne, že žiadaná informácia jej poskytnutá bola. Žalobkyňa nenamieta zmätočnosť, či neúplnosť samotnej poskytnutej informácie, ale len zmätočnosť postupu žalovanej. Nakoľko cieľom konania

zákona č. 211/2000 Z.z. je poskytovanie informácií a účelom súdneho preskúmania rozhodnutí vydaných

uvedeného zákona je posúdiť, či povinné osoby odmietli poskytnúť žiadané informácie oprávnene, najvyšší súd musí konštatovať, že vzhľadom na to, že žalobkyni bola žiadaná informácia poskytnutá, v prejednávanej veci v podstate neexistuje legitímny predmet súdneho prieskumu (§ 247 ods. 1 O.s.p.), pretože žalobkyňa nemohla byť na svojich právach ukrátená, ale naopak, jej právo na informácie bolo plne realizované postupom žalovanej, ktorá jej informáciu poskytla. Zmyslom súdneho preskúmania rozhodnutí správnych orgánov je posúdiť, či správne orgány odopreli účastníkom ich oprávnené nároky vyplývajúce im zo všeobecne záväzných právnych predpisov a v prípade, že k neoprávnenému zásahu do práv účastníkov správneho konania došlo, zákon zveruje súdom právomoc takéto nezákonné rozhodnutie zrušiť. V prejednávanej veci, keď žalobkyni bolo v konaní pred správnym orgánom vyhovené a žiadaná informácia jej bola poskytnutá, neexistuje dôvod na zrušenie formálne nesprávneho rozhodnutia, pretože toto rozhodnutie nemohlo negatívne zasiahnuť do práv žalobkyne z dôvodu, že skutočný postup žalovaného správneho orgánu bol v prospech žalobkyne a právo, ktorého sa žalobkyňa v konaní pred správnym orgánom domáhala, bolo v plnej miere realizované. Vychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že žaloba žalobkyne, ani jej odvolanie proti rozsudku krajského súdu, neboli dôvodné. Krajský súd v Banskej Bystrici, aj keď na základe nesprávnych skutkových a právnych záverov, rozhodol vo veci správne, keď žalobu zamietol. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/277/2014-31 zo dňa 18. marca 2015 ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol

§ 224ods.

1 a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko žalobkyňa nebola v konaní úspešná a žalovanému náhrada trov konania neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.