ustanovení § 386 ods. 1, ods. 2, § 388 ods. 1Tr. por. takto r o z h o d o l : Rozsudkom Krajského súdu v Nitre z
1 Tr. zák. v znení zák. č. 553/2002 Z.z. (ďalej Tr. zák.) na tom skutkovom základe, že dňa 30. apríla 2002 v Komárne v predajni A., po predložení sfalšovaného dokladu o jeho zamestnaní vo firme S. s čistým príjmom 9 800 Sk, na základe zmluvy o prenájme č. 431005141 vylákal od firmy Q. počítačovú zostavu AMD v hodnote 37 778 Sk, v ktorej zmluve sa zaviazal uhrádzať splátky nájomného vo výške 3 788 Sk mesačne, čo však nemal v úmysle urobiť, svoj záväzok do dnešného dňa nesplnil, prevzatý počítač nevrátil, čím pre C., právneho nástupcu Q., spôsobil škodu vo výške 37 778 Sk. Za to bol odsúdený
1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.
1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. mu bol výkon uloženého trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 (jeden) rok.
1 Tr. por. súd uložil obvinenému nahradiť poškodenej strane C. so sídlom H., IČO: X., škodu vo výške 26 800 Sk. Proti tomuto rozsudku podal obvinený odvolanie ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní. Včas podané odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Krajský súd v Nitre na podklade podaného odvolania rozhodol rozsudkom z 27. septembra 2007, sp. zn. 2 To 26/2007, na verejnom zasadnutí tak, že
1 5 Tdo 4/2008 3 písm. d/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a
3 Tr. por. uznal obvineného za vinného z prečinu podvodu
1 Tr. zák. účinného od 1. januára 2006 na skutkovom základe, ako ho ustálil súd prvého stupňa.
1 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 3 Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 36 písm. j/ Tr. zák. uložil obvinenému trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva ) mesiace.
1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. mu výkon uloženého trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 1 (jeden) rok. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom
1 Tr. por. zamietnuť. V dôsledku podaného dovolania bol spisový materiál predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, kde prišiel
por. nariadil vo veci verejné zasadnutie, nakoľko dospel k záveru, že boli splnené zákonom predpokladané formálno-právne podmienky na jeho podanie. Na verejné zasadnutie dovolacieho súdu sa obvinený V. S. nedostavil, pričom o termíne bol včas vyrozumený. Obhajca obvineného na verejnom zasadnutí založil do spisu lekárske potvrdenie o zdravotnom stave obvineného, žiadal ospravedlniť jeho neúčasť s poukazom na zdravotný stav. Zároveň požiadal v mene obvineného, aby sa verejné zasadnutie vykonalo v neprítomnosti obvineného. Nakoľko boli v posudzovanej veci splnené zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 293 ods. 5 Tr. por., verejné zasadnutie o dovolaní sa vykonalo v neprítomnosti obvineného. Obhajca obvineného na verejnom zasadnutí uviedol, že trvá na podanom dovolaní a žiadal, aby najvyšší súd dovolaniu vyhovel. Zástupkyňa generálneho prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že sa stotožňuje s podaným dovolaním a navrhla dovolaniu vyhovieť v celom rozsahu. Na verejnom zasadnutí senát najvyššieho súdu v zmysle § 384 ods. l Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorým dovolateľ podal dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, so zameraním na dôvody dovolania
a § 374, ktoré sú uvedené v dovolaní a dospel k záveru, že v posudzovanej veci sú dané dôvody dovolania v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. 5 Tdo 4/2008 5
1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Obvinený V. S., ako bolo vyššie uvedené, opiera svoje dovolanie o ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku. Oba súdy totiž prehliadli, že trestnosť činu, ktorého sa
obžaloby mal dopustiť 30. apríla 2002, zanikla uplynutím premlčacej doby v zmysle § 67 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. účinného v čase činu.
zistenia najvyššieho súdu skutok, ktorého sa mal obvinený dopustiť 30. apríla 2002 bol právne kvalifikovaný ako trestný čin podvodu
1 Tr. zák., pričom v čase jeho spáchania bol účinný Trestný zákon č.140/1961 Zb. v znení zákona č. 237/2002 Z.z. Páchateľovi trestného činu podvodu
1 tohto zákona bolo možné uložiť trest odňatia slobody až na dva roky.
1 Tr. zák. v znení zák. č. 237/2002 Z.z. zaniká trestnosť činu uplynutím premlčacej doby, ktorá je v tomto ustanovení odstupňovaná
závažnosti trestného činu vyjadrenej výškou trestu v rámci trestnej sadzby na daný trestný čin. V posudzovanej veci bola premlčacia doba stanovená
1 písm. d/ na tri roky.
čl. 40 ods. 6 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.) sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá
zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 sa trestnosť činu posudzuje
zákona účinného v dobe, kedy bol čin spáchaný;
neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Ako už bolo vyššie uvedené, premlčacia doba pre trestný čin kladený obvinenému za vinu bola tri roky a v posudzovanej veci uplynula dňa
názoru najvyššieho súdu Okresná prokuratúra v Komárne postupovala v súlade so zákonom, keď uznesením z 22. decembra 2005 pod č. Pv 1644/05, toto uznesenie policajného orgánu
2 písm. e/ Tr. por. zrušila ako nezákonné práve z dôvodu premlčania trestného stíhania. Následne však dňa
1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov. Na základe tohto nového uznesenia vo veci prebehlo celé prípravné konanie, ktoré skončilo podaním obžaloby dňa 6. decembra 2006 pre skutok kvalifikovaný ako trestný čin podvodu
1 Tr. zák. účinného do
ktorého sa stanovila premlčacia doba päť rokov u trestných činov s hornou hranicou trestnej sadzby odňatia slobody viac ako jeden rok. Z toho dôvodu nemohlo dôjsť k premlčaniu trestného stíhania obvineného.
názoru najvyššieho súdu tieto úvahy sú nesprávne, a preto v posudzovanej veci došlo zo strany krajského súdu k nesprávnej interpretácii hmotnoprávneho ustanovenia upravujúceho zánik trestnosti činu uplynutím premlčacej doby. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že premlčanie trestného stíhania je jedným z dôvodov zániku trestnosti činu a patrí medzi tzv. negatívne znaky trestnosti. Pri premlčaní trestného stíhania zaniká trestná zodpovednosť páchateľa trestného činu uplynutím doby, ktorá je stanovená zákonom. Uplynutie zákonom stanovenej premlčacej doby je jedinou podmienkou zániku trestnosti činu. Ustanovenie o premlčaní trestného stíhania sa vzťahuje na všetky trestné činy s výnimkou trestných činov uvedených v § 67a Tr. zák. účinného do
zásad uvedených v § 16 ods. 1 Tr. zák. Ako už bolo vyššie uvedené, trestnosť činu sa posudzuje
zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný; neskorší zákon sa použije len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Niet sporu o tom, že skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie obvineného sa stal 30. apríla 2002. V čase jeho spáchania bol účinný Trestný zákon č. 140/1961 Zb. v znení zák. č. 237/2002 Z.z.
1 písm. d/ tohto zákona trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je tri roky pri ostatných trestných činoch. Pri použití tohto zákona premlčacia doba uplynula
tohto zákona by uplynula
1 písm. c/ Tr. por. z dôvodu premlčania trestného stíhania (§ 9 ods. 1 písm. a/ Tr. por.). Pretože tak neurobil, porušil v odvolacom konaní ustanovenie § 317 ods. 1 Tr. por. 5 Tdo 4/2008 8 Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Nitre z
1 Tr. por. Krajskému súdu v Nitre prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Úlohou krajského súdu bude vykonať zákonom predpísané odvolacie konanie o riadnom opravnom prostriedku, ktorý obvinený V. S. podal v zákonom stanovenej lehote proti rozsudku Okresného súdu Komárno z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.