Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Tdo/40/2016 Identifikačné číslo spisu: 4412010623 Dátum vydania rozhodnutia: 18.01.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Gabriela Šimonová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NS

§ 371ods.

1 Tr. por. s tým, že namieta procesné chyby a procesné porušenie ustanovení Trestného poriadku. Obhajca doložil k dovolaniu 8 dokladov, ku ktorým je potrebné uviesť, že všetky sa od počiatku nachádzajú v spisovom materiáli. Ide o zápisnicu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nové Zámky o zadržaní obvineného zo

1. augusta 2012, úradný záznam MsP Štúrovo zo
2. augusta 2012 - 2x, uznesenie Okresného súdu Nové Zámky z
3. augusta 2012, č. 1Tp53/2012, záznam o prijatí obvineného do výkonu väzby z
4. augusta 2012, rozsudok Krajského súdu v Nitre z
5. októbra 2014, sp. zn. 19 Sd 78/2014, lekárska správa z
6. júna 2013, uznesenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Úrad inšpekčnej služby ČVS:SKIS-452/OISZ-V-2013 z
7. októbra
8. Obhajca navrhol, aby dovolací súd zrušil uznesenie Krajského súdu v Nitre z
9. januára 2013, sp. zn. 4To/2/2013 ako i predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo
10. decembra 2012, sp. zn. 1T/196/20102 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Predseda senátu súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručil rovnopis dovolania okresnému prokurátorovi, s upozornením, že sa môže v lehote 20 dní k dovolaniu obvineného vyjadriť. Uvedenú možnosť využila okresná prokurátorka poverená výkonom funkcie námestníčky Okresnej prokuratúry Nové Zámky, ktorá vo svojom vyjadrení z
11. marca 2016 (č. l. 396-397) uviedla, že uplatnené dovolacie dôvody nie sú dané, a preto navrhla dovolanie obvineného odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por., nakoľko v danom prípade nie je splnený ani jeden z dovolacích dôvodov uvedených obhajcom obvineného v podanom dovolaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.). Dovolanie podal obvinený v súlade s ustanovením § 373 ods. 1 Tr. por. prostredníctvom obhajcu. Zároveň však zistil, že dovolanie obvineného je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá zásada je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Dovolanie preto možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Tr. por., pričom dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 2 Tr. por.). Dovolací súd je viazaný uplatnenými dôvodmi dovolania a ich odôvodnením (§ 385 ods. 1 Tr. por.) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy. Právne fundovanú argumentáciu má zaistiť práve povinné zastúpenie obvineného obhajcom - advokátom. V posudzovanej veci obvinený ako dovolací dôvod v minulosti uplatnil ustanovenie § 371 ods. 1 písm. c/, písm. i/ Tr. por., podľa ktorých dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu alebo ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho

; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. O týchto dovolacích dôvodoch rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí uznesením

1. apríla 2014, sp. zn. 5 Tdo 20/2014, ktorým dovolanie obvineného J. K. podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol bez preskúmania veci, pretože bolo zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. V poradí druhé dovolanie podal obvinený J. K. podaním z
2. mája 2015, kde uviedol dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c/, e/, g/ Tr. por. Toto dovolanie vzal späť písomným podaním z
3. mája 2015 s tým, že obvinený si neželal, aby dovolanie bolo postúpené na najvyšší súd. Predseda senátu súdu prvého stupňa preto zobral uznesením zo
4. júna 2015, sp. zn. 1T 196/2012 na vedomie späťvzatie dovolania obvineným podľa § 375 ods. 3 Tr. por. Ako vyplýva z hore uvedeného, dovolaciemu súdu náležalo rozhodnúť v rámci tohto štádia dovolania o dovolacích dôvodoch podľa § 371 ods. 1 písm. b/, e/, g/, k/ Trestného poriadku. Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. b/ Tr. por., tento je naplnený vtedy, ak súd rozhodol v nezákonnom zložení. Ide najmä o prípad, ak namiesto senátu rozhodne samosudca alebo senát v neúplnom zložení. V danom prípade obžaloba Okresného prokurátora Nové Zámky napadla
5. novembra 2012 pod sp. zn. 1 Pv 642/12 na Okresný súd Nové Zámky. Ako vyplýva z Potvrdenia o lustrácii, vec došla na okresný súd
6. novembra 2012 o 13:20:02 hod., je vedená pod sp. zn. 1T 196/2012 a bola pridelená v súlade s Rozvrhom práce Okresného súdu Nové Zámky na rok 2012 náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky sudcovi JUDr. Jozefovi Škvárovi. Predseda senátu vytýčil
7. novembra 2012 termín hlavného pojednávania na
8. decembra 2012 o 08.30 hod. Na hlavnom pojednávaní, pri zachovaní kontradiktórneho konania a stálej prítomnosti obhajcu obvineného - JUDr. A. L., bol vypočutý obžalovaný, svedkovia, boli vykonané konfrontácie, prečítané listinné dôkazy, oboznámené obsahy predchádzajúcich spisov Okresného súdu Nové Zámky, pričom súd vyhlásil odsudzujúci rozsudok a rozhodol o ďalšom trvaní väzby u obvineného J. K.. Najvyšší súd len dodáva, že hlavné pojednávanie sa konalo za stálej prítomnosti predsedu senátu JUDr. Jozefa Škváru, prísediacich Mgr. Henriety Nagyovej a Mgr. Karola Kóšu, ako zákonných sudcov. Predsedovi senátu nebránila žiadna zákonná prekážka rozhodovať o vine a treste obžalovaného, i keď v prípravnom konaní vzal obvineného do väzby, teda rozhodoval o obmedzení osobnej slobody obvineného. Z obsahu trestného spisu vyplýva, že úkony JUDr. Jozefa Škváru ako sudcu pre prípadné konanie boli v rámci zákonných lehôt, obvinený bol pred sudcom vypočutý, následne mu bol ustanovený obhajca a správne bola započítaná aj lehota zadržania, t. j. od momentu obmedzenia osobnej slobody obvineného, ku ktorej došlo
9. augusta 2012 od 9.20 hod. Nemožno sa stotožniť ani s názorom dovolateľa, že predseda senátu nemal prijať obžalobu a že pochybil, pokiaľ vytýčil hlavné pojednávanie. Je zákonným právom predsedu senátu, či po podaní obžaloby túto prijme alebo vráti vec prokurátorovi, ako sa toho domáha obvinený. Preto dovolacie dôvody podľa písm. b/, e/ nie sú dané. Pokiaľ ide dovolací dôvod podľa písm. g/

§ 371ods.

1 Tr. por. a síce, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, touto problematikou použitia dôkazu, ktorý bol získaný nezákonným spôsobom (tzv. „ovocie z otráveného stromu“), sa zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva vo veci Gäfgen proti Nemecku (rozhodnutie z 1. júna 2010), v ktorom konštatoval, že nejde o porušenie čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ak obžalovaný mal možnosť v konaní pred súdom v plnej miere uplatniť svoje právo na obhajobu, hoci v predchádzajúcom štádiu trestného konania boli „usvedčujúce“ dôkazy proti nemu získané nezákonným spôsobom vo forme donútenia. V prejednávanej veci ani k takej situácii, aby existujúce dôkazy boli označené za dôkazy získané nezákonným spôsobom, nedošlo. Obvinený v dovolaní predkladá dovolaciemu súdu vlastné hodnotenie vykonaných dôkazov, pričom skutočnosť, že súdy nižšieho stupňa si neosvojili hodnotenie dôkazov podľa predstáv obvineného, nie je naplnením žiadneho dovolacieho dôvodu. V súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. dovolací súd konštatuje, že nezistil žiadne pochybenia súdov nižšieho stupňa, ktoré by odôvodňovali záver o naplnení dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. Dovolateľ v samostatnej časti dovolania predkladá dovolaciemu súdu stanovisko k záverom súdov v odôvodnení rozsudku a uznesenia. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na ustanovenie § 371 ods. 7 Tr. por., podľa ktorého dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V súvislosti s aplikáciou judikatúry v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov najvyšší súd primárne pripomína, že podľa

§ 2ods.

3, ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a pri rozhodovaní viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a zákonom. Právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky obsiahnutý v jeho rozhodnutí vydanom v konaní podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na základe návrhu súdu je pre súd záväzný. Za podmienok ustanovených osobitnými predpismi je sudca viazaný aj právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí súd vyššieho stupňa. Z označených zákonných ustanovení je teda nesporné, akými právnymi predpismi je súd pri svojej rozhodovacej činnosti viazaný. Vo svetle okolností pri riešení prejednávaného prípadu dovolací súd nemá právomoc preskúmavať a vyjadrovať sa k rozhodnutiam iných súdov nižšieho stupňa alebo k iným rozhodnutiam iných senátov najvyššieho súdu. Opak by znamenal, že dovolací súd si abstrahuje pôsobnosť, ktorá mu nepatrí, a tým by svojvoľne negoval princíp ustanovený v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (princíp legality), ktorý je jedným zo základných postulátov právneho štátu nevyhnutným aj pre ochranu základných práv a slobôd občanov. Najvyšší súd pripomína, že nevykonanie dokazovania v rozsahu predpokladanom obvineným a hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nie je možné uplatňovať v rámci dovolacích dôvodov. Zo strany obvineného ani jeho obhajcu neboli v priebehu konania navrhnuté žiadne nové dôkazy a preto argumentáciu obvineného vo vzťahu k dovolacím dôvodom vyhodnotil dovolací súd ako nedôvodnú. Uplatnené námietky obvineného nie sú opodstatnené. Pokiaľ ide o dovolateľom uplatnený dovolací dôvod podľa písmena k/

§ 371ods.

1 Tr. por. a síce, že proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné, aj tu sa dovolací súd zhoduje s názorom prokurátorky. Súd rozhodol na základe podanej obžaloby, ktorej nepredchádzalo rozhodnutie generálneho prokurátora o zrušení právoplatného rozhodnutia prokurátora v prípravnom konaní podľa § 363 Trestného poriadku. Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. V posudzovanej veci, ako už bolo vyššie uvedené, neboli splnené zákonné podmienky dovolania, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného J. K. podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.