ktorého nikomu nemožno ukladať povinnosti inak ako na základe zákona a v jeho medziach, ako aj že štátne orgány musia postupovať len spôsobom a postupom vymedzenom v zákone a na jeho základe. Z obsahu zákona o sociálnom poistení vyplýva, že neprerušenie premlčacej lehoty stanovenej na vykonanie rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné, nie je medzerou v zákone. Dlžník má povinnosť splniť rozhodnutím uloženú povinnosť zaplatiť poistné
zákona o sociálnom poistení, resp. splnenie možno od neho vymáhať núteným výkonom v šesťročnej premlčacej lehote bez toho, aby zákon umožnil z akéhokoľvek dôvodu túto lehotu predĺžiť. V oblasti verejného práva štát zasahuje do práv a právom chránených záujmov jednotlivcov v rozsahu, v ktorom to sám určí a bolo by v rozpore s princípom právneho štátu tento rozsah rozširovať výkladom. Proti prvostupňovému rozsudku sa odvolala žalobkyňa, argumentujúc, že súd mal vychádzať z ustanovenia § 32 ods. 19 zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), keď veriteľ, ktorý má vykonateľnú pohľadávku má aj zvýšenú právnu ochranu a jeho pohľadávka sa považuje za zistenú. Pohľadávky č. 2 a 3 boli
3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) riadne uplatnené, vymáhané a nemôžu byť premlčané. Čo sa týka pohľadávky č. 1, žalobkyňa má za to, že táto pohľadávka aj napriek tomu, že bola exekúcia zastavená, nie je premlčaná. K právnemu názoru súdu týkajúcu sa verejnoprávnej povahy prejednávanej veci uvádza, že keď podala návrh na vykonanie exekúcie v zmysle exekučného poriadku, nejedná sa o vymáhanie pohľadávky správnym orgánom (tzv. správna exekúcia), ale treťou osobou - exekútorom a ide o súkromnoprávny vzťah. Je preto oprávnená vymáhať poistné
3 zákona o sociálnom poistení. Predmet premlčania - právo vymáhať poistenie - uvádzaná právna norma spája s možnosťou oprávneného iniciovať nútený výkon rozhodnutia u súdneho exekútora, teda v rámci súkromnoprávnych vzťahov, nespája s ním faktické uspokojenie oprávneného, ktoré nastáva až úspešnou realizáciou v závislosti od zákonom ustanoveného postupu vymáhajúceho orgánu. Krajský súd preto
žalobkyne nesprávne posúdil otázku, že ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) sa nevzťahuje na predmetné konanie. Z uvedených dôvodov potom žalobkyňa navrhuje, aby odvolací súd rozhodol tak, že prvostupňový rozsudok zmení a určí, že v konkurznom konaní č. 1K/18/2013 na majetok úpadcu I. G., nar. XY, bytom Y., popretá pohľadávka v celkovej výške 2 164,22 eur prihlásená pod poradovým č. 1 vo výške 344,60 eur, pod por. č. 2 vo výške 1 647,32 eur, pod por. č. 3 vo výške 172,30 eur sa považuje za zistenú čo do vymáhateľnosti. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný uviedol, že žalobca bližšie neuviedol dôvody, ktoré by ho viedli k tvrdeniu, že premlčacia lehota v predmetnom prípade spočívala až do vyhlásenia konkurzu, v čoho dôsledku sa majú predmetné pohľadávky považovať za zistené čo do vymáhateľnosti. Žalovaný sa preto stotožnil s právnym názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici v rozsudku č.k. 24S/303/2013-95 z
1, písm. h/ Exekučného poriadku rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť 02.10.
2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. Keďže v prejednávanej veci začalo odvolacie konanie pred nadobudnutím účinnosti SSP, odvolací súd koná
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).
13 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii ak bola popretá pohľadávka veriteľa, o ktorej rozhodovať patrí do právomoci iného orgánu ako súdu, je súd príslušný aj na konanie o určení tejto pohľadávky; to platí aj vtedy, ak iný orgán ako súd takéto rozhodnutie nevydal.
Občianskeho zákona (ďalej len „OZ“) ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) právo vymáhať poistné sa premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo.
1 zákona o sociálnom poistení pohľadávky na poistnom, dávkach, náhradách škody
6 neuhradených Sociálnej poisťovni tretími osobami, pokutách
a penále
(ďalej len „pohľadávka“) vymáha Sociálna poisťovňa
tohto zákona a
osobitného predpisu. 81) Poznámka č. 81 zákona o sociálnom poistení odkazuje na zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „exekučný poriadok“).
2 zákona o sociálnom poistení právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
1 zákona o sociálnom poistení právoplatné rozhodnutie Sociálnej poisťovne je vykonateľné
osobitných predpisov. 81)
2 zákona o sociálnom poistení účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím o povinnosti vrátiť dôchodkovú dávku alebo jej časť vyplatenú neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, Sociálna poisťovňa uskutoční výkon rozhodnutia zrážkami z dôchodkovej dávky. Rozhodnutie o povinnosti vrátiť dôchodkovú dávku alebo jej časť možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
3 zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa je povinná oznámiť začatie výkonu rozhodnutia
odseku 2 účastníkovi konania, ktorého sa výkon rozhodnutia týka.
1 zákona o sociálnom poistení na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.
exekučného poriadku exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis 3f) alebo tento zákon neustanovuje inak.
1 exekučného poriadku exekučné konanie sa začína na návrh.
1 exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
1 exekučného poriadku exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“).
2 exekučného poriadku oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
1 exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
2 prvá a druhá veta exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
2 písm. c/ a d/ a § 39 ods. 4.
5 písm. b/ ZKR začatie konkurzného konania má účinok, že na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú.
prvá veta ZKR na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú.
1 ZKV pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou.
odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania a dospel k záveru, že prvostupňový rozsudok je potrebné zmeniť
Odvolací súd sa nemôže stotožniť s právnym názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý mal za to, že z povahy žalobcu ako orgánu verejného práva vyplýva tiež nemožnosť subsidiárneho použitia Občianskeho zákonníka na prejednávanú vec. Skutočnosť, že žalobkyňa je verejnoprávnou inštitúciou, ktorej zákon zveril právomoc konať a rozhodovať o právach a povinnostiach subjektov sociálneho poistenia, je nespochybniteľná. Výsledkom tejto právomoci sú tiež právoplatné a vykonateľné rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom č. 700-2610202405-GC04/05 z
exekučného poriadku upravuje výkon správnych rozhodnutí tiež správny poriadok. V druhom prípade je to samotný správny orgán, kto uskutočňuje nútený výkon rozhodnutia a na jeho konanie počas núteného výkonu by skutočne nebolo prípustné používať analógiu s predpisom súkromného práva. Zákon o sociálnom poistení však subsidiárnu aplikáciu správneho poriadku výslovne vylučuje, preto správny výkon rozhodnutia
tohto predpisu je neprípustný. Priamy výkon rozhodnutia Sociálnou poisťovňou pripúšťa § 224 ods. 2 zákona o sociálnom poistení len v prípadoch rozhodnutí o povinnosti vrátiť dôchodkovú dávku alebo jej časť vyplatenú neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila. Vo všetkých ostatných prípadoch je žalobkyňa povinná postupovať
exekučného poriadku. Ako to ustanovuje § 148 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pohľadávky zo sociálneho poistenia vymáha Sociálna poisťovňa
exekučného poriadku. Pod pojmom „vymáha“ tu je potom potrebné rozumieť podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Toto je jediný prípustný úkon „vymáhania“
exekučného poriadku, keď samotnú exekúciu vykonáva nezávislý exekútor, ktorého vykonaním exekúcie poverí súd. V exekúcii má teda žalobca postavenie jedného z účastníkov konania, nevykonáva svoje právomoci vyplývajúce z verejného práva, preto bude prípustné a potrebné aplikovať ustanovenie § 112 OZ, týkajúce sa spočívania lehôt, ak bol navrhnutý výkon rozhodnutia. Bolo by v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, ak by žalobkyňa mala mať oproti iným účastníkom exekučných konaní zhoršenú pozíciu. Na rozdiel od výkonu rozhodnutia samotným správnym orgánom nie je v pozícii, v ktorej by mohla reálne ovplyvniť rýchlosť exekúcie a teda ak by lehota počas exekúcie nespočívala, mohlo by dôjsť k zmareniu práva žalobkyne vyplývajúceho z právoplatného rozhodnutia bez jej zavinenia. Tento výklad podporuje tiež ustanovenie § 148 ods. 2 zákona o sociálnom poistení,
ktorého právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Ak by k spočívaniu lehôt počas exekučného konania nedochádzalo, rozhodnutie by bolo možné vykonať iba do šiestich rokov od právoplatnosti. Odvolací súd teda dospel k záveru, že počas exekučného konania premlčacia lehota
3 zákona o sociálnom poistení spočíva. Zo zákona o konkurze a reštrukturalizácií zároveň vyplýva, že účinkom začatia konkurzného konania je prerušenie exekučných konaní, ktoré sa následne vyhlásením konkurzu ex lege zastavujú. Premlčacia lehota šiestich rokov teda plynula od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutí do začatia exekučného konania a následne od vyhlásenia konkurzu do doručenia prihlášky správcovi. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom č. 700-2610202405-GC04/05 z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.