invalidný dôchodok

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 9So/63/2015 Identifikačné číslo spisu: 8014201236 Dátum vydania rozhodnutia: 25.01.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:8014201236.1 Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej v právnej veci navrhovateľky D. O., bytom X. proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29 augusta 8, Bratislava o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 05. decembra 2014, č. k. 2Sd/91/2014-13, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 05. decembra 2014, č. k. 2Sd/91/2014-13, p o t v r d z u j e. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Odôvodnenie Krajský súd rozsudkom z 05. decembra 2014, č. k. 2Sd/91/2014-13, potvrdil rozhodnutie číslo XY zo 14. mája 2014, ktorým odporkyňa podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia nie je invalidná, lebo miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že posudkoví lekári Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad a ústredia, vysunutého pracoviska v Poprade vo svojich posudkoch zo dňa 25.03.2014, 26.06.2014 a 28.10.2014 zhodne ustálili, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľky je bronchiálna astma stredne ťažká, zaradená do kapitoly VIII., oddiel B, položka 3, písm. c/ prílohy 4 zákona. Tomuto zdravotnému postihnutiu zodpovedá percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35% - 50%. Na základe doterajšieho priebehu ochorenia a hodnoty dokumentované v rámci spirometrického vyšetrenia posudkoví lekári určili mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35%. Zhodné závery vyplynuli zo všetkých posudkov posudkových lekárov vyhotovených v konaní a to aj po predložení novších lekárskych nálezov. Iné závažné ochorenie nepodmieňuje navýšenie miery poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť. Krajský súd si osvojil závery posudkových lekárov, že poškodenie zdravia u navrhovateľky neodôvodňuje invaliditu a preto rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdil. Navrhovateľka s rozhodnutím krajského súdu nesúhlasila a vo včas podanom odvolaní uviedla, že sa dlhodobo lieči v pneumologickej ambulancii, má astmu a vysoký krvný tlak, arytmiu srdca a poškodenie bedrových a krížových koreňov. Nie je schopná vykonávať žiadnu prácu a domnieva sa, že jej zdravotné postihnutie podmieňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%. K odvolaniu navrhovateľka pripojila správu z pneumologického vyšetrenia zo dňa 01.07.2014 a 29.09.2014 a neurologického vyšetrenia zo 16.09.2014 a 09.10.2014. Odporkyňa dôvody uvedené navrhovateľkou v odvolaní nepovažovala za opodstatnené. Navrhovateľka v odvolaní neuviedla žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia vyhotovených v konaní. Navrhla, aby odvolací súd vyššie uvedené rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“). V zmysle § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok. Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok Nárok na invalidný dôchodok je podmienený predovšetkým invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 až 8 zákona). Navrhovateľka sa domáhala priznania miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40%. Podľa kapitoly VIII., oddiel B, položka 3 písm.

1. c)prílohy č. 4 zákona pri stredne ťažkej perzistujúcej astme pred začatím adekvátnej liečby, príznaky denne, nočné príznaky najmenej 1-krát týždenne alebo 60% 30%; prejavy ako v bode
2. a)pri kombinovanej liečbe nízkymi až stredne vysokými dávkami inhalačných kortikoidov s dlhodobo pôsobiacimi inhalačnými betasympatomimetikami, prípadne antileukotriénmi alebo teofylínmi, alebo pri monoterapii vysokými dávkami inhalačných kortikoidov; alebo prejavy ako v bode
3. b)pri pravidelnej liečbe nízkymi dávkami inhalačných kortikoidov alebo monoterapii antileukotriénmi percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je stanovená v rozpätí 35 - 50%, pričom podľa posudkového hľadiska sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určí podľa zníženia funkcie pľúc, vplyvu na celkový stav organizmu a podľa vplyvu na iné orgány a systémy (napr. cor pulmonale) a pri chorobách podmienených alergiou. Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posudkoví lekári, ktorí vyhotovili posudky tak pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia odporkyňou, ako aj po podaní opravného prostriedku, postupovali v súlade so zákonom. V posudkoch zohľadnili, zdravotné ťažkosti navrhovateľky a objektívne nálezy odborných lekárskych vyšetrení a konštatovali, že navrhovateľka je v liečbe pneumológa pre bronchiálnu astmu hodnotenú na úrovni ľahkého až stredne ťažkého stupňa, čo dokumentujú aj hodnoty spirometrického vyšetrenia. Túto skutočnosť potvrdili aj vyšetrenia z pľúcnej ambulancie, predložené navrhovateľkou. Podľa objektívneho neurologického nálezu chrbtica aj bedrové kĺby sú bez závažného funkčného postihnutia. Odborné lekárske nálezy z pneumologického vyšetrenia zo dňa 01.07.2014 a 29.09.2014 a neurologického vyšetrenia zo 16.09.2014 a 09.10.2014, ktoré navrhovateľka predložila spolu s odvolaním, boli posúdené a vyhodnotené posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne, vysunutého pracoviska v Poprade dňa 28.10.2014. Posudkoví lekári pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne v posudkoch zohľadnili všetky zdravotné postihnutia navrhovateľky a ňou predložené odborné lekárske nálezy, ktoré v posudkoch riadne vyhodnotili. Zhodne dospeli k záveru, že zdravotný stav navrhovateľky spôsobuje 35% mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly VIII., oddielu B, bodu 3, písm.
4. c)prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení a navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona. Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní namietala, že jej nepriaznivý zdravotný stav jej neumožňuje vykonávať zárobkovú činnosť, pričom však nepredložila žiadne tomu nasvedčujúce lekárske nálezy, ktoré by spochybňovali závery posudkových lekárov o hodnotení jej zdravotného postihnutia a miere poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, odvolací súd túto jej námietku nepovažoval za dôvodnú. Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd dospel k záveru, že posudkoví lekári zhodnotili zdravotný stav v súlade so všeobecným posudkovým hľadiskom, úplne a objektívne, svoj záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly VIII., oddielu B, bodu 3 písm. c/ prílohy č. 4 zákona logicky a presvedčivo odôvodnili, pričom ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárov. Tak ako krajský súd, aj odvolací súd mal preto za preukázané, že zdravotný stav navrhovateľky nepodmieňuje invaliditu podľa § 71 ods. 1 zákona a navrhovateľke nevznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona. Z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a preto podľa § 219 O.s.p. rozsudok krajského súdu potvrdil. Účastníkom konania odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyni trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.