2 O.s.p. potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XY zo dňa 10. júna 2013 o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o zvýšenie invalidného dôchodku ako vecne správne a zákonné a odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že posudkoví lekári dospeli k záveru, že od posledného posudzovania v januári 2013, nedošlo u navrhovateľa k zmene zdravotného stavu a pre ľahkú duševnú zaostalosť mu naďalej prislúcha percentuálny pokles na hornej hranici percentuálneho rozpätia
kapitoly V, položky 6, písm. a) v rozsahu 60%, ktorý navýšili pre stredne ťažkú formu schizoafektívnej poruchy zmiešaného typu
kapitoly V, položky 2, písm. a) o 10%. Uviedol, že zvýšenie by prichádzalo do úvahy len ak by bolo za rozhodujúce postihnutie určené iné ochorenie s vyššou percentuálnou mierou poklesu zárobkovej činnosti, než uznaná ľahká mentálna retardácia. Poukázal na to, že opatrovník navrhovateľa nevedel upresniť, v čom je posúdenie vykonané nesprávne, hoci závery o forme mentálnej retardácie navrhovateľa nespochybnil. Navyše, z posudku o psychologickom vyšetrení zo dňa
tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. V súlade s citovaným ustanovením najvyšší súd v konaní postupoval
ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku krajského súdu a konštatuje správnosť jeho odôvodnenia. Na zdôraznenie jeho správnosti (§ 219 ods. 2 O.s.p.) uvádza:
4 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
5 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
6 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
8 veta prvá zákona č. 461/2003 Z.z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú
odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Predmetom konania bolo rozhodnutie odporkyne zo dňa 10. júna 2013, ktorým zamietla žiadosť navrhovateľa o zvýšenie invalidného dôchodku. Z odvolania navrhovateľa je zrejmé, že namieta výšku určenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom sa dožaduje jej určenia na 71%. V konaní nebolo sporným, že navrhovateľ je postihnutý mentálnou retardáciou ľahkého stupňa, ktorá je v danom prípade rozhodujúcim invalidizujúcim ochorením s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici percentuálneho rozpätia, teda v maximálne možnej výške 60% s tým, že pre schizoafektívnu poruchu zmiešaného typu, došlo ešte k navýšeniu o 10%
8 zákona č. 461/2003 Z.z., čo predstavuje celkovo 70% -ný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že závery posudkov posudkových lekárov korešpondujú lekárskym správam predloženým navrhovateľom, sú dostatočne odôvodnené, zrozumiteľné, logické a bez vnútorných rozporov. Navrhovateľ sa síce domáhal určenia miery poklesu na 71%, avšak neuviedol prečo a z akých dôvodov, či s poukazom na ktoré skutočnosti. Z predloženej zdravotnej dokumentácie pritom nevyplýva, že by u navrhovateľa nastali zmeny vo vývoji osobnosti v afektívnej či emociálnej oblasti, v schopnosti jeho adaptácie či možnosti pracovného a sociálneho zaradenia odôvodňujúce zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, resp. vyšší (stredný) stupeň duševnej zaostalosti. Tak ako krajský súd, aj odvolací súd považoval posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa za objektívne, vykonané v súlade s lekárskymi správami i závermi psychologických vyšetrení. Rovnako konštatuje, že ani pri kontrolnom posudzovaní zdravotného stavu v decembri 2009 a v januári 2013, nedošlo u navrhovateľa k takému zhoršeniu zdravotného stavu, ktorý by si vyžadoval zmenu ustálenej percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z uvedených dôvodov mal aj odvolací súd preukázané, že navrhovateľ ku dňu vydania rozhodnutia odporkyne (10. júna 2013) nespĺňal podmienku viac ako 70% miery poklesu pre zvýšenie jeho invalidného dôchodku, preto v zhode s názorom krajského súdu preskúmavané rozhodnutie odporkyne číslo XY zo dňa 10. júna 2013 považoval za súladné so zákonom. Na tom základe rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny (§ 250ja ods. 3 v spojení s § 219 O.s.p.). O trovách konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1, § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 O.s.p., tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada takých trov nepatrí. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.