Obsah (6)

§ 113§ 187§ 205§ 492§ 79§ 38

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 9Sžso/44/2015 Identifikačné číslo spisu: 1013200378 Dátum vydania rozhodnutia: 25.01.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Judita Kokolevská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:N

§ 113ods.

2 písm. g/ bod 2 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“) uložená povinnosť vrátiť sumu 6 534,55 €, ktorá mu bola vyplatená neprávom na výsluhovom dôchodku za obdobie od 17.09.2010 do 31.07.2012, keďže mu bol za uvedené obdobie doplatený služobný príjem (§ 79 ods. 1 písm. a/ - l/ zákona č. 200/1998 Z.z.). Odvolanie žalobcu žalovaný zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalobca v žalobe poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie o skončení jeho služobného pomeru prepustením bolo v súdnom konaní o žalobe zrušené, preto v zmysle § 187 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov, jeho služobný pomer trval od 17.09.2010; namietal nezákonnosť rozhodnutia o preplatku z dôvodu nemožnosti aplikácie ustanovenia § 113 ods. 2 písm. g/ bodu 2 zákona č. 328/2002 Z.z., keďže vzhľadom na uvedené skutočnosti nemohol vedieť alebo predpokladať, že sa mu táto dávka vyplatila neprávom. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal krajský súd preukázané, že žalobca bol rozhodnutím žalovaného zo dňa 12.11.2010 v spojení s rozhodnutím riaditeľa Colného úradu v Michalovciach zo 16.09.2010, prepustený zo služobného pomeru colníka dňom 16.09.2010, a že v dôsledku zrušenia týchto rozhodnutí rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, č.k. 6S/6/2011-60 zo dňa 19.01.2011 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžo/21/2012 zo dňa 03.07.2012, služobný pomer žalobcu

§ 187ods.

1 zákona č. 200/1998 Z.z. trval od 01.06.1991 do 30.09.2012, ktorým dňom bol žalobca uvoľnený zo služobného pomeru. Krajský súd poukázal na to, že predpokladom vzniku povinnosti poberateľa dávky vrátiť túto dávku, je v zmysle § 113 ods. 2 písm. g/ bod 2 zákona č. 328/2002 Z.z. okolnosť, že poberateľ mal vedomosť alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neoprávnene alebo vo vyššej sume, ako patrila. Vyslovil názor, že pokiaľ žalobca napadol odvolaním a neskôr žalobou rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru, musel si byť vedomý, že môže dôjsť k zrušeniu tohto rozhodnutia, o čo sa svojím konaním snažil, a teda z okolností musel logicky predpokladať, že vyplácané dávky výsluhového dôchodku môžu byť vyplácané neoprávnene, pretože mu patrí služobný príjem. Na tom základe krajský súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikla povinnosť vrátiť výsluhový dôchodok za obdobie, počas ktorého mu nepatril. Rozhodnutie žalovaného považoval za súladné so zákonom a preto žalobu zamietol. Rozsudok krajského súdu napadol žalobca včas podaným odvolaním z dôvodov

§ 205ods.

2 písm. d/ a f/ O.s.p. , keďže krajský súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru a nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietol, že rozhodnutie žalovaného nemožno oprieť o ustanovenie § 113 ods. 2 písm. g/ bod 2 zákona č. 328/2002 Z.z. Krajský súd sa nijako nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že výsluhový dôchodok poberal oprávnene na základe právoplatného rozhodnutia colného riaditeľstva a poberal ho až do momentu, kedy bol opätovne zaradený do štátnej služby. Avšak opätovné zaradenie do služobného pomeru z dôvodu predchádzajúceho nezákonného ukončenia tohto služobného pomeru

žalobcu nie je dôvodom na vrátenie výsluhového dôchodku ak tento stav nezavinil žalobca. Rovnako nie je dôvodom na vrátenie výsluhového dôchodku (vyplatenej časti) doplatený služobný plat. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie Finančného riaditeľstva zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne žiadala, aby mu odvolací súd priznal náhradu trov konania z titulu právnej služby v celkovej výške 679,44 €. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. Bolo mu doručené dňa 18.02.2015. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č.162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

§ 492ods.

2 SSP odvolacie konania

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku („O.s.p.“) začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia

doterajších predpisov. V súlade s citovaným ustanovením sa odvolacie konanie riadi ustanoveniami O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu odvolania a v medziach žaloby (§ 212 ods. 1 a § 250j ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Predmetom preskúmania bolo rozhodnutie žalovaného o povinnosti žalobcu vrátiť neprávom vyplatené sumy (preplatok) na výsluhovom dôchodku za obdobie od 17.09.2010 do 31.07.

1. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že rozhodnutie vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6S/6/2011-60 zo dňa 19.01.2011 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžo/21/2012 zo dňa 03.07.2012, čoho zákonným následkom v zmysle § 187 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z.z. bolo trvanie služobného pomeru žalobcu až do 30.09.
2. Odvolaciu námietku, že rozhodnutie žalovaného nemožno oprieť o ustanovenia § 113 ods. 2 písm. g/ bod 2 zákona č. 328/2002 Z.z. a že krajský súd sa nijako nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že neexistuje zákonný nárok na vrátenie vyplateného výsluhového dôchodku v určenej časti, odvolací súd považoval za nedôvodnú. Krajský súd svoj názor totiž odôvodnil, že pokiaľ žalobca napadol odvolaním a neskôr žalobou rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru, musel si byť vedomý, že môže dôjsť k zrušeniu tohto rozhodnutia, o čo sa svojím konaním snažil, a teda z okolností musel predpokladať, že vyplácané dávky výsluhového dôchodku môžu byť vyplácané neoprávnene, pretože mu patrí služobný príjem.

§ 187ods.

1 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov, ak sa rozhodnutie o skončení služobného pomeru zruší, služobný pomer colníka trvá. Za čas neplatného skončenia služobného pomeru patrí colníkovi služobný príjem

§ 79ods.

1 písm. a/ až písm. l/, ktorý mu patril v čase pred neplatným skončením služobného pomeru.

§ 113ods.

2 písm. g/ bod 2 zákona č. 328/2002 Z.z. poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia je povinný vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo nepatrila v poskytnutej sume, ak prijímal dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neoprávnene alebo vo vyššej sume, ako patrila.

§ 38ods.

1 zákona č. 328/2002 Z.z. policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, má nárok na výsluhový dôchodok, ak služobný pomer trval najmenej 15 rokov. Pod pojmom policajt sa na účely zákona č. 328/2002 Z.z. rozumie aj colník (§ 1 ods. 2). Žalobca sa preskúmania rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru domáhal žalobou; vzhľadom na vyššie citované ustanovenia musel minimálne predpokladať, že úspech v uvedenom konaní bude mať ten následok, že jeho služobný pomer trvá a teda, že v takom prípade nebude splnená podmienka skončenia jeho služobného pomeru ako jedna z podmienok vzniku nároku na výsluhový dôchodok. Bez ohľadu na dĺžku trvania konania (konaní) vo veci prepustenia zo služobného pomeru colníka teda musel predpokladať, že v prípade jeho úspechu v konaní, teda v prípade, že rozhodnutie o prepustení bude zrušené, nesplní (hoci aj následne) podmienku skončenia služobného pomeru pre vznik nároku na výsluhový dôchodok od 17.09.

1. Keďže jeho služobný pomer nikdy neskončil a naďalej trval, tak je logické, že nemal nárok na vyplatenie výsluhového dôchodku za obdobie od 17.09.2010 do 31.07.
2. Následné tvrdenie žalobcu, že mu patrí ako výsluhový dôchodok, tak aj doplatok služobného platu za totožné obdobie opodstatnene, z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval za nedôvodné a účelové. Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je súladné so zákonom, preto rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny (§ 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 219 O.s.p.). O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 O.s.p., tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo žalobca v tomto konaní nebol úspešný. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:
3. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.