1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/, v spojení s § 138 písm. j/ Tr. zák., o dovolaní obvineného a jeho sestry Ing. D. I. proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo
por., takto rozhodol:
c/ Tr. por. dovolania obvineného N. H. a jeho sestry Ing. D. I. sa o d m i e t a j ú . Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo 16. januára 2013, sp. zn. 1 T 190/2011, bol obvinený N. H. uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekuzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/, § 138 písm. j/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že od presne nezistenej doby, najneskôr však od septembra 2010 až do 6.4.2011, kedy bol zadržaný príslušníkmi polície a následne vzatý do väzby, si doposiaľ nestotožnených osôb bez príslušného oprávnenia zadovažoval, u seba prechovával a následne na rôznych miestach, spravidla v Novom Meste nad Váhom, najmä v blízkosti železničnej stanice, na sídlisku Hájovky, pri futbalovom štadióne, pri 3. Základnej škole, na základe vopred telefonickom dohodnutých stretnutiach za rôzne sumy, najčastejšie však za 10 Eur za dávku predával opakovane doposiaľ neustálenému počtu osôb metamfetamín - pervitín, minimálne však U. Y., C. Y., V. R., N. Q., I. D., I. C., C. D. a S. I. (všetci z T. I. nad D.), V. I. z C., W. Y. zo G. U., M. Y. z Q., I. N., M. I. (obaja z U.), U. G. z R. a I. R. z W., zväčša v množstvách jedna až tri obvyklých jednorazových dávok, pričom metamfetamín - pervitin, je zaradený v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch do II. skupiny psychotropných látok a prípravkoch a zároveň obvinený dňa 06.04.2011 prechovával u seba v zatavenej injekčnej striekačke metamfetamín - pervitín s hmotnosťou 203 mg a priemernou koncentráciou 70 %, čo je 142 mg. absolútneho pervitínu, čo zodpovedá minimálne 4 obvykle jednorazovým dávkam psychotropnej látky, teda neoprávnene zadovážil, predal a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku a skutok spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách. Za to bol odsúdený
2 Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov.
3 písm. b/ Tr. zák. bol zaradený pre výkon trestu do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.
1, § 78 ods. 1 Tr. zák. bol mu uložený ochranný dohľad v trvaní 3 roky.
1 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. bola mu uložená povinnosť po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody osobne sa hlásiť v určených lehotách u probačného a mediačného úradníka okresného súdu v mieste svojho pobytu a oznamovať mu potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch obživy a tie aj preukazovať. Uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov začal vykonávať
1 Tr. zák. a rozhodne o treste len vo vzťahu k nájdenej striekačke pervitínu. Sestra obvineného v odvolaní uviedla, že vykonané dokazovanie svedčilo o nevine jej brata. Odvolanie obvineného a jeho sestry Ing. D. I. bolo uznesením Krajského súdu z 28. marca 2013
por. zamietnuté. Uznesenie krajského súdu obvinený prostredníctvom obhajkyne 30. novembra 2015 napadol dovolaním s uplatnením dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Skutok ustálený súdmi nižšieho stupňa nebol správne podriadený pod skutkovú podstatu trestného činu upravenú v § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ v spojení s § 138 písm. j/ Tr. zák.
5 Tr. zák. sa na účely Trestného zákona rozumie návykovou látkou alkohol, omamné látky a ostatné látky spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti alebo sociálne správanie. Definícia pojmu psychotropná látka je obsiahnutá v § 2 ods. 2 zák. č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov,
ktorého je psychotropnou látkou látka ovplyvňujúca stav ľudskej psychiky pôsobením na centrálny nervový systém s menej závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami. Ak by sa dalo ustáliť, či ide o psychotropnú látku, je nevyhnutné zistiť, aký je obsah účinnej látky, t.j. koncentrácia účinnej látky stanovená percentuálne v hmotnostných jednotkách. K takémuto zisťovaniu došlo len pri analýze látky zaistenej u obvineného a nie pri látkach, ktoré predával svedkom. Bez vykonania forenzných analýz týchto látok došlo k pochybeniu súdov v právnom posúdení iných skutočností
hmotného práva - v tomto prípade skutočností, či predávaná látka bola psychotropnou látkou. S uvedeným názorom sa stotožnila aj prokurátorka Krajskej prokuratúry v Trenčíne, ktorá v upovedomení o vybavení podnetu na preskúmanie postupu Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom vo veci, sp. zn. Pv 47/11 z 24.4.
ktorej „nie je možné ustáliť záver, že tieto osoby skutočne prechovávali látky, ktorých prechovávanie je postihnuteľné
zák. Z tejto argumentácie jednoznačne vyplýva, že z právneho hľadiska ide o nezistiteľnú skutočnosť, potom nie je logické, že túto skutočnosť sa niekomu podarí zistiť. To, že osoby rozdielne od neho, chceli a mysleli si, že im bude predaný metamfetamín, nemôže byť dôvodom na jeho trestnú zodpovednosť, on im, ani nikomu inému nikdy netvrdil, že im nejakú OPL predám. Je zarážajúce, že práve OČTK a súdy chceli aby som im takúto látku predal, a tým sa dopustili protiprávneho konania. Článok 2 Ústavy Slovenskej republiky mu zaručuje právo konať všetko, čo zákon nezakazuje, štátne orgány majú povinnosť konať len v zmysle zákona. Práve toho sa týka aj dovolanie jeho sestry a dôvody v ňom obsiahnuté poukazujú na svojvôľu OČTK a súdu, v ktorom bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, či už v predsúdnom konaní, ako aj v konaní pred súdmi oboch stupňov. Samozrejme okresný prokurátor sa týmito porušeniami zákona vo vyjadrení vôbec nezaoberal, keďže bolo jeho povinnosťou najmä v prípravnom konaní ako orgánu garantujúcemu zákonnosť zamedziť akémukoľvek porušeniu zákona, čo nezvládol. K dovolaniu sestry uviedol: Bod 1/ vo veci bolo vznesených viacero námietok zaujatosti, a to z 28.9.2011 voči OR PZ OKR Nové Mesto nad Váhom ohľadne osôb, ktoré sa priamo zúčastnili na úkonoch U. Y., V. C. a B. a bez rozhodnutia o nej nemal byť uzavretý spis a podaná obžaloba, čo dozorujúci prokurátor nenapravil, 24.11.2012 po tom, čo dostal list od KR PZ Trenčín, sp. zn. KRP-181/SI-2012, z 19.11.2012 o porušení zákonov B. a C. súvislosti s predchádzajúcou námietkou zaujatosti, 27.11.2012, kedy sa prokurátor na verejnom zasadnutí uznesením nevylúčil a o jeho sťažnosti proti nemu nebolo rozhodnuté, rovnako ako aj o námietke zaujatosti proti KP Trenčín, na čo je poukázané v bode 3/ dovolania. Prokurátor sa k tomu nevyjadril. Vylúčiť sa mal aj prísediaci K., o čom bolo rozhodnuté, ako na to správne poukázal prokurátor, ale nesprávne a túto chybu je možné napraviť v dovolaní. Bod 2/ - na začiatku konania nemal obhajcu, ktorý by mohol ihneď reagovať na nezákonnosť OČTK, či už pri jeho zadržaní, vznesení obvinenia a vzatí do väzby. Vyšetrovateľovi muselo byť zrejmé od počiatku, že bude obvinený z trestného činu, ktorý vyžaduje povinnú obhajobu, a preto bol povinný ho o tom poučiť. Jeho výpovede bez prítomnosti obhajcu mali vplyv na celé konanie, keďže sa o ne opierali okresný a krajský súd vo všetkých rozhodnutiach.
rozsudku ESĽP z 21. júla 2015 (Q., F. proti SR) nemožno na úkon bez obhajcu po zmene právnej kvalifikácie vôbec prihliadať, inak ide o porušenie práva na obhajobu. Uznesenie o vznesení obvinenia neobsahovalo v skutkovej vete opis skutku, ktorý by bol trestným činom a tento skutok nemohol byť ani prekvalifikovaný, ani podaná obžaloba, za úplne iný skutok. Ako sa možno obhajovať voči neexistujúcemu trestnému činu. Pervitín nie je zaradený na zozname OPL v zmysle zákona. Tým bol naplnený dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por. Bod 3/ zásady legitimity, legality a proporcionality v tomto konaní boli hrubo porušené, čo neodstránili OČTK a súdy. Dňa 6.4.2011 bol zadržaný a bola mu obmedzená osobná slobody
2 Tr. por., hoci to policajt nie je oprávnený vykonať a už vôbec nemôže na takýto úkon povolať zásahovú jednotku a ak policajti mali na to čas, mali si vyžiadať súhlas prokurátora, prípadne sudcu, potom mohli použiť postup
1 Tr. por. Počas jeho prevozu na OR PZ bolo zaznamenané manipulovanie s dôkazmi a bez súhlasu prokurátora bola vykonaná osobná prehliadka, pri ktorej bol vyprodukovaný jediný hmatateľný dôležitý dôkaz, ktorý bol použitý v celom konaní i v rozhodnutí vo veci samej. Ide o nezákonný postup, a preto nebolo možné k takto získanému dôkazu prihliadať - teória plodov z otráveného stromu. Teda nie zistený skutkový stav je dôvodom dovolania, ale nezákonnosť postupu OČTK a súdov, a tým je naplnený dovolací dôvod
1 písm. g/ Tr. por. Bod h/ ak existujú po vykonaní všetkých dostupných dôkazov viaceré možnosti priebehu skutkového deja, je súd povinný prihliadnuť na tú, ktorá je pre obvineného najpriaznivejšia. Svedkom žiadne OPL nepredal. Svedkovia tvrdia, že jeho konaním neutrpeli žiadnu ujmu (psychickú, fyzickú ani materiálnu). Krajská prokuratúra tvrdí, že nie je možné ustáliť záver, že svedkovia prechovávali OPL. Súdny znalec Blahovec tvrdí, že svedkovia boli pravdepodobne oklamaní a ani pri priamej účasti na výpovediach svedkov (Q., D., Y.) nedokázal jednoznačne povedať, že by práve im predal OPL. Všetci svedkovia tvrdia, že mohlo ísť aj o inú, ako OPL. Na mieste je preto otázka, ako potom mohol byť tento trestný čin spáchaný na viacerých osobách tak, ako je uvedené v rozsudku. Dovolací dôvod je prítomný nesplnením povinností súdov oboch stupňov ako aj OČTK v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Vzhľadom na to navrhol, aby najvyšší súd nebral vyjadrenie prokurátora do úvahy, prijal dovolanie a rozhodol v jeho prospech, pre množstvo nezákonností, ktoré sú právne nekonvalidovateľné, v rozpore so zákonmi, Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ku ktorým sa Slovenská republika zaviazala. Navrhol v ňom, aby najvyšší súd vyslovil, že napadnutým uznesením krajského súdu bol porušený zákon v neprospech obvineného v ustanovení § 11 ods. 3, § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/, § 48 ods. 3 písm. b/, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1, § 77 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por., zrušiť uznesenie krajského súdu i rozsudok okresného súdu a tomuto súdu prikázať, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Rozsudok prvostupňového súdu a uznesenie odvolacieho súdu dovolaním prostredníctvom obhajcu 23. februára 2016 napadla i Ing. D. I., sestra obvineného s jeho výslovným súhlasom z 27. júla 2015. V ňom uplatnila dovolacie dôvody
1 písm. e/, písm. c/, písm. g/, písm. i/ Tr. por. s tým, že vo viacerých smeroch poukázala na súdom nesprávne vyhodnotené skutkové zistenia. Dovolací dôvod
1 písm. e/, písm. c/ Tr. por. odôvodnila tým, že už počas konania pred okresným súdom obvinený 27. novembra 2012 namietal zaujatosť člena senátu Vojtecha Giertliho, ktorý mal byť vylúčený, lebo bol s ním v pracovnom vzťahu, dcéra tohto člena senátu F. mala konflikt s užívateľmi OaPI a je možné, že do týchto sporov zainteresovala aj otca a obvinený bol dlhoročným priateľom s ex manželom F., čo mohlo tiež viesť k zaujatosti tohto člena senátu. Uvedené môže preukázať svedkom H. D., ktorého vyhlásenie priložila. Tieto skutočnosti prvostupňový, ale ani odvolací súd nezobral do úvahy, nebolo o nej rozhodnuté. Ani zo subjektívneho hľadiska nie je možné považovať konanie senátu v takomto zložení za nezaujaté, objektívne a zodpovedajúce požiadavke spravodlivého súdneho konania. Pred vynesením odsudzujúceho rozsudku, kde jednotliví členovia senátu hodnotili dôkazy - jednak v neprospech jej brata a mali aj jeho prospech a následne hlasovali, bola porušená, okrem iného aj zásada in dubio pro reo. Existencia nestrannosti musí byť určená
subjektívneho hľadiska, na základe osobného presvedčenia a správania sa sudcu poskytujúceho dostatočné záruky, aby bola vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť. Porušenie práva na obhajobu sa vzťahuje aj na zásadu voľného hodnotenia dôkazov, právo predkladať dôkazy, ktoré obvinenie zoslabujú, alebo vyvracajú, rovnosť postavenia procesných strán a na spravodlivý proces. Právo na nevypovedanie nie je možné hodnotiť v neprospech obvineného, najmä za situácie, keď nemal dôveru v orgány činné v trestnom konaní, a preto od počiatku nevypovedal o všetkých skutočnostiach, ktoré boli v jeho prospech. Porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov vidí aj v tom, že súdy neprihliadli k vyjadreniu krajskej prokurátorky z 24. apríla 2012,
ktorého nie je možné svedkov, ktorí držali drogu, hoci aj pre vlastnú potrebu stíhať za trestný čin
zák., pretože ani v jednom prípade nebola zistená droga a jej množstvo. Znalecký posudok, z ktorého vyplývalo, že svedkovia uvádzali účinky, ako oklamaní začínajúci užívatelia drogy, bol vyhodnotený v neprospech obvineného. Do konania nebol pribratí iný znalec za účelom odstránenia rozporov, keďže súd uviedol, že znalcovi neprislúcha hodnotiť vyjadrenia svedka Q.. Obhajoba jednoznačne preukázala, že je možné liek Kalikor veľmi jednoduchým spôsobom upraviť na nerozoznanie od predávanej drogy obvineným. Znalec pripustil placebo efekt, ktorý nebol ani v jednom prípade u svedkov vylúčený, súdy to nepovažovali za relevantný dôkaz. Z napadnutých rozhodnutí je evidentné zrejmé, že súdy priorizovali výpoveď svedka Q. ako skúseného konzumenta drogy, hoci obvinený namietal tohto svedka, ktorý si výpoveďou vykupoval výhody v iných veciach, čo potvrdil aj znalec a tento svedok, keďže sa jedná o častého užívateľa drog, nebol schopný reálne vnímať situáciu a navyše v inej veci vypovedal rozdielne, v dôsledku čoho je jeho výpoveď nevierohodná, čo malo byť znalecky preskúmané. Dovolací dôvod
1 písm. g/ Tr. por. vidí v tom, že zo spisu nie je zrejmé, prečo a na akom základe bol obvinený zadržaný policajtmi. Zo spisu nevyplýva, že by bola plánovaná nejaká policajná akcia, ktorej cieľom by bolo zadržanie obvineného a ďalších osôb, resp. že by policajti operatívnou cestou a operatívnymi prostriedkami zistili, že na danom mieste a čase má dôjsť k predaju drog. Až z použitia zásahovej jednotky je zrejmé, že sa nejednalo o náhodný zásah, ale o plánovanú akciu. Trestné stíhanie nebolo začaté
1, ods. 2 Tr. por. a je teda zrejmé, že polícia sa dozvedela o tomto trestnom čine z trestného oznámenia, ktoré sa však v spise nenachádza. Akým spôsobom sa polícia dozvedela o páchaní trestnej činnosti, keď to nevyplynulo ani z odpočúvania, z ktorých iba časť bola útržkovite založená do spisu, hoci obvinený žiadal, aby bola kompletná. Svedok Q., údajne korunný spolupracoval z nejakého pre neho prospešného dôvodu s políciou a vypovedal v neprospech obvineného a iných osôb. Má pochybnosť, či obvinený bol vyšetrovateľom stíhaný na zákonnom podklade, lebo v uznesení je uvedené, že predával pervitín a takáto látka nie je zaradená v zákone č. 139/1988 (správne 1998) Z.z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkov a pritom u žiadneho konzumenta nebolo preukázané o akú látku šlo, na čo obvinený poukazoval už v prípravnom a súdnom konaní. Poukázala aj na ustanovenia zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore a v tej súvislosti na to, že sledovanie osôb a vecí, osobná prehliadka aj obvineného a jeho zadržanie policajtom npor. Mgr. V. C., ktorý bol vyšetrovateľom v jeho trestnej veci už v roku 2003, boli nezákonné, ak už predtým mala polícia informácie o páchateľovi a pervitíne odôvodňujúce začatie trestného stíhania. Zadržanie
2 Tr. por. nemohlo byť vykonané po súhlase prokurátora, lebo v tomto prípade nie je takýto súhlas možný. Táto nezákonnosť sa preniesla aj na dôkazy získané v prípravnom konaní a v konaní pred prvostupňovým súdom, bez možnosti napraviť túto nezákonnosť. Už v prípravnom konaní vzniesol námietku zaujatosti voči všetkým policajtom, vrátane riaditeľa OR PZ Nové Mesto nad Váhom a voči všetkým prokurátorom Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom. O týchto námietkach doposiaľ nebolo rozhodnuté, resp. ohľadne namietaného prokurátora, ako strany v konaní bolo konštatované, že sa rozhodovať nebude, pričom o sťažnosti obvineného mal rozhodnúť prokurátor Krajskej prokuratúry v Trenčíne, čomu malo predchádzať rozhodnutie GP SR. Ide o nespravodlivý proces, a preto vo veci nemohlo dôjsť k meritórnemu rozhodnutiu. Ohľadne dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. poukázala na to, že právo na spravodlivý proces
článku 6 Dohovoru a z neho vyplývajúca judikatúra ESĽP, v zmysle ktorej sa vyžaduje, aby rozhodnutie súdu bolo odôvodnené a presvedčivé a nie založené výlučne na domnienkach. V tejto nadväznosti argumentovala rozhodnutím o väzbe obvineného z
1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. Trestné stíhanie pre tento trestný čin
1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. v spojení s § 138 písm. j/ Tr. zák. nie je v súlade s ustanoveniami Trestného zákona. Z konštantného výkladu § 138 písm. j/ Tr. zák. vyplýva, že zmysel predložky „na" viacerých osobách je naplnený iba vtedy, ak najmenej tri osoby sú nositeľmi negatívnych následkoch spáchaného trestného činu (mala im byť spôsobená škoda, ktorú treba v trestnom konaní zákonným spôsobom preukazovať), čo ale v kvalifikovanej skutkovej podstate tohto trestného činu nie je uvedené. V spojitosti s týmto výkladom poukázala na ustanovenia § 144 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., § 46 ods. 1 Tr. por. a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Tdo 75/
konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky splnené dôvody dovolania
1 písm. i/ Tr. por. (napr. 1 Tdo 20/2008). Motív a subjektívna stránka trestného činu sú totiž znaky, ktoré sa síce týkajú psychiky páchateľa, ale prejavujú sa navonok v spáchanom skutku a dokazujú sa rovnako ako objektívne znaky trestného činu (konanie - následok - príčinný vzťah). Namietanie ich nezistenia alebo nesprávneho, či neúplného zistenia v dôsledku nevykonania dokazovania alebo nesprávneho vyhodnotenia vykonaného dokazovania v dovolaní predstavuje namietanie skutkových zistení a záverov, čo ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. nepripúšťa (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Tdo 5/2010, zdroj ZSP 40/2010). Tento dovolací dôvod nemôže preto napĺňať tvrdenie, že nebola vykonaným dokazovaním preukázaná akákoľvek stránka trestného činu, a to ani zavinenie, pretože táto tak, ako bolo konštatované predstavuje vnútorný vzťah páchateľa k spáchanému trestnému činu. Tento vzťah nie je možno pritom skúmať priamo, ale len sprostredkovane, t.j. tak, ako sa navonok prejavil v jeho konaní, ktorý je napokon obsahom skutkovej vety rozhodnutia (Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Zbierka rozhodnutí a stanovísk súdov SR č. 3/2011). Z uvedených dôvodov nie sú pri tejto dovolacej námietke splnené formálne dôvody dovolania. Uvedené premisy sa nepochybne vzťahujú na všetky aspekty procesu dokazovania a kvalifikačného, teda aj na hodnotenie vierohodnosti dôkazov a vyvodzovania skutkových záverov na základe ich vykonania. Posudzovanie týchto otázok v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., nakoľko ide o posudzovanie správnosti a úplnosti zisteného skutku, nepatrí do kompetencie dovolacieho súdu, pretože tento nemôže skúmať a meniť skutkové zistenia, ku ktorým dospel odvolací súd. K dovolaniu sestry obvineného Ing. D. I. prokurátor vo vyjadrení zo 4. marca 2016 reagoval tak, že o námietkach zaujatosti členov senátu, všetkých sudcov okresného súdu, ako aj o návrhu na delegáciu veci bolo rozhodnuté. Uplatnené dovolacie dôvody odôvodňuje hodnotením vykonaných dôkazov, čo je v dovolacom konaní neprípustné. Dovolateľom uvádzané dôvody sú v podstate len zopakovaním toho, čo uvádzal v rámci svojej obhajoby počas celého súdneho konania. Napadnuté rozhodnutia sa opierajú o dôkazy vykonané v súlade so zákonom, pričom bolo rešpektované právo obvineného na obhajobu ako i zásada kontradiktórnosti. Je neprípustné v dovolacom konaní spochybňovať zákonnosť zadržania a ďalších zaobstaraných a vykonaných dôkazov, a to vo vzťahu k skutkovým zisteniam. Nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku nie je možné vyvodzovať z posudzovania vierohodnosti dôkazov, z hodnotenia skutkového stav a na ich základe otázku motívu a subjektívnej stránky trestného činu, pritom poukázal na súdnu prax a judikatúru. V závere konštatoval, že nie sú naplnené uplatnené dovolacie dôvody
1 písm. c/, písm. e/, písm. g/, písm. i/ Tr. por. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného
c/ Tr. por. na neverejnom zasadnutí uznesením odmietol, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
1 písm. i/ Tr. por. Najvyšší súd ako súd dovolací v zmysle § 377 Tr. por. zistil, že dovolanie proti napadnutému rozhodnutiu je prípustné, bolo podané oprávnenými osobami, v zákonom stanovenej lehote a mieste (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/, § 369 ods. 2 písm. b/, ods. 5, § 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.) a spĺňa podmienky, ako aj obsahové náležitosti predpokladané v § 373 ods. 1, ods. 2, § 374 Tr. por. a nie je zákonný dôvod na postup
a/, písm. b/, písm. d/, písm. e/ alebo písm. f/ Tr. por. a ani
por. Dôvody dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por., sú vymedzené tak, že dovolanie možno podať, ak písm. c/ zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, písm. e/ vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, písm. g/ rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, písm. i/ rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
ods. 4 tohto ustanovenia dôvody
odseku 1 písm. a/ až písm. g/ nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti. Podnet
odseku 3 nemožno použiť na podanie dovolania, ak ho podala osoba uvedená v § 369 ods. 2 alebo ods. 5, namietaná okolnosť bola tejto osobe známa už v pôvodnom konaní a nebola namietaná najneskôr v konaní pred odvolacím súdom. V zmysle ods. 5 tohto ustanovenia dôvody
odseku 1 písm. i/ a
odseku 3 nemožno použiť, ak zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného. Napokon
ods. 7 tohto ustanovenia dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
1 Tr. por. oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. V zmysle § 374 ods. 1 Tr. por. dovolanie už pri jeho podaní musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo.
1 Tr. por. dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené a
odseku 2 tohto ustanovenia dovolací súd ustanovenie odseku 1 nepoužije, ak by dôvod dovolania bol v neprospech obvineného a dovolenie je podané v prospech obvineného. Dovolanie podal obvinený a jeho sestra Ing. D. I. predovšetkým z dôvodov nesprávnosti zisteného skutkového stavu. Na základe vlastného hodnotenia dôkaznej situácie, na rozdiel od záverov prvostupňového a odvolacieho súdu navrhli, aby bol obvinený oslobodený spod obžaloby, resp. aby jeho konanie bolo kvalifikované iba
1 Tr. zák. Pritom poukázali aj na nezákonnosť získania jeho výsluchov
1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. na základe trestného oznámenia D. Y. z
1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. bol obvinený vyrozumený
3, § 31 ods. 1 Tr. por. rozhodnuté, že tento vyšetrovateľ nie je vylúčený z vykonávania úkonov v trestnej veci obvineného N. H., ktorý proti nemu vzniesol námietku zaujatosti. Príkazom Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne z 15. decembra 2011, KRPZ-TN-KP-1198-001/2011 (č.l. 287)
6 písm. a/ Tr. por. trestná vec obvineného N. H. vedená na Odbore kriminálnej polície OR PZ Nové Mesto nad Váhom pod ČVS: ORP-18/OEK-NM-2011, na základe návrhu a námietky zaujatosti tohto obvineného, tomuto odboru neodníma. Uznesením Krajskej prokuratúry v Trenčíne z 13. októbra 2011, sp. zn. 1KPt 137/11-34 (č.l. 270-271)
1 Tr. por. nebola vec obvineného N. H. vedená na Okresnej prokuratúre Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. Pv 47/11, odňatá na návrh tohto obvineného. Uznesením Okresného prokurátora Nové Mesto nad Váhom z 27. novembra 2012, sp. zn. Pv 47/11 (č.l. 902-904)
3 Tr. por. nebol okresný prokurátor vylúčený z vykonávania úkonov v trestnej veci obvineného N. H.. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo
3 Tr. por. senát Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v zložení predseda senátu JUDr. Ivan Pavlovič a prísediaci Vojtech Giertli a Ján Macháč sa nevylučuje z úkonov v trestnej veci obvineného N. H. vedenej na tomto súde pod sp. zn. 1 T 190/
1 Tr. zák. Taktiež namietali použitie právnej kvalifikácie
ods. 2 písm. c/, § 171 Tr. zák., pretože predaj drogy viacerým osobám je postihnutý už v ods. 1, § 171 Tr. zák. Preto nemalo byť vôbec použité ustanovenie § 138 písm. j/ Tr. por., teda na viacerých osobách. Pritom zhodne argumentujú tým, že prvostupňový a druhostupňový súd skutkový stav ustálil na základe nezákonne získaných výpovedí obvineného zo
1 Tr. zák., a to iba vo vzťahu u neho nájdenej drogy. Dovolací súd v tejto súvislosti pripomína, že skutkový stav ustálený oboma súdmi nemôže byť v dovolaní preskúmavaný a ani menený. Obvinený má síce právo v rámci obhajoby posudzovať vykonané dôkazy
svojho presvedčenia, ale hodnotenie jednotlivých dôkazov a v ich súhrne, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, zveruje zákon iba súdu. Predaj drogy jednej osobe, prípadne dvom osobám je postihované ustanovením § 172 ods. 1 Tr. zák. a predaj drog trom a viacerým osobám podlieha právnej kvalifikácii
2 písm. c/ Tr. por. s použitím ustanovenia § 138 písm. j/ Tr. zák. V súlade s konštatovaním postupovali aj nižšie súdy. Skutok uvedený v odsudzujúcom rozsudku po všetkých stránkach napĺňa zákonné znaky trestného činu - obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. Právna kvalifikácia daného skutku je preto správna a dovolací súd nemá dôvod ju meniť. Nie je preto naplnený ani dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por.
c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
. Na podklade týchto úvah najvyšší súd vo veci rozhodol na neverejnom zasadnutí spôsobom vyjadreným v enunciáte tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.