2 písm. a/, e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. A-2012/913-3/HLO zo dňa
zákona č. 50/1976 Zb. Zákon ustanovuje podmienku, že predložené doklady musia dostatočne preukazovať, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami. Zároveň je z dikcie § 88a zákona č. 50/1976 Zb. zrejmá dôkazná povinnosť zaťažujúca stavebníka, pričom v dôsledku nesplnenia povinnosti riadne a včas, nastupuje dôsledok ustanovený v § 88a ods. 5 a ods. 6 zákona č. 50/1976 Zb. - nariadenie odstránenia stavby. Je nepochybné, že práve stavebníčka porušila právne predpisy tým, keď bez povolenia zrealizovala stavbu. Vlastnícke právo je síce absolútnym právom, ktoré pôsobí erga omnes, ale ochranu mu je možné poskytnúť len vtedy, ak bolo nadobudnuté v súlade so zákonom, čo v danom prípade nie je. Je nepochybne potrebné vo verejnom záujme regulovať výstavbu v záujme zachovania životného prostredia či iných všeobecne uznávaných hodnôt ako aj v záujme práv ostatných účastníkov. Ako aj ústavný súd uviedol, dodatočné povolenie neoprávnenej stavby by mohlo byť chápané ako precedens a byť návodom pre ostatných ako obísť zákon. Stavebník nepovolenej stavby by v žiadnom prípade nemal mať viacej práv, resp. by nemal mať menej povinností ako stavebník, ktorý vykonáva stavbu na základe právoplatného stavebného povolenia. II. Proti rozsudku krajského súdu podala pribratá účastníčka včas odvolanie a navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil a žalobu zamietol. Zároveň si uplatnila na náhradu trovy konania. V dôvodoch poukázala na skutočnosť, že krajský súd pribral pribratého účastníka až na základe jej návrhu ako účastníka správneho konania zo dňa 14.09.2012 uznesením zo dňa 27.11.2012, pričom napriek tomu, že následne krajský súd dal pribratému účastníkovi možnosť vyjadriť sa k žalobe, má pribratý účastník za to, že mu odňal možnosť konať pred súdom, keďže nevykonal žiadne úkony na nápravu svojho nezákonného postupu a súčasne sa s jeho vyjadreniami zaoberal len povrchne. Ďalej uviedla, že na nariadených pojednávaniach krajský súd v rozpore s ustanoveniami § 250g ods. 2 a § 250h ods. 1 O.s.p. vykonal dokazovanie preukazujúce skutkový stav, ktorý vznikol pred nariadeným pojednávaním,, t.j. nie taký, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia a ktorým zároveň čiastočne aj odôvodnil vydanie rozsudku. Namietala právne závery uvedené na str. 11 prvý odsek a str. 9 prvý odsek napadnutého rozsudku a v tejto časti navrhla odvolaciemu súdu nariadiť pojednávanie a vykonať dokazovanie: v lokalite Plánky (Záhorská Bystrica), kde sa nachádza aj dodatočne povoľovaná stavba, vyžaduje stavebný úrad štandardne oslovenie rovnakých dotknutých orgánov. Jediným faktorom pre výber dotknutých subjektov je individuálny charakter stavby a skutočnosť, či ide o „novostavbu“, kde je nevyhnutné získať súhlas aj napr. od ZSE, BVS, t.j. dodávateľov energií pre takúto stavbu, alebo ide o prístavbu/dostavbu/nadstavbu, kde stavba už súhlasmi, resp. napojením na týchto poskytovateľov energií disponuje a vyžadujú sa len súhlasy od ostatných dotknutých orgánov. Je vo výslovnej kompetencii stavebného úradu určiť, ktoré ďalšie orgány považuje za dotknuté a od ktorých je potrebné vyžiadať stanovisko. Uviedla, že nie je možné súhlasiť so záverom krajského súdu, že pribratý účastník obišiel pomerne zložité stavebné konanie, keďže zo spisu vyplýva, že konanie o dodatočnom povolení stavby, ktoré bolo predmetom tohto sporu bolo minimálne tak zložité ak nie aj zložitejšie a náročnejšie, čo sa týka predkladaných dokumentov a projektu ako v prípade konania o povolenie stavby, čím sa javí tento záver krajského súdu ako nedôvodný. Poukázala na ustanovenie § 3 ods. 5 druhá veta zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) a tým, že ak by sa správne orgány mali riadiť právnym názorom vyjadrením v rozsudku krajského súdu a boli by povinní vyžadovať také stanoviská dotknutých orgánov, aké v skutkovo zhodných prípadoch od účastníkov stavebného konania nevyžadujú, bol by ich postup v rozpore so zákonom.
jej názoru sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí dostatočne vysporiadal s námietkou žalobkyne o nevyžadovaní niektorých stanovísk, napr. od ZSE alebo BVS, keďže na objekte nedošlo stavebnou činnosťou k nárastu počtu osôb, ktorí ju užívajú. Pribratá účastníčka namietala závery uvedené v rozsudku krajského súdu na str. 8, posledný odsek a uviedla, že krajský súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď rozsudok odôvodňuje tým, že „I keď na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až § 66 stavebného zákona, skutočnosti alebo doklady predkladané pri konaní o dodatočnom povolení stavby nie sú úplne zhodné s tými, ktoré sú predkladané v stavebnom konaní.“ Uviedla, že v konaní pred krajským súdom žalobca nepredložil žiadne dôkazy smerujúce, k takémuto záveru krajského súdu, pričom krajský súd nevykonal žiadne dôkazy, keďže okrem rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu si nevyžiadal žiadne dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia. Na základe uvedeného má za to, že rozsudok krajského súdu je arbitrárny a neodôvodnený, keďže tvrdenia, ktoré obsahuje sú nepreukázané a nevyplývajú z vykonaného dokazovania a sú v rozpore s dôkazmi, ktoré v konaní predložil pribratý účastník. Pribratá účastníčka namietala aj závery krajského súdu uvedené na str. 9 posledný odsek a str. 12 druhý odsek týkajúce sa výkladu zákona č. 50/1976 Zb. Uviedla, že práve história uvedeného zákona, ako aj systematické členenie práva jednoznačne definujú a určujú, ako môžu štátne orgány konať, t.j. iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, pričom akýkoľvek iný postup štátnych orgánov by bol ústavne a právne nekonformný. Výklad, ktorý zvolil krajský súd je
jej názoru v rozpore s právnymi predpismi, ako aj so zámerom zákonodarcu, ktorý stanovil pre dodatočné stavebné povolenie konkrétne podmienky. Postup a výklad, ktorý zvolil krajský súd znamená
názoru pribratej účastníčky odňatie práva na spravodlivý súdny proces.
jej názoru je takýto postup akceptovateľný v niektorých výnimočných prípadoch v civilnom procese, avšak nikdy nie v správnom práve, kde zákonodarca jednoznačne stanovuje pre štátne orgány zákonný postup.
jej názoru, jej konanie nepredstavuje ani porušenie dobrých mravov a ani nie je bezbrehé voči ostatným účastníkom, najmä s ohľadom na skutočnosť, že väčšina stavieb v danej oblasti je podobná, ak nie väčšia od stavby pribratej účastníčky. Pribratá účastníčka v tejto súvislosti poukázala aj na skutočnosť, že aj konanie žalobkyne vykazuje znaky porušenia dobrých mravov voči ostatným vlastníkom nehnuteľností, keďže sama nepredložila doklady k legalizácii svojich „čiernych stavieb“. Uviedla, že už v čase, keď pribratá účastníčka nadobudla nehnuteľnosť v danej lokalite, výškové ako aj priestorové rozmery väčšiny stavieb prekračovali slovný výklad charakteristiky územia. Dokonca aj susedná stavba pribratého účastníka (z druhej strany pozemku od žalobcu) je výškovo a priestorovo väčšia od stavby povolenej preskúmavaným rozhodnutím. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku pripúšťa, že rekreačná chata nie je v právnych predpisoch bližšie definovaná, avšak bez akéhokoľvek právneho základu posudzuje stavbu pribratého účastníka ako rodinný dom
3 zákona č. 50/1976 Zb. a to bez výkladu pojmov, ako sú uvedené v § 139b ods. 1 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb., kde je stavba na individuálnu rekreáciu definovaná ako jednoduchá stavba, a to len na základe počtu podlaží bez ohľadu na skutočnosť, že stavba nespĺňa ďalšie zákonom vyžadované podmienky pre rodinný dom. Krajský súd nevykonal žiadne dokazovanie s ohľadom na to, aké stavby sa v danej lokalite nachádzajú.
názoru pribratej účastníčky sa správne orgány oboch stupňov dostatočne vysporiadali so všetkými námietkami vo svojich rozhodnutiach, pričom vyžiadané stanoviská boli dostatočným podkladom pre vydanie administratívnych rozhodnutí. III. Žalovaný sa s podaným odvolaním pribratej účastníčky stotožnil a navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť a žalobu zamietnuť. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila. Odvolanie jej bolo doručené dňa 09.03.2015. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016,
ktorého sa odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona dokončia
doterajších predpisov, t. j.
zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vychádzal zo skutkového stavu, ktorý podrobne v odôvodnení rozsudku popísal krajský súd, preto pre účastníkov konania známe fakty a skutočnosti nebude nadbytočne opakovať a len v stručnosti z neho vyberá nasledovné: Dňa 03.01.2011 obdržala Mestská časť Bratislava - Záhorská Bystrica žiadosť stavebníčky o dodatočné stavebné povolenie stavby „Prístavba, nadstavba a stavebné úpravy objektu individuálnej rekreácie“ na pozemku parc. č. 2912/2 a 2912/11 k.ú. F.. Stavebný úrad predmetnú stavbu dodatočne povolil. Krajský stavebný úrad v Bratislave napadnuté prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že
1 zákona č. 50/1976 Zb. ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk
a podkladov predložených v stavebnom konaní.
4 zákona č. 50/1976 Zb. v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby.
5 zákona č. 50/1976 Zb. ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.
1 zákona č. 50/1976 Zb. stavebné úrady vykonávajúce konanie
tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci.
5 zákona č. 50/1976 Zb. zmeny dokončených stavieb sú
1 zákona č. 50/1976 Zb. záväzné stanovisko je na účely konaní
tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní
tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.
1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Pribratá účastníčka v prvom rade namietala, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom z dôvodu, že do konania bola pribratá až uznesením zo dňa 27.11.
250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni trovy odvolacieho konania nepriznal, keďže jej žiadne nevznikli. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.