1 O.s.p. zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1020506/1/1146203/2012/5199-r zo dňa 31.8.2012 a žalobcovi náhradu trov konania s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. nepriznal. 2. Rozhodnutím č. 1020506/1/1146203/2012/5199-r zo dňa 31.08.2012 žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 9300401/5/240506/2012 zo dňa 04.05.2012, ktorým bol žalobcovi
6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2008 v sume 634 985,16 € z dôvodu, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočet DPH
2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. z nákupu zlata od dodávateľa spoločnosti A Energie s.r.o. Trnava v celkovej sume 9 305 816,- Sk a z nákupu zlata od dodávateľa spol. A. J. Secret Consulting s.r.o. Bratislava v celkovej sume 9 823 746,- Sk. 3. Krajský súd mal z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že žalobca podal dňa 04.06.2008 daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie máj 2008, v ktorom si uplatnil nárok na nadmerný odpočet DPH v sume 15 717 879,- Sk (521 738,- €). Správca dane začal u žalobcu dňom 27.07.2008 kontrolu na zistenie oprávnenosti nadmerného odpočtu DPH
14 zákona č. 511/1992 Zb. a do 10 dní po skončení kontroly vydal rozhodnutie a vrátil len časť nadmerného odpočtu DPH v sume 195 000,- €. V nadväznosti na to poukázal na rozdiel medzi daňovou kontrolou na zistenie oprávnenosti vrátenia nadmerného odpočtu DPH a „riadnou“ daňovou kontrolou DPH stým, že obe daňové kontroly sú upravené v § 15 o správe daní a poplatkov. Poukazujúc na § 15 ods. 15 zákona o správe daní a poplatkov uviedol, že rozdiel medzi týmito kontrolami spočíva v spôsobe začatia kontroly a vo vydaní rozhodnutia po kontrole. V tejto súvislosti mal za to, že
zákona o správe daní a poplatkov správca dane môže vykonať opakovanú daňovú kontrolu za splnenia zákonných podmienok t.j. po vykonaní riadnej daňovej kontroly, nakoľko výsledky opakovanej daňovej kontroly by nebolo možné porovnať s výsledkami „riadnej“ daňovej kontroly. 4. Krajský súd mal za preukázané, že žalobca si v zdaňovacom období máj 2008 uplatnil odpočítanie dane
3 písm. a/ zákona o DPH z nákupu zlata u dodávateľa spoločnosti A Energie, s.r.o. Trnava v celkovej výške 9 305 816,58 Sk. K obchodom, ktoré žalobca uzavrel so spoločnosťou A Energie, s.r.o., Trnava, konštatoval, že žalobca nakupoval investičné zlato od dodávateľa, ktorý ho nakúpil od spoločnosti LAZZA, s.r.o., Poriadie, pričom investičné zlato pochádzalo od spoločnosti Schöeller Münzhandel Gmbh, Wien a ako finálny dodávateľ zlata pre platiteľa vystupovala práve spoločnosť A Energie, s.r.o., Trnava, s poukazom na to, že konateľ A Energie, s.r.o. W. Y. sa nezdržiava v sídle spoločnosti ani v mieste bydliska, ktorá skutočnosť sama osebe nebola dôvodom neuznania nároku na odpočet DPH z nákupu zlata od tejto spoločnosti s tým, že české aj slovenské spoločnosti sa zaoberali iba obchodnou činnosťou so zlatom, t.j. nakupovali a predávali zlato v nezmenenom stave, nemali oprávnenie vyrábať investičné zlato alebo pretvárať zlato na investičné zlato.
názoru krajského súdu daňové orgány postupovali v súlade so zákonom, ak neuznali žalobcom uplatnený odpočet DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti A Energie, s.r.o., pretože nepreukázal, že predmetom nákupu nebolo investičné zlato. 5. Za nesporné považoval krajský súd aj to, že žalobca si v zdaňovacom období máj 2008 uplatnil odpočítanie dane
2 písm. a/ zákona o DPH z nákupu zlata od dodávateľa spoločnosti A.J. Secret Consulting, s.r.o., Bratislava v celkovej sume 9 823 746,- Sk. K obchodom, ktoré žalobca uzavrel so spoločnosťou A.J. Secret Consulting, s.r.o. Bratislava, krajský súd konštatoval, že prvým dodávateľom zlata na územie Slovenskej republiky bol rakúsky dodávateľ Schöeller Münzhandel Gmbh, Wien, táto rakúska spoločnosť fakturovala v roku 2008 spoločnosti HiB Trade, s.r.o., dodanie investičného zlata, následne spoločnosť HiB Trade, s.r.o. predala zlato spoločnosti A.J. Secret Consulting s.r.o. a táto spoločnosť predala zlato nakúpené od HiB Trade, s.r.o. len žalobcovi. Ďalej krajský súd uviedol, že pani N. bola daňovými orgánmi vypočutá počas kontroly DPH za zdaňovacie obdobie roku 2008 vykonanej v spoločnosti A.J. Secret Consulting s.r.o., a preto nebolo dôvodné jej opakované vypočutie. Poukázal na to, že uvedená sa zápisnične vyjadrila, že dodané zlato malo formu plátov a nejednalo sa o investičné zlato, potvrdila, že jediným dodávateľom zlata v roku 2008 pre A.J. Secret Consulting s.r.o., bola spoločnosť HiB Trade, s.r.o.. 6. Vychádzajúc zo zistení skutkového stavu krajský súd konštatoval, že žalobca mal vedomosť, že predmetom dodávky je investičné zlato, takéto zlato aj nakúpil, a len na jeho výslovnú žiadosť bolo zlato upravené na pláty, pričom hmotnosť a rýdzosť zlata zostala nezmenená; hmotnosť v gramoch je na faktúrach od rakúskeho obchodníka uvedená v celých číslach a rovnako aj vo faktúrach tuzemských obchodníkov so zlatom; v napadnutých rozhodnutiach sú uvádzané výrazy zlaté tehly, ale
autorizovaného prekladu znenia rakúskeho zákona o dani z obratu je investičné zlato definované ako zlaté prúty a aj zlaté tehly. 7. K námietke žalobcu o nezákonnosti opakovanej daňovej kontroly uviedol, že zákon o správe daní a poplatkov nevylučuje, aby po daňovej kontrole zameranej na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH
zákona o DPH nebola vykonaná u daňového subjektu daňová kontrola na odpočet DPH z tovaru a služieb v zmysle § 49 zákona o DPH. Poukázal na to, že vykonanie daňovej kontroly na posúdenie nároku na odpočet DPH nie je zákonom o správe daní a poplatkov vylúčené ani v prípade ak ide o rovnaké zdaňovacie obdobie a posudzované sú okrem iných aj dodávky tovarov a služieb, ktoré už boli predmetom nadmerného odpočtu, pretože pre ich uplatnenie sú zákonom stanovené iné hmotnoprávne podmienky. Nepovažoval za dôvodné tvrdenie žalobcu, že potom ako bola vykonaná daňová kontrola od 27.07.2008 do 14.09.2009 na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH
zákona o DPH, už nebolo možné vykonať daňovú kontrolu od 04.05.2011 do 03.05.2012
máj
zákona o správe daní, ktorá bola zameraná na splnenie podmienok na odpočet DPH
6 zákona o správe daní, krajský súd uviedol, že z administratívneho spisuje zrejmé, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2008
zákona o správe daní (nie opakovanú daňovú kontrolu
), túto kontrolu ukončil protokolom z 28.02.2012 a jeho dodatkom z 03.05.2012, rozhodnutie - dodatočný platobný výmer vydal dňa 04.05.2012, t.j. v 15-dňovej lehote v súlade s § 44 ods. 6 v nadväznosti na § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb.. Krajský súd mal za to, že nález Ústavného súdu Slovenskej republiky v III. ÚS 24/2010-57 na danú vec nemožno aplikovať, pretože správca dane nevykonal opakovanú daňovú kontrolu
, ale
2 tohto zákona, a preto aj túto námietku považoval za nedôvodnú.
zákona o DPH, z ktorých faktúr si žalobca uplatnil odpočet DPH.
názoru krajského súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno a v konaní vierohodne nepreukázal, aké zlato mu bolo skutočne dodané, a preto i túto námietku považoval za nedôvodnú. 13. Vo vzťahu k námietke, v ktorej žalobca uviedol, že sa pridržiava obsahu pôvodnej žaloby tvrdiac že v konaní ide o také vady, ktoré mali vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a ide o dôvod, na ktorý súd musí prihliadať
3 O.s.p., krajský súd poukazom na to, že žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu a aký konečný návrh robí (§ 249 ods. 2 O.s.p.), uviedol, že žalobca len všeobecne odkazuje na pôvodnú žalobu a neuviedol konkrétne dôvody, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia s tým, že súd v nevyhľadáva za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré
2 O.s.p. majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorými je súd
viazaný.
názoru krajského súdu právoplatne skončená vec nemôže byť prejednávaná znova (§ 159 ods. 3 O.s.p.) a ani na dôvody uvedené v pôvodnej žalobe, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, nemôže súd prihliadnuť v ďalšom konaní, ak v novej žalobe neboli výslovne uvedené. 14. Záverom krajský súd konštatoval, že v danej veci nebola vykonaná opakovaná daňová kontrola
zákona o správe daní a daňová kontrola na zistenie oprávnenosti uplatneného nadmerného odpočtu dane
zákona o DPH nevylučuje, aby správca dane vykonal za rovnaké zdaňovacie obdobie riadnu daňovú kontrolu na zistenie, či daňový subjekt si odpočet DPH uplatnil v súlade s § 49 zákona o DPH, majúc za to, že žalovaný ako aj správca dane dostatočne zistili skutkový stav za kontrolované zdaňovacie obdobie máj 2008, zabezpečili potrebné dôkazy, ktoré neboli získané v rozpore so zákonom, dôkazy správne vyhodnotili a vyvodili z nich správny právny záver, že žalobca nesplnil zákonné podmienky na odpočet DPH
2 písm. a/ v spojení z § 49 ods. 1 zákona o DPH, pretože žalobca nadobudol od svojich dodávateľov v kontrolovanom zdaňovacom období len investičné zlato, ktoré je oslobodené od dane z pridanej hodnoty
3 zákona o DPH. Krajský súd nezistil procesné pochybenia na strane daňových úradov, a preto žalobca nebol ukrátený na svojich právach nezákonným postupom žalovaného a správcu dane.
názoru žalobcu skutkové závery prijaté krajským súdom sú v rozpore s obsahom dôkazov, čo viedlo k nesprávnosti rozhodnutia vo veci samej. Uviedol, že zrušujúcim rozhodnutím žalovaného sa vec procesné dostala do štádia začatia vyrubovacieho konania, pričom vzhľadom na záväznosť výroku rozhodnutia žalovaného bolo povinnosťou správcu dane pokračovať v konaní a vo veci v súlade so záväzným právnym názorom rozhodnúť. Napriek tomu však konanie doposiaľ nebolo ukončené. Uvedenou skutočnosťou sa žalovaný ani krajský súd nezaoberali, čím je rozsudok krajského súdu a v nadväznosti naň aj rozhodnutie žalovaného zaťažené vadou nepreskúmateľnosti pre neexistenciu dôvodov. Zdôraznil, že je vylúčené, aby súbežne pri neskončení pôvodného konania prebehla daňová kontrola a následne daňové konanie o tej istej dani za to isté zdaňovacie obdobie. Neobstojí preto argumentácia krajského súdu, že ide o dve rozdielne kontroly, pretože v prípade možnej kontroly DPH za konkrétne zdaňovacie obdobie je možné vykonať len jednu daňovú kontrolu. Opakovaná daňová kontrola spočíva v kontrole tej istej dane za to isté zdaňovacie obdobie, pričom je irelevantné či ide o DPH s daňovou povinnosťou alebo s nadmerným odpočtom. Pokiaľ správca dane v drahej daňovej kontrole použil dôkazy získané v nezákonne vykonanej daňovej kontrole je nevyhnutné takéto dôkazy považovať za nezákonné. Žalovaný ani krajský súd sa náležité nevysporiadali s námietkou žalobcu, že v predmetnej veci neprebehlo prvostupňové konanie. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že k prerokovaniu protokolu malo dôjsť dňa 03.05.2012 a rozhodnutie bolo vydané dňa 04.05.2012. Krajský súd v odôvodnení rozsudku nereagoval na námietku žalobcu týkajúcu sa závažného procesného pochybenia žalovaného spočívajúceho v nedodržaní zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia správcu dane
6 zákona o správe daní a poplatkov. Za nesprávny považuje aj postup krajského súdu v súvislosti so zistením skutkového stavu, keď krajský súd prevzal argumentáciu žalovaného, nakoľko sa žalobca nezúčastnil výsluchu D. I. ani sa k tejto výpovedi nevyjadril a svedkyňu N. nebolo potrebné vypočúvať vzhľadom k tomu, že už bola vypočutá v inom konaní a túto výpoveď bolo možné použiť i v tomto konaní. Vyhodnotenie tejto skutočností je nepravdivé, nakoľko žalobca tohto svedka nepozná a pri vykonávanej podnikateľskej činnosti žalobcu sa ani nezúčastnil. Z uvedeného dôvodu je potrebné tento dôkaz považovať za nulitný. Žalobca sa nestotožnil ani s názorom krajského súdu, ktorý konštatoval neunesenie dôkazného bremena žalobcom v súvislosti s tým, že nebolo možné kontaktovať spoločnosť A Energie, s.r.o.. Odovzdaním všetkých dokladov a dôkazov, ktoré mal žalobca k dispozícii si splnil svoju povinnosť a táto následne prechádza na správcu dane. Poľa názoru žalobcu je potrebné prijať záver, že došlo k presunu dôkazného bremena na správcu dane, ktorému sa nepodarilo vyvrátiť pravdivosť tvrdení žalobcu. Záverom žalobca poukázal na pochybenia žalovaného resp. správcu dane vo vzťahu k vykonávaniu dôkazov výsluchom svedka tzv. medzinárodným dožiadaním, ku ktorým dôkazom sa žalobca nemal možnosť vyjadriť, čím došlo k porušeniu práva žalobcu na spoluprácu a súčinnosť
ustanovení zákona č. 511/1992 Zb..
Uviedol, že daňová kontrola na zistenie oprávnenosti uplatneného nadmerného odpočtu dane
zákona o DPH nevylučuje, aby správca dane vykonal za rovnaké zdaňovacie obdobie riadnu daňovú kontrolu na zistenie, či daňový subjekt si odpočet DPH uplatnil v súlade s § 49 zákona o DPH, majúc za to, že žalovaný ako aj správca dane dostatočne zistili skutkový stav za kontrolované zdaňovacie obdobie máj 2008, zabezpečili potrebné dôkazy, ktoré neboli získané v rozpore so zákonom, dôkazy správne vyhodnotili a vyvodili z nich správny právny záver, že žalobca nesplnil zákonné podmienky na odpočet DPH
2 písm. a/ v spojení z § 49 ods. 1 zákona o DPH, pretože žalobca nadobudol od svojich dodávateľov v kontrolovanom zdaňovacom období len investičné zlato, ktoré je oslobodené od dane z pridanej hodnoty
3 zákona o DPH. Poukazujúc na uvedené závery Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.zn. 6Sžf/23/2014 zo dňa 25.02.2015 rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 13S/152/2012-72 19. Žalobca doručil Ústavnému súdu Slovenskej republiky dňa 11.06.2015 sťažnosť vo veci porušenia jeho základných práv
či. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
či.6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Sžf/23/2014 zo dňa 25.2.
názoru ústavného súdu modifikáciou zásady res iudicatae, pretože aj v daňovom konaní je potrebné zohľadňovať základný procesnoprávny princíp ne bis in idem, teda nezameniteľnosť už prijatých rozhodnutí, na základe ktorých vznikli, boli zmenené alebo zanikli hmotnoprávne subjektívne práva a povinnosti právnických alebo fyzických osôb. Uvedený princíp sa
názoru ústavného súdu preniesol do daňového konania ako zákaz opakovanej daňovej kontroly, ktorý však nie je chápaný ako absolútny, keďže za splnenia zákonom presne stanovených podmienok vyplývajúcich z § 15b zákona o správe daní je možné opakovanú daňovú kontrolu uskutočniť. Pojmom opakovaná daňová kontrola možno teda označiť postup správcu dane, ktorý vykonáva v poradí drahú daňovú kontrolu tej istej dane za to isté zdaňovacie obdobie u totožného daňového subjektu. Pre posúdenie toho, či v danom prípade ide o opakovanú daňovú kontrolu, je
názoru ústavného súdu rozhodujúce aj vymedzenie rozsahu oboch daňových kontrol. Správca dane teda môže u toho istého subjektu vykonať daňovú kontrolu rovnakej dane za rovnaké zdaňovacie obdobie, pokiaľ druhá daňová kontrola bude mať vymedzený odlišný rozsah. V žiadnom prípade nie je možné vykonanie opakovanej daňovej kontroly len pre účely konvalidovania pochybení správu dane pri predchádzajúcej daňovej kontrole. Z uvedeného možno uzavrieť, že pokiaľ správca dane uskutoční daňovú kontrolu napriek existencii zo zákona vyplývajúcej prekážky (uplynutie prekluzívnej lehoty, opakovaná daňová kontrola bez splnenia zákonných podmienok), pre ktorú nie je možné daňovú kontrolu vykonať, ide o porušenie zásady právnej istoty v daňovom konaní, a teda o nezákonný zásah do práv daňového subjektu. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu procesnému postupu daňových orgánov po zrušení prvého rozhodnutia správcu dane (vydaného po skončení daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na nadmerný odpočet DPH) predchádzajúcim rozhodnutím žalovaného vydaným na základe rozsudku krajského súdu sp.zn. 11S/65/2010 z 20. októbra 2010 ústavný súd uviedol, že uvedeným procesným postupom správcu dane došlo k nedostatočnému posúdeniu právnych dôsledkov oboch daňových kontrol na sťažovateľku, ktorá legitímne očakávala vydanie meritórneho rozhodnutia v predchádzajúcom daňovom konaní, a nie začatie ďalšej daňovej kontroly rovnakej dane za totožné zdaňovacie obdobie. Takýto postup daňových orgánov potvrdený rozhodnutím najvyššieho súdu v danej veci je
ústavného súdu neudržateľný aj z hľadiska princípu legality
čl. 2 ods. 2 ústavy, v zmysle ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. K námietke žalobcu, že po skončení daňovej kontroly neprebehlo prvostupňové vyrubovacie konanie, ústavný súd uviedol, že daňové konanie sa v danej veci začalo bez prvej inštancie, teda prakticky odvolacím konaním, pričom správca dane tak svojimi postupom porušil základné zásady daňového konania (najmä zásadu zákonnosti, zásadu súčinnosti, zásadu rovnosti). Uvedený postup daňových orgánov, v rámci ktorého bola daňová kontrola vykonaná ako prvostupňové daňové konanie, možno
názoru ústavného súdu považovať za vážne procesné pochybenie, ktorého dôsledkom mohlo byť nezákonné rozhodnutie vo veci samej. Keďže argumenty žalobcu zostali v podstate nezodpovedané, považoval ústavný súd žalobcom napádané rozhodnutie najvyššieho súdu za arbitrárne a nepreskúmateľné, čím došlo k porušeniu základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru. Poukazujúc na vyššie uvedené pochybenia Ústavný súd Slovenskej republiky rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Sžf/23/2014 zo dňa 25.02.2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 21. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk 22.
1 zákona NR SR č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
piatej časti O.s.p. predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 23.
2 S.s.p. odvolacie konania
piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov.
druhej hlavy piatej časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. 26.
1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. 27.
3 O.s.p. súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 28. Pri preskúmavaní zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí daňových orgánov odvolací súd posudzoval, či rozhodnutia daňových orgánov vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu ako aj to, či žalobou napadnuté rozhodnutia boli vydané postupom v súlade so zákonom o správe daní a poplatkov ako aj v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. 29.
1 zákona o správe daní, v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. 30.
2 zákona o správe daní, správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. 31.
1 zákona o správe daní, daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane
j/ prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu
tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu
osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane
osobitných zákonov. 32.
1 zákona o správe daní, opakovanou daňovou kontrolou sa rozumie daňová kontrola u daňového subjektu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná,
osobitného zákona, c) na podnet ministerstva, daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva. 33.
d/ zákona o správe daní, na účely tohto zákona sa rozumie daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov. 34.
13 zákona o správe daní, daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane
pomôcok (§ 29 ods. 6) je ukončené dňom prerokovania protokolu s daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane dohodou je ukončené dňom spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5). Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa začína vyrubovacie konanie (§ 44); to neplatí, ak správca dane, ktorým je colný úrad, daňovou kontrolou zistí, že daňovému subjektu, ktorý nemá povinnosť podávať daňové priznanie
osobitných zákonov, za kontrolované zdaňovacie obdobie daňová povinnosť nevznikla. Doručenie protokolu
odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2). Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní (odsek 3), za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2) sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly. 35.
1 zákona o správe daní, vo vyrubovacom konaní určí správca daň, ktorá má byť daňovému subjektu vyrubená. 36.
8 zákona o správe daní, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. 37.
6 písm. b/ bod 1 zákona o správe daní, ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia dodatočný platobný výmer, ak sa daň zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere.
názoru odvolacieho súdu v predmetnej veci však nebol daný žiaden zákonný dôvod na opakované vykonanie daňovej kontroly. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že vo vzťahu k pôvodne vykonanej daňovej kontrole od 27.7.2008 do 14.9.2009 bolo krajským súdom konštatované nedodržanie zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty na jej vykonanie, ktoré má za následok ukončenie daňového konania a súčasne vytvára prekážku vykonania ďalšej daňovej kontroly. Vzhľadom k tomu, že jedným z princípov uplatňujúcich sa v daňovom konaní je princíp ne bis in idem t.j. princíp nezameniteľnosti už prijatých rozhodnutí je nevyhnutné ho zohľadniť aj vo vzťahu k opakovanej daňovej kontrole. Zákon o správe daní síce umožňuje správcovi dane vykonať u toho istého daňového subjektu aj ďalšiu daňovú kontrolu týkajúcu sa rovnakej dane a rovnakého zdaňovacieho obdobia avšak iba za splnenia podmienky, že výkon ďalšej daňovej kontroly bude mať vymedzený iný rozsah. Vzhľadom k tomu, že pre posúdenie odlišného rozsahu daňovej kontroly je rozhodujúci predmet dane je právne bezvýznamné, či sa daňová kontrola týkala nadmerného odpočtu alebo vlastnej daňovej povinnosti. Keďže u žalobcu bola v oboch prípadoch vykonaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2008 je potrebné konštatovať, že ďalšia daňová kontrola vykonaná správcom dane má povahu opakovanej daňovej kontroly.
Nález ústavného súdu, na ktorý poukazoval žalobca sa netýkal lehoty na vydanie rozhodnutia, ale na vykonanie daňovej kontroly. 45. Vzhľadom k tomu, že krajský súd sa so žalobcom vytýkanými nedostatkami v postupe správcu dane, ale aj žalovaného dôsledne nevysporiadal, pričom ide o také pochybenia, ktoré mali vplyv na zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, postupujúc
3 O.s.p., odvolaním napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu
2 písm. a/ a e/ O.s.p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.
1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 2 O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov prvostupňového konania v zmysle § 11 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci za 2 úkony vo výške 58,69 € (príprava a prevzatie, spísanie žaloby), 1 úkon vo výške 60,07 € (účasť na pojednávaní), 2x režijný paušál vo výške 7,63 €, 1 x režijný paušál vo výške 7,81 €, 20% DPH vo výške 40,10 €, súdne poplatky vo výške 70,- €, náhrada za čas strávený cestou Banská Bystrica - Trenčín a späť (2 hod. x 2) 13,01 € x 4 polhodiny 2x 52,04 € a náhrada za spotrebované pohonné hmoty 40,81 €, spolu 455,51 €. Žalobcovi zároveň priznal aj náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon vo výške 61,87 € (spísanie a podanie odvolania), 1x režijný paušál vo výške 8,04 € a 20% DPH vo výške 13,98 €, t.j. spolu vo výške 83,89 €. 48. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.