zákona č. 58/1969 Zb. Podaním 55-tich prihlášok zo dňa
žalobcu nie sú zákonnými dôvodmi. Žalobca preto ich vrátenie namietal. V začatých 55-tich správnych konaniach bolo jediným rozhodnutím ÚKaSÚP-u z
Z“). Nárok na náhradu škody pozostáva z nedosiahnutého zisku v roku 2002 v sume 153 511,09 eur (4 624 675,20 Sk), nedosiahnutých licenčných poplatkov v roku 2002 v sume 77 414,61 eur (2 334 000,-- Sk), nedosiahnutého zisku v roku 2003 v sume 120 669,20 eur (3 635 280,20 Sk) a nedosiahnutých licenčných poplatkov v roku 2003 v sume 59 151,56 eur (1 782 000,-- Sk). Úrok z omeškania žalobca uplatnil
Z vo výške 18,25% zo sumy 4 624 675,20 Sk a sumy 2 334 000,-- Sk od
SÚP o uznanie množiteľských porastov a množiteľského materiálu do uznávacieho konania. Žalobca svoje právo odvodzuje od zmluvy z
zákona č. 291/1996 Z. z. mohol byť výrobcom. Žalovaný sa odvoláva na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 28Cb/83/2002 zo dňa
SÚP-u potvrdil a odvolania zamietol. Hoci žalobca po nadobudnutí právoplatnosti mal právo opäť podať prihlášky, žalobca súdu rozhodnutie žalovaného vo veci prihlášky nepredložil, predložil len rozhodnutie o formálno-právnom pochybení ÚKaSÚP-u ako správneho orgánu prvého stupňa. Žalobca tak súdu nepreukázal porušenie povinnosti zo strany žalovaného v zmysle § 373 ObchZ. Súd mal za to, že rozhodnutia z 27. 01. 2005 poukazujúce na zastavenie konania ÚKaSÚP nepatria medzi porušenia povinností žalovaného voči žalobcovi. Výpočet škody
predpokladaného zisku a nedosiahnutia licenčných poplatkov nie je preukázaním, že došlo k bezprostrednému vzniku škody. Zo strany žalobcu nebola preukázaná ani posledná podmienka na priznanie náhrady škody, a to príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a na jeho základe bezprostredne vzniknutej škody. Prvostupňový súd preto žalobu žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol
1 O. s. p., úspešnému účastníkovi, teda žalovanému, však ich náhradu nepriznal, keďže mu trovy nevznikli. 5. Na odvolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§10 ods. 2 O. s. p.), po prejednaní odvolania postupom
1, § 214 ods. 2 O. s. p., rozsudkom sp. zn. 6Obo/113/2009 zo dňa
p. potvrdil. V odôvodnení rozsudku skonštatoval, že predmetom odvolacieho konania je zaplatenie 410 806,45 eur (12 375 955,20 Sk) s príslušenstvom z titulu náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom ÚKaSÚP-u ako prvostupňového správneho orgánu a žalovaného ako druhostupňového správneho orgánu, ktorú si žalobca uplatnil v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. Uviedol, že žalobca svoj nárok vyvodzuje z rozhodnutia žalovaného č. 5867/02-420 z
5 zákona č. 132/1989 Zb., ktorý sa vyžaduje v prípade, ak ide o odrodu právne chránenú.
rozhodnutia žalovaného č. 5867/02-420 z
čl. V ods. 5 zmluvy z roku 1994 rozhodnúť po vyžiadaní súhlasu majiteľa šľachtiteľského osvedčenia na obchodné využívanie odrody. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný vo svojom zrušujúcim rozhodnutí vytkol prvostupňovému a druhostupňovému správnemu orgánu formálne pochybenie. Formálne pochybenie správneho orgánu však nie je v príčinnej súvislosti s tým, že žalobca nedosiahol zisk a nespôsobilo mu ani inú škodu. Žalobcovi nič nebránilo, aby po právoplatnom zastavení konania opätovne podal prihlášky a nič mu nebránilo ani žalovať správny orgán pre nečinnosť, teda postupovať
štvrtej hlavy, piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Navyše žalobca nedoložil do spisu pozitívne rozhodnutie, len rozhodnutie o formálnom pochybení správneho orgánu. Preto súd prvého stupňa správne uzavrel, že rozhodnutie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od preukázania príčinnej súvislosti medzi takýmto postupom a vzniknutou škodou a existencia príčinnej súvislosti musí byť bezpečne preukázaná, nemôže byť len predpokladaná, ako v danom prípade. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. Hoci úspešným účastníkom odvolacieho konania bol žalovaný, trovy odvolacieho konania mu nevznikli, preto mu odvolací súd ich náhradu nepriznal. Odvolací súd zároveň nevyhovel návrhu žalobcu, aby v prípade potvrdenia napadnutého prvostupňového rozsudku pripustil
3 O. s. p. dovolanie. Rozhodol tak s odôvodnením, že nedospel k názoru, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného právneho významu.
1 písm. a/, d/, f/ a g/ O. s. p. a dôvodnosť ust. § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O. s. p. 8. Vo vzťahu k procesnej vade konania
1 písm. a/ O. s. p. žalobca namietol, že konajúce súdy (ich obchodné senáty) rozhodovali vo veci, ktorá nepatrí do ich právomoci. Tvrdí, že o veci rozhodovali obchodné súdy napriek tomu, že vec patrí do právomoci občianskoprávnych súdov, keďže žalobou zo dňa
58/1969 Zb. na žalobu
Obchodného zákonníka a pridelil ju obchodnému senátu. Vytkol mu tiež, že sa nezaoberal predmetom sporu, teda náhradou škody, ale námietkami žalovaného súvisiacimi so správnym konaním, teda nerozhodoval o veci ako súd s občianskoprávnou agendou, ale o veci rozhodoval ako súd s agendou správneho súdu. Rovnako odvolaciemu súdu vytkol, že potvrdením prvostupňového rozsudku, nesprávny úradný postup súdu prvého stupňa vlastne odobril. Žalobca ďalej tvrdí, že súd mal postupovať
543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov a z úradnej povinnosti mal vykonať opravu zápisu veci z nesprávneho súdneho registra Cb do správneho súdneho registra C. Nevykonaním opravy v súdnom registri sa súd dopustil nesprávneho úradného postupu a zároveň porušil aj základné právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie, zaručené v článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) a v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 9. Vo vzťahu k procesnej vade konania
1 písm. d/ O. s. p. žalobca vo veci konajúcim súdom vytkol, že obchodné senáty oboch súdov občianskoprávnu vec posudzovali ako správnu vec, patriacu do súdneho registra S, hoci na takéto konanie neexistoval žiadny právny dôvod, pretože predmetom sporu bola náhrada škody spôsobená nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Predmetom sporu nebolo preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného vydaných v správnom konaní, preto ani jeden z oboch súdov nemal dôvod zaoberať sa rozhodnutiami správnych orgánov. Oba súdy mali rozhodovať na základe vykonaného dokazovania iba o škode spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a o výške jej náhrady, čo však neurobili, ale konali nad rámec žalobného návrhu, a to napriek tomu, že v zmysle § 153 ods. 2 O. s. p. súd je žalobným návrhom viazaný. Žalobca tvrdí, že súd prvého stupňa rozhodnutia žalovaného nemal preskúmavať, nakoľko mu v tom bránila res iudicata. Rozhodnutia žalovaného už boli právoplatne preskúmané Krajským súdom v Bratislave ako správnym súdom, ktorý o nich rozhodol rozsudkom č. k. 2S/170/05-81 zo 07. 12. 2005, preto súdy mali z tohto rozsudku iba vychádzať v zmysle § 135 ods. 2 O. s. p. Súdy mali iba zisťovať, či žalobca prihlásil 55 množiteľských porastov na uznávacie konanie, či ÚKaSÚP v Bratislave ako správny orgán a žalované ministerstvo ako odvolací správny orgán si splnili svoju zákonnú povinnosť a uznali prihlásené množiteľské porasty, ďalej či žalobcovi v príčinnej súvislosti s protiprávnym neuznaním týchto množiteľských porastov vznikla škoda a v akej výške, alebo či je možná exkulpácia žalovaného z objektívnej zodpovednosti na základe vis maior, keďže za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá na základe objektívnej zodpovednosti, pričom
2 zákona č. 58/1969 Zb. sa tejto zodpovednosti nemožno zbaviť. Súdy sa však uvedeným ustanovením, upravujúcim nemožnosť zbavenia sa objektívnej zodpovednosti za škodu, vôbec nezaoberali a vôbec sa nezaoberali ani samotnou škodou, ale zaoberali sa iba skutočnosťami, o ktorých už rozhodol správny súd. Vo veci konajúcim súdom žalobca ďalej vytkol, že pri rozhodovaní v rozpore s § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. vôbec neprihliadli na rozhodnutie žalovaného č. 5867/02-420 zo dňa 11. 07. 2003 (dôkaz č. 8 žaloby), ani na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/170/05-81 zo dňa 07. 12. 2005, ktorý zrušil 55 rozhodnutí žalovaného vydaných v správnom konaní z dôvodov ich nezákonnosti, to všetko napriek tomu, že
poslednej vety § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. týmito rozhodnutiami je súd, rozhodujúci o náhrade škody, viazaný. 10. Vo vzťahu k procesnej vade konania
1 písm. f/ O. s. p., spočívajúcej v odňatí možnosti konať pred súdom, žalobca prvostupňovému súdu vytkol, že konal len o námietkach žalovaného, týkajúcich sa správnych konaní a nekonal o predmete sporu
žaloby, teda o náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu a jeho nesprávnym úradným postupom. O tomto predmete sporu nekonal ani súd odvolací, čo znamená, že v právoplatne ukončenom konaní súdy nekonali o merite veci, ale posudzovali zákonnosť správnych konaní a zákonnosť správnych rozhodnutí, ktoré však predmetom sporu neboli. Súdu prvého stupňa tiež vytkol, že napriek tomu, že na pojednávaní dňa 17. 09. 2009 žiadal o doručenie druhopisu vyjadrenia žalovaného k žalobe z neznámeho dňa (údajne z roku 2005) krátkou cestou, na doručenie ktorého má právo
3 O. s. p., súd mu predmetné vyjadrenie doručiť odmietol a túto skutočnosť odmietol aj zapísať do zápisnice o pojednávaní. Tým, že o tomto vyjadrení súd na predmetnom pojednávaní nevykonal ani oznámenie, najmä o jeho obsahu, postupoval v rozpore s § 118 ods. 1 O. s. p. Ďalej žalobca listom zo dňa
1 písm. g/ O. s. p., spočívajúcej v tvrdení o nesprávne obsadenom súde, žalobca namietol, že o veci rozhodovali sudcovia obchodného senátu, hoci o veci mali rozhodovať sudcovia civilného senátu, navyše o veci rozhodovali ako súdy so správnou agendou. Nesprávne obsadenie oboch vo veci konajúcich súdov malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, čím bolo porušené základné právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie zaručené v článku 48 ods. 1 Ústavy SR a v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Porušenie tohto základného práva je
žalobcu o to závažnejšie, že súd chce od neho vymáhať súdny poplatok, na zaplatenie ktorého žalobca zákonnú povinnosť nemá, pretože
1 písm. k/ a ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb., od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, a to tak v základom konaní, ako aj v odvolacom konaní. 12. Vo vzťahu k inej vade konania
2 písm. b/ O. s. p. žalobca poukázaním na § 103, § 84, § 85 ods. 3 a § 9 ods. 1 O. s. p. namietol, že vo veci rozhodovali nepríslušné obchodné senáty Krajského súdu v Bratislave, ako aj odvolacieho Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a nie civilné senáty, napriek tomu, že rozhodovali o občianskoprávnej veci ako o veci patriacej do správneho súdnictva. Tvrdí, že súdy mali rozhodovať
1 zákona č. 58/1969 Zb. iba o náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu a jeho nesprávnym úradným postupom, čo však ani jeden zo súdov nevykonal. Tvrdí ďalej, že súdy v konaní preskúmavali rozhodnutia žalovaného ako správneho orgánu, napriek tomu, že na takýto postup neboli vecne príslušné, pretože právnym základom žaloby nemôže byť administratívne rozhodnutie správneho orgánu a žalobca o tieto rozhodnutia ani nemôže opierať svoj nárok. Právnym základom žaloby môže byť iba zákon č. 58/1969 Zb., Občiansky zákonník a článok 46 ods. 3 Ústavy SR. Rozhodnutia správneho orgánu môžu slúžiť iba ako dôkazný prostriedok na preukázanie vzniku žalobcovho nároku, teda na preukázanie toho, či je alebo nie je splnená zákonná podmienka pre vznik nároku na náhradu škody
1 zákona č. 58/1969 Zb. 13. Nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) žalobca vzhliadol v nesprávnom posúdení právneho základu predmetu sporu. Poukázaním na § 20 zákona č. 58/1969 Zb. uviedol, že právne vzťahy upravené v tomto zákone sa spravujú Občianskym zákonníkom, preto v danej veci ide o občianskoprávne konanie, nie obchodnoprávne konanie. Žalovaným je Slovenská republika, ktorá nie je podnikateľom v zmysle § 2 ods. 2 ObchZ, čo taktiež preukazuje, že v súdenej veci nemôže ísť o obchodnoprávne konanie, preto ani nemôže byť zapísaná v súdnom registri obchodných vecí Cb a nemôže mať právne následky na základe obchodnoprávnych predpisov. Žalovaná škoda nevznikla z vykonávania podnikateľskej činnosti účastníkmi konania, ale vznikla v príčinnej súvislosti s tým, že orgán verejnej moci si neplnil úlohy, ktoré mu v rámci jeho právomoci zveril štát prostredníctvom zákona (nevykonával uznávanie množiteľských porastov a množiteľských materiálov
3 a § 30 písm. g/ zákona č. 291/1996 Z. z.). Žalobca tvrdí, že oba vo veci konajúce súdy mali rozhodovať o veci iba na základe zákona č. 58/1969 Zb., Občianskeho zákonníka a článku 46 ods. 3 Ústavy SR a na iné zákony prihliadať nemali. Žalobca ďalej poukázal na to, že na pojednávaní dňa
neho neexistoval dôvod, aby odvolací súd nepriznal žalobcovi status prihlasovateľa. Zdôraznil, že tieto odrody obchodne využíval od roku 1994, čo znamená, že ÚKaSÚP a žalované ministerstvo najmenej 8 rokov uznávali žalobcove množiteľské porasty a množiteľské materiály, preto ich neuznávanie v roku 2002 bolo nedôvodné, spočívajúce v nesprávnom úradnom postupe. Žalobca tvrdí, že v konaní s použitím správnych rozhodnutí preukázal, že sú splnené podmienky na vznik nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, naopak, žalovaný nepreukázal, že sa zbavil objektívnej zodpovednosti za spôsobenú škodu z dôvodov vis maior. Vo veci konajúcim súdom vytkol, že protiprávne akceptovali námietky žalovaného, ktorý zbavenie sa zodpovednosti za škodu preukazoval iba z dôvodov, ktoré nemajú oporu v zákone, pričom neprihliadali na ust. § 1 ods. 2 a § 18 ods. 4 zákona č. 58/1969 Zb.,
ktorých sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť.
ktorých, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované) a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 238 O. s. p. 18. Na odôvodnenie svojho záveru dovolací súd
3 veta prvá C. s. p. stručne uvádza, že rozhodnutia odvolacieho súdu vydané v procesnej forme rozsudku, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v ust. § 238 ods. 1 až 3 O. s. p. V predmetnej veci je dovolaním napadnutý rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa č. k. 4Cb/12/2007-404 zo dňa 08. 10. 2009 o zamietnutí žaloby žalobcu, potvrdil, z ktorej skutočnosti je zrejmé, že dovolanie dovolateľa
1 až 3 O. s. p. prípustné nie je. 19. Prihliadajúc na ust. § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 ods. 1 O. s. p. (či už to účastník konania namieta alebo nie), Najvyšší súd Slovenskej republiky sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku
p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné
1 O. s. p., ktoré ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia, majúcich za následok tzv. zmätočnosť rozhodnutia. Z hľadiska prípustnosti dovolania
uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. 1 a/ až g/ O. s. p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O. s. p. vylúčené. 20. S prihliadnutím na obsah dovolania dovolací súd kládol dôraz na skúmanie tých vád, ktorých existenciu dovolateľ v dovolaní namietol. Hoci dovolateľ tvrdil, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté procesnými vadami
1 písm. a/, d/, f/ a g/ O. s. p, dovolací súd vady tejto povahy po preskúmaní dovolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, nezistil a nezistil ani ďalšie (dovolateľom nenamietané) vady
1 O. s. p. Pre posúdenie existencie procesnej vady v zmysle § 237 ods. 1 O. s. p. totiž nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že k vade vymenovanej v tomto ustanovení došlo, ale rozhodujúcim je (len jednoznačné, akékoľvek pochybnosti vylučujúce) zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo. 21. Vo vzťahu k procesnej vade konania
1 písm. a/ O. s. p. žalobca vo veci konajúcim súdom vytkol, že tieto rozhodovali vo veci, ktorá nepatrí do ich právomoci. 22. Právomoc súdu je upravená v §§ 7 a 8 O. s. p.
ustanovenia § 7 ods. 1 O. s. p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich
zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich
zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány (§ 7 ods. 2 O. s. p.). Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon (§ 7 ods. 3 O. s. p.).
5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol ako procesne neprípustné (č. l. 519 - 524). Z odôvodnenia rozhodnutia dovolacieho súdu vyplýva, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 27C/22/2006 žalobca uplatnil svoj nárok na základe iných skutkových okolností, než v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 4Cb/12/2007, ktoré je predmetom tohto dovolacieho konania. Ako uviedol dovolací súd, predmetné konania sa líšia počtom množiteľských porastov prihlásených do uznávacieho konania, číslami prihlášok, spisovou značkou veci správneho orgánu a obsahom rozhodnutí správnych orgánov, na podklade ktorých si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody. Neobstojí preto tvrdenie žalobcu, že konanie sa týka iba inej sezóny, pretože je založené na úplne iných skutkových okolnostiach, ktoré boli podkladom pre rozhodovanie vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 27C/22/2006 a ktoré sú odlišné od skutkových okolností v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 4Cb/12/2007. Nemôže byť preto zapísanie veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 27C/22/2006 do registra C dôvodom pre to, aby bola do registra C bez ďalšieho zapísaná aj vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 4Cb/12/2007. 26. Dovolací súd ďalej poznamenáva, že je potrebné odlišovať súdnu právomoc, ktorou sa
p. rozumie zákonom vymedzený rozsah otázok, ktoré je súd oprávnený riešiť, od vecnej príslušnosti upravenej v § 9 O. s. p. Námietka dovolateľa, spočívajúca v tvrdení, že vec nesprávne rozhodovali obchodné súdy, hoci vec patrí do právomoci občianskoprávnych súdov, je námietkou vecnej príslušnosti, nie námietkou právomoci súdov. Avšak aj v prípade, ak by ju formuloval ako námietku vecnej príslušnosti (ktorá by už ale nemohla byť dovolacím dôvodom
1 písm. a/ O. s. p.), nebola by opodstatnenou, pretože žalobca podal žalobu pôvodne na Okresný súd Bratislava I dňa 08. 02. 2005 (č. l. 1 spisu). 27.
3 písm. b/ O. s. p. v znení úč. do
okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia, bol na predmetné konanie vecne (§ 9 O. s. p.) a miestne (§ 84 O. s. p.) príslušný Krajský súd v Bratislave. Tento postup je v súlade s vysloveným právnym názorom Najvyššieho súdu SR ako súdu nadriadeného, uvedeným v uznesení pod sp. zn. 3Ndob/30/2007 zo dňa
2 O. s. p., v senáte 6Obo, rozsudkom sp. zn. 6Obo/113/2009 zo dňa 16. 12. 2009 (č. l. 444 - 447).
čl. I (Rozdelenie práce medzi kolégiá) ods. 2 Všeobecnej časti Rozvrhu práce Najvyššieho súdu SR na rok 2013 (účinný v čase nápadu odvolania na najvyšší súd ako odvolací súd), pre rozdelenie práce medzi jednotlivé kolégiá Najvyššieho súdu SR je rozhodujúca právna povaha veci, ktorú má najvyšší súd prerokovať alebo rozhodnúť alebo ktorú má vybaviť mimo rozhodovacej činnosti. Z hľadiska rozdelenia práce medzi občianskoprávne a obchodnoprávne kolégium je pri tom určujúce, do ktorého registra súdu nižšieho stupňa, ktorého rozhodnutie je napadnuté opravným prostriedkom, o ktorom má rozhodnúť Najvyšší súd SR, bola vec naposledy zapísaná (napr. ak bola určitá vec predložená ako obchodná, prejedná ju a rozhodne obchodnoprávne kolégium, aj keby sa neskôr ukázalo, že išlo o vec občianskoprávnu). Keďže predmetná vec, predložená najvyššiemu súdu ako odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní, bola na súde nižšieho stupňa (Krajskom súde v Bratislave ako súde prvého stupňa) zapísaná ako vec obchodná, správne bola vec na najvyššom súde zapísaná do obchodnoprávneho kolégia a elektronickou podateľňou pridelená na konanie a rozhodnutie senátu 6Obo
zásad uvedených v rozvrhu práce. 30. Na margo tvrdenia dovolateľa o tom, že súd prvého stupňa prekvalifikoval jeho žalobu podanú
58/1969 Zb. a neoprávnene ju prejednával ako obchodnoprávnu vec, dovolací súd poukazuje na skutočnosť vyplývajúcu zo žaloby dovolateľa na č. l. 5 spisu, kde si uplatnil náhradu zisku
Z spolu s úrokom z omeškania
Z. Naviac, pokiaľ súdom dáva do pozornosti, že žalovaný - Slovenská republika, nie je podnikateľom v zmysle § 2 ods. 2 ObchZ, opomína zdôrazniť skutočnosť, že on ako žalobca,
Z, podnikateľom je. 31. Dovolací súd taktiež dodáva, že pokiaľ aj žalobca nárok na náhradu škody uplatnil
osobitného zákona č. 58/1969 Zb., rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím je vždy závislé od splnenia predpokladov zodpovednosti za škodu, vrátane príčinnej súvislosti medzi nesprávnym postupom, resp. nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou, ktoré je súd povinný vždy skúmať.
d/ O. s. p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie.
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (Správne súdnictvo), jeho druhej hlavy (rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
O. s. p.). Naproti tomu, predmetom konania v preskúmavanej veci nie je vec
piatej časti O. s. p., ale žaloba o zaplatenie 410 806,45 eur s príslušenstvom, ktorá je žalobou o splnenie povinnosti
b/ O. s. p., upravená v tretej časti O. s. p. 37. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že prípustnosť dovolania
1 písm. d/ O. s. p. v posudzovanej veci daná nie je. 38. Dovolací súd sa v ďalšom zaoberal prípadnou existenciou procesnej vady konania
1 písm. f/ O. s. p., spočívajúcej v odňatí možnosti účastníka konať pred súdom. 39. Dovolateľ existenciou vady konania
1 písm. f/ O. s. p. vzhliada v tom, že vo veci konajúce súdy, tak prvostupňový, ako aj súd odvolací, vôbec nekonali o merite veci, teda o náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu a jeho nesprávnym úradným postupom, ale posudzovali len zákonnosť správnych konaní a zákonnosť správnych rozhodnutí, ktoré však predmetom sporu neboli. Súdu prvého stupňa tiež vytkol, že napriek jeho žiadosti prednesenej na pojednávaní dňa
ktorého nie je možné preskúmavať rozhodnutia správnych orgánov procesnej povahy. Je preto nepochybné, že v prípade rozhodnutí správnych orgánov ide o rozhodnutia procesného charakteru, ktorými sa nerozhodovalo vo veci samej. Uvedený názor neodporuje ani názoru všeobecných súdov konajúcich o predmetnej žalobe. Obe rozhodnutia napadnuté dovolateľom boli vydané v procesnej forme rozsudku, ktorá skutočnosť sama o sebe je dôkazom toho, že sa meritom veci riadne zaoberali a rozhodli o nej (v zmysle § 152 ods. 1 O. s. p.,
ktorého sa rozsudkom rozhoduje o veci samej). Žalobca sa preto mylne domnieva, keď tvrdí, že súdy o merite veci nekonali, ale preskúmavali zákonnosť správnych konaní a v rámci nich vydaných správnych rozhodnutí. Súdy na predmetné rozhodnutia správnych orgánov len poukázali, nepreskúmavali ich, konštatovali len výsledok preskúmania týchto správnych rozhodnutí. 43. Odňatie možnosti konania pred súdom žalobca vyvodzuje aj z toho, že súd prvého stupňa rozhodol bez náležitého dokazovania, čím
jeho tvrdenia porušil jeho základné právo na spravodlivé súdne konane, pričom touto vadou základného konania sa nevysporiadal ani súd odvolací. 44.
1 O. s. p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
4 O. s. p., na čo právny zástupca žalobcu, aj zástupca žalovaného zhodne uviedli, že do spisu ďalšie doklady nezakladajú a ďalšie dokazovanie nenavrhujú. Žalobca súdu oznámil, že sa pridržiava písomných a ústnych podaní svojho právneho zástupcu, ktorý si zároveň uplatnil trovy konania. Na to súd prvého stupňa vyhlásil dokazovanie za skončené a uznesením odročil pojednávanie na deň
2 O. s. p.), čím spĺňajú kritériá preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. 48. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má dovolací súd za to, že v postupe tak prvostupňového, ako aj odvolacieho súdu, k vadám konania zakladajúcim odňatie možnosti konať pred súdom, nedošlo. Pokiaľ ide o podmienku prípustnosti dovolania
1 písm. f/ O. s. p., je tiež nevyhnutné posúdenie miery, do akej sa účastníkovi postupom súdu odňala možnosť pred ním konať. Podmienka prípustnosti dovolania
uvedeného ustanovenia nie je totiž splnená, ak sa účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom len pre časť konania, resp. do takej miery, že účastník mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania podaním odvolania (R 39/1993). V prejednávanom prípade žalobcovi obrana jeho práv a oprávnených záujmov v rámci odvolacieho konania bezpochyby umožnená bola. 49. Dovolateľ napokon namietol aj existenciu procesnej vady konania
1 g/ O. s. p.,
ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. 50. Podmienky vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci upravuje ustanovenie § 14 O. s. p. Ak bolo rozhodnuté o vylúčení sudcu a sudca napriek tomu vo veci rozhodol, je daný dovolací dôvod
1 písm. g/ O. s. p. Ak však neexistuje žiadne rozhodnutie nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, dovolací súd môže pri skúmaní podmienok prípustnosti dovolania v zmysle citovaného ustanovenia posúdiť otázku vylúčenia samostatne. Nesprávne obsadeným súdom je taký súd, ktorý nie je obsadený v súlade s ustanoveniami určujúcimi zloženie súdneho orgánu, ktorý má tú-ktorú vec prejednať a o nej rozhodnúť. 51.
1 O. s. p., sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Na súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí rozhodovali vec na súde nižšieho stupňa, a naopak. To isté platí, ak ide o rozhodovanie o dovolaní (§ 14 ods. 2 O. s. p.). Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci (§ 14 ods. 3 O. s. p.). 52.
1 O. s. p., ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to neodkladne predsedovi súdu. V konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Predseda súdu môže prideliť vec inému sudcovi, ak s tým sudca, o ktorého vylúčenie ide, súhlasí; pridelenie zabezpečí
osobitného predpisu. Ak ide vylúčenie sudcu
1 a predseda súdu má za to, že nie je dôvod pochybovať o nezaujatosti sudcu, predloží vec na rozhodnutie súdu uvedenému v § 16 ods. 1. Na opakované oznámenia tých istých skutočností súd neprihliadne, ak už o nich nadriadený súd rozhodol; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ak skutočnosti
odseku 1 predpokladajú vylúčenie aj ďalších sudcov toho istého súdu, sudca pripojí k oznámeniu aj vyjadrenia týchto sudcov (§ 15 ods. 2 O. s. p.). 53.
1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sudca je predstaviteľ súdnej moci. Právomoc súdu sudca vykonáva na nezávislom a nestrannom súde oddelene od iných štátnych orgánov. Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá
svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom (§ 2 ods. 2 cit. zákona). 54. Citovanými ustanoveniami je zabezpečené základné právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom
článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Ich účelom je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedenými ustanoveniami zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia konkrétneho právne významného vzťahu sudcu k veci, alebo k účastníkom, prípadne k zástupcom účastníkov konania, ktorý by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom, či už pozitívnom alebo negatívnom pomere k nim. K vylúčeniu sudcu z prejednávania a rozhodovania veci môže dôjsť iba vtedy, keď je evidentné, že vzťah sudcu k danej veci, účastníkom alebo ich zástupcom, dosahuje takú povahu a intenzitu, že aj napriek zákonom stanoveným povinnostiam nebude môcť alebo nebude schopný nezávisle a nestranne rozhodovať. Je potrebné, aby bol preukázaný vzťah sudcu k prejednávanej veci alebo účastníkom konania, či ich zástupcom, a je potrebné taktiež vychádzať z hmotno-právneho rozboru skutočností, ktoré k pochybnostiam viedli. Z prejednávania a rozhodovania veci nemôže byť vylúčený sudca, ktorý nie je preukázateľne zaujatý, a teda nestačí iba subjektívny pohľad a nepodložené tvrdenie dovolateľa o tom, že o veci samej rozhodovali sudcovia obchodného senátu, hoci mali rozhodovať sudcovia civilného senátu, z čoho vydedukoval, že takto nesprávne obsadený súd rozhodol nesprávne aj o veci samej. 55. Dovolací súd poukazuje na svoje odôvodnenie vo vzťahu k dovolateľom namietnutej vade konania
1 písm. a/ O. s. p. a opakovane zdôrazňuje, že dovolateľom uvádzané výhrady voči vec prejednávajúcemu prvostupňovému Krajskému súdu v Bratislave, ako aj odvolaciemu senátu Najvyššieho súdu SR, sú právne irelevantné a nemôžu byť dôvodom pre ich vylúčenie z prejednávania a rozhodovania tejto veci v zmysle citovaného § 14 ods. 1 O. s. p. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že v preskúmavanej veci existencia vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. g/ O. s. p. daná nie je. 56. Vo vzťahu k dovolateľom vytýkanému dovolaciemu dôvodu
2 písm. b/ O. s. p. (tzv. relatívny dovolací dôvod) dovolací súd zdôrazňuje, že tzv. iná vada konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 ods. 1 O. s. p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Dovolací súd síce naň prihliada z úradnej povinnosti, avšak samotná existencia inej vady konania na založenie prípustnosti dovolania nepostačuje. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu až vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné, o tento prípad však v prejednávanej veci nejde.
p. prípustné a žalobcom namietané vady uvedené v § 237 ods. 1 písm. a/, d/, f/ a g/ O. s. p. (ani žiadna iná procesná vada v zmysle citovaného ustanovenia) zistené neboli, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, dovolanie žalobcu
c/ C. s. p. ako procesne neprípustné odmietol. So zreteľom na odmietnutie dovolania, nezaoberal sa dovolací súd otázkou vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. 59. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd
1 C. s. p. v spojení s § 251 a nasl. C. s. p. tak, že nárok na ich náhradu voči žalobcovi má žalovaný ako úspešná strana sporu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p).
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.