1 písm. c), d), ods. 2 písm. c),
c) Tr. por. dovolanie obvineného Y.N.E. F.V. sa odmieta. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Námestovo z 25. októbra 2013, sp. zn. 4 T 107/2012, boli obvinení S. V., K. Š.Á. a Y. F. uznaní za vinných zo spáchania pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. b), c), d), ods. 2 písm.
1 písm. c), d) Tr. zák. a obvinený Y. Q. za vinného zo spáchania pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. b), c), d), ods. 2 písm.
2 Tr. zák. za použitia § 36 písm. j), l), § 38 ods. 3 a § 39 ods. 1 Tr. zák. odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.
2 písm. a) Tr. zák. bol na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1 písm. a) Tr. zák. mu bol uložený aj trest prepadnutia veci osobného motorového vozidla značky MAZDA 323, ev. č. W. XXX F..
6 Tr. zák. bolo vyhlásené, že vlastníkom prepadnutej veci sa stáva Slovenská republika.
1 Tr. zák. mu bol uložený ochranný dohľad vo výmere 30 (tridsať) mesiacov. Obvinenej E. T. bol za to
1 Tr. zák. za použitia § 36 písm. j) a § 38 ods. 3 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.
2 písm. a) Tr. zák. bola na výkon trestu zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1 Tr. zák. jej bol uložený ochranný dohľad vo výmere 30 (tridsať) mesiacov. Obvinená K. Š. bola za to
2 Tr. zák. za použitia § 36 písm. j) a § 38 ods. 3 Tr. zák. odsúdená na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.
2 písm. a) Tr. zák. bola na výkon trestu zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1 Tr. zák. jej bol uložený ochranný dohľad vo výmere 30 (tridsať) mesiacov a zároveň
2 písm. c) Tr. zák. aj ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Obvinenému Y. Q. bol za to
2 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov a 5 (päť) mesiacov.
2 písm. b) Tr. zák. bol na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
1 Tr. zák. mu bol uložený ochranný dohľad vo výmere 30 (tridsať) mesiacov. Obvinený Y. F. bol za to
2 Tr. zák. za použitia § 37 písm. m) a § 38 ods. 4 Tr. zák. odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov.
2 písm. b) Tr. zák. bol na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
1 Tr. zák. mu bol uložený ochranný dohľad vo výmere 30 (tridsať) mesiacov. Na podklade odvolaní všetkých piatich obvinených a prokurátora Krajský súd v Žiline rozsudkom z 15. apríla 2014, sp. zn. 1 To 12/2014, rozhodol tak, že
1 písm. b), c), d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Námestovo z
1 písm. c), d), ods. 2 písm. c),
1 písm. c), d), ods. 2 písm. e) Tr. zák., obvinenú K. Š. za vinnú zo spáchania pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
1 písm. c), d), ods. 2 písm. c),
1 písm. c), d), ods. 2 písm.
1 písm. c), d), ods. 2 písm. c),
zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov patrí metamfetamín do II. skupiny psychotropných látok, rastliny rodu Cannabis (konopa) patria do I. skupiny omamných látok a tetrahydrokanabinol (THC) ako hlavná aktívna zložka konopy je zaradený do I. skupiny psychotropných látok. Obvineného S. V. za to krajský súd odsúdil
2 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov, na výkon ktorého ho
4 Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu
1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil ochranný dohľad vo výmere 30 (tridsať) mesiacov a
1 písm. b) Tr. zák. povinnosť dvakrát v kalendárnom mesiaci sa osobne hlásiť u probačného a mediačného úradníka v mieste svojho bydliska. Obvinenú E. T. za to krajský súd odsúdil
2 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.
4 Tr. zák. ju na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. bol obvinenej uložený ochranný dohľad vo výmere 30 (tridsať) mesiacov.
1 písm. b) Tr. zák. krajský súd uložil obvinenej aj povinnosť dvakrát v kalendárnom mesiaci sa osobne hlásiť u probačného a mediačného úradníka v mieste svojho bydliska. Obvinenú K. Š. za to krajský súd odsúdil
2 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.
4 Tr. zák. bola na výkon trestu odňatia slobody zaradená do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Krajský súd jej zároveň
1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil ochranný dohľad vo výmere 30 (tridsať) mesiacov,
1 písm. b) Tr. zák. povinnosť dvakrát v kalendárnom mesiaci sa osobne hlásiť u probačného a mediačného úradníka v mieste svojho bydliska a
2 písm. d) Tr. zák. aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Obvinenému Y. Q. za to krajský súd uložil
2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) a pol roka, na výkon ktorého ho
4 Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň mu bol
1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. uložený ochranný dohľad vo výmere 30 (tridsať) mesiacov.
1 písm. b) Tr. zák. krajský súd uložil obvinenému aj povinnosť dvakrát v kalendárnom mesiaci sa osobne hlásiť u probačného a mediačného úradníka v mieste svojho bydliska. Obvineného Y. F. za to krajský súd odsúdil
2 Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov.
4 Tr. zák. bol obvinený na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Krajským súdom bol obvinenému
1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. zároveň uložený ochranný dohľad vo výmere 30 (tridsať) mesiacov.
1 písm.
2 Tr. zák., ktorý je v zmysle Trestného zákona obzvlášť závažným zločinom, pri ktorom je už obhajoba povinná. Porušenie práva na obhajobu ďalej
jeho názoru spočívalo aj v tom, že súdy (prvostupňový ani druhostupňový) riadne nezdôvodnili a nevysporiadali sa v dostatočnej miere s rozdielnosťou výpovedí obvineného Y. F. a spoluobvineného S. V., keď pravdivosť výpovede obvineného Y. F. vzal krajský súd do úvahy do tej miery, v akej vyhovoval jeho odôvodneniu, a aj z výpovedí ostatných obvinených si povyberal to, čo mu vyhovovalo a čo potreboval bez toho, aby svoj postup logicky vysvetlil. Obvinený pritom mal za to, že práve jeho výpovede skutkovo a logicky nadväzujú na výpovede ostatných obvinených, s ktorými tvoria konzistentný celok, kým výpovede obvineného S. V. majú tendenciu účelovosti, keďže si vo viacerých bodoch odporujú, čo spochybňuje ich dôveryhodnosť. Obvinený Y. F. ďalej v podanom dovolaní vyjadril presvedčenie, že hoci súd pri posudzovaní spáchania skutku poukazoval v jeho prípade na nájdenie dvoch balíčkov omamných a psychotropných látok, v konaní nebolo vôbec dokázané, že s nimi manipuloval práve on, nakoľko orgány činné v trestnom konaní nevykonali žiaden z dôkazov, ktorým by bolo možné uvedené preukázať, a tým mu neumožnili brániť sa proti umelo vyfabrikovaným dôkazom. Vzhľadom na fakt, že tieto balíčky sa našli mimo obydlia, v ktorom obvinený býval, je tento toho názoru, že orgány činné v trestnom konaní sa mali zamerať na preukázanie manipulácie s balíčkami práve ním. Bez uvedenia dôvodu tak nespravili, čím mu znemožnili preukázať svoju nevinu. Tým došlo k narušeniu základného postavenia týchto orgánov upraveného v § 2 ods. 10 Tr. por. V zmysle doplnenia dovolania podaného obhajkyňou obvineného Y. F., JUDr. Ivicou Firstovou, dovolací dôvod uplatnený
1 písm. g) Tr. por. má spočívať v skutočnosti, že krajský súd pri hodnotení kvalifikačného znaku „vo väčšom rozsahu“ vychádzal iba z výpovede spoluobvineného S. V.V. z prípravného konania, ktorú v porovnaní s jeho výpoveďou z hlavného pojednávania možno hodnotiť ako rozpornú. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Tr. por. obvinený bližšie neuviedol, v čom spočíva jeho naplnenie. V závere dovolania obvinený Y. F. zároveň poukázal na porušenie ustanovenia § 168 Tr. por. súdom, keď tento nevyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a neuviedol, konkrétne, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, neodstránil rozpory medzi jednotlivými výpoveďami, nevyrovnal sa s obhajobou a neuviedol, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti
príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu, následkom čoho považuje napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný. S poukazom na uvedené skutočnosti obvinený Y. F. podaným dovolaním žiadal, aby dovolací súd v zmysle § 371 ods. 1 písm. c),
názoru prokuratúry zároveň jednoznačne a nepochybne vyvracajú obhajobné tvrdenia dovolateľa. Vzhľadom na uvedené považoval napadnutý rozsudok krajského súdu za správny a zákonný, a preto navrhol, aby dovolací súd dovolanie obvineného Y. F.
1 Tr. por. zamietol. Obvinený Y. Q. sa v zmysle svojho písomného vyjadrenia k dovolaniu obvineného Y. F., ako aj v zmysle vyjadrenia podaného prostredníctvom obhajcu JUDr. Pavla Novotného, s týmto stotožňuje a pripája sa k nemu. Obvinená K. Š. prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Andreja Bryju vyjadrila výslovný súhlas s dovolaním obvineného Y. F. a k tomuto sa pripojila. Obvinená E. T. sa k dovolaniu obvineného Y. F. (ani prostredníctvom svojho obhajcu) nevyjadrila. Vyjadrenie prokurátora Okresnej prokuratúry Námestovo podané k dovolaniu obvineného Y. F. bolo súdom prvého stupňa doručené obvinenému Y. F.I. a jeho obhajcovi. Obvinený Y. F. sa k nemu (ani prostredníctvom svojej obhajkyne) nevyjadril. Následne súd prvého stupňa po opakovanom odstránení vytknutých nedostatkov predložil vec dovolaciemu súdu. Najvyšší súd zistil, že dovolanie proti napadnutému rozsudku je prípustné (§ 368 ods. 1 a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b) Tr. por.) a v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 372 a § 373 Tr. por., ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por. Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že dovolanie obvineného Y.K. F. nie je dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky úvodom pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb, ktoré by svojím charakterom mohli mať výrazný vplyv na konanie a jeho procesný výsledok, a preto je potrebné ich odstrániť, a ktoré sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por. Dovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, práve naopak z ustanovenia § 385 ods. 1 Tr. por. expresis verbis vyplýva, že je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.
1 Tr. por. dovolanie možno podať ak:
ustálenej praxe dovolacieho súdu vo vzťahu k výkladu dovolacích dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c), písm.
1 písm. c) Tr. por. Pri posudzovaní, či v tom ktorom prípade bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, je potrebné vychádzať zo všetkých okolností a špecifík konkrétneho prípadu a tieto individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach vyhodnotiť. Právo na obhajobu treba chápať ako vytvorenie podmienok pre úplné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por. možno uplatniť len v prípade, ak dôjde k porušeniu zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie jednotlivých dôkazných prostriedkov. Vzťahuje sa k najdôležitejšej fáze trestného konania - k dokazovaniu. Dokazovanie prebieha v štyroch etapách. Prvou je vyhľadávanie dôkazov, druhou ich zabezpečenie, treťou ich vykonávanie a poslednou etapou dokazovania je hodnotenie dôkazov. Dovolací dôvod
1 písm.
1 písm. i) Tr. por. Správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací súd povinný prezumovať. V reakcii na množstvo a tiež v kontexte obsahu obvineným uplatnených námietok, subsumovaných pod uvedené dovolacie dôvody
1 písm. c),
4 prvá veta Tr. por. dôvody
odseku 1 písm.
1 písm. c) Tr. por. a spočívajúca v účelovej kvalifikácii stíhaného skutku ako zločinu napriek existencii dôkazov nasvedčujúcich spáchanie obzvlášť závažného zločinu, a to so zámerom obísť ustanovenia Trestného poriadku o povinnej obhajobe. Uvedená námietka však nespĺňa podmienku použitia dotknutého dovolacieho dôvodu, uvedenú v § 371 ods. 4 prvá veta Tr. por. S výnimkou podaného dovolania nebola počiatočná kvalifikácia stíhaného skutku ako zločinu žiadnym spôsobom napadnutá, hoci tieto okolnosti museli byť obvinenému známe už v pôvodnom konaní, dokonca už v štádiu prípravného konania. Z tohto dôvodu nemôžu byť použité ako podklad pre splnenie dovolacieho dôvodu, ku ktorému smerujú. To znamená, že obvinený teda dovolací dôvod
1 písm. c) Tr. por. takto obsahovo vymedzený nemohol v zmysle § 371 ods. 4 Tr. por. v dovolacom konaní použiť. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že v priebehu konania došlo niekoľkokrát k zmene v osobe obhajcu obvineného Y. F.. Len pre úplnosť dovolací súd k tejto námietke obvineného poznamenáva, že tento už počas jeho prvého výsluchu (dňa 03. decembra 2011) ešte v postavení zadržaného podozrivého využil právo odoprieť vypovedať, k veci nevypovedal a zároveň si zvolil obhajcu v osobe JUDr. Miroslava Bachynca. Pokiaľ ide o ostatné dovolaním uplatnené námietky obvineného Y. F., vzťahujúce sa na rozhodnutie odvolacieho súdu, dovolací súd konštatuje, že tieto (označené v rámci dovolacích dôvodov
1 písm. c), g) Tr. por.) nemôžu byť viazané na splnenie podmienok uvedených v § 371 ods. 4 Tr. por. K nimi vytýkaným nedostatkom totiž malo dôjsť až v konaní, respektíve v rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorého nezákonnosť je napadnuteľná až po skončení trestného stíhania a vydaní rozhodnutia, ktorým sa trestné stíhanie právoplatne skončilo. Trvanie na splnení požiadavky ustanovenia § 371 ods. 4 Tr. por. by v takomto prípade znamenalo reálne odňatie možnosti obvineného uplatniť svoje práva v dovolacom konaní (bez toho, aby obvinený mal možnosť to ovplyvniť) a následne aj porušenie jeho ústavného práva na prístup k súdu a na súdnu ochranu (čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky). Dovolací súd preto pristúpil k preskúmaniu ostatných námietok uplatnených obvineným Y. F.. Preskúmaním obsahu predloženého spisu najvyšší súd zistil nasledovné skutočnosti: Z obsahu dovolacích námietok obvineného Y. F. vyplýva, že v zásade všetky (bez ohľadu na ich formálnu subsumpciu pod niektorý z označených dovolacích dôvodov) sú vo svojej podstate vyjadrením jeho nesúhlasu s rozhodnutím odvolacieho súdu a ním prezentovaným odôvodnením svojich skutkových a právnych záverov. Namietajúc nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu, nevykonanie potrebných dôkazov a nedostatočné zhodnotenie ním označených skutočností (týkajúcich sa najmä okolností majúcich vplyv na vierohodnosť výpovede spoluobvineného S. V.) odvolacím súdom, obvinený v podstate napadol spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov odvolacím súdom a tieto zároveň sám hodnotil zo svojho uhla pohľadu, sčasti opakujúc argumentáciu totožnú s tou, ktorou dôvodil v odvolacom konaní. Z podstaty dovolateľom uvádzaných námietok, spočívajúcich v nedôveryhodnosti spoluobvineného S. V., a tým aj v nesprávnom vyhodnotení dôkazov (jeho výpovedí), a tiež v spochybňovaní rozsahu konania a ďalších okolností samotného skutku, vyplýva, že ide o námietky takmer rýdzo skutkového charakteru, smerujúce jednak proti obsahu a rozsahu vlastnej úvahy súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov, proti správnosti a úplnosti zisteného skutku, ale predovšetkým proti spôsobu, akým odvolací súd hodnotil dôkazy. Vzhľadom na početnosť týchto námietok dovolací súd považuje za žiaduce obvinenému pripomenúť, že pre zisťovanie skutkového stavu veci a hodnotenie dôkazov platia v trestnom konaní zákonom stanovené pravidlá,
ktorých je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre rozhodnutie. Trestný poriadok pritom nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadrená v § 2 ods. 12 Tr. por., v zmysle ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom
svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. V kontexte dovolacieho dôvodu uplatneného
1 písm. c) Tr. por. najvyšší súd k uvedeným výhradám obvineného Y. F., v podstatnej časti svojho obsahu smerujúcim k tomu, že odvolací súd sa pri hodnotení dôkazov nevysporiadal so všetkými okolnosťami (
názoru obvineného) dôležitými pre rozhodnutie, subjektívnym spôsobom objasňoval okolnosti svedčiace proti nemu i v jeho prospech a nedostatočným spôsobom odôvodnil napadnuté rozhodnutie, uvádza, že obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinností
10 a ods. 11 Tr. por., ako aj vlastné hodnotenie dôkazov
12 Tr. por. nemožno považovať za porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom. Najvyšší súd v rámci dovolacieho konania nemôže opätovne prehodnocovať vykonané dôkazy
predstáv obvineného - dovolateľa, pretože takéto oprávnenie mu zo zákona nevyplýva. Hodnotenie dôkazov totižto nenapĺňa žiadny dovolací dôvod. Žiada sa tiež poznamenať, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. Vykonanie a hodnotenie dôkazov odlišne od predstáv a želaní obvineného nie je porušením práva na obhajobu, a preto nemôže napĺňať dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. Keďže, ako už bolo uvedené, v rámci skúmania danosti dovolacieho dôvodu
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., t. j. či dovolaním napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení, dovolací súd nemôže skúmať alebo meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku, ale je vždy viazaný konečným skutkovým zistením, dovolací súd sa námietkami obvineného Y. F. nezaoberal ani z titulu citovaného dovolacieho dôvodu. V rámci tohto dovolacieho dôvodu môže dovolací súd len posudzovať, či súdy nižšieho stupňa na pevne a nemenne zistený skutkový stav, aplikovali správne ustanovenia Trestného zákona. To znamená, že vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého, prípadne druhého stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, ako aj proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu“ inštanciu zameranú na preskúmavanie rozhodnutí súdu druhého stupňa. Námietky obvineného Y. F. k obsahu a rozsahu vlastnej úvahy (krajského) súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov a k hodnoteniu dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá jeho predstavám (keď odvolací súd vyhodnotil výpoveď spoluobvineného S. V. ako dôveryhodnú a ustálil rozsah trestného činu a ďalšie skutkové okolnosti spáchaného skutku bez potreby vykonania ďalších dôkazov), svojím obsahom nenapĺňajú nielen žiaden z obvineným označených dovolacích dôvodov
1 písm. c), písm. i) Tr. por., ale ani žiaden iný dôvod dovolania
1 Tr. por. Ak by totiž záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania
1 Tr. por., odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom
1 písm. i) Tr. por., ktoré vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu. K tomu je len pre úplnosť potrebné dodať, že uvedené sa netýka dovolania ministra spravodlivosti podaného
3 Tr. por. Napriek uvedenému dovolací súd, nad rámec svojej prieskumnej povinnosti, považuje za dôležité poukázať na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, ponúkajúce obvinenému zrozumiteľné a presvedčivé zdôvodnenie myšlienkového postupu súdu pri utváraní skutkových záverov, ako aj vysvetlenie úvah, ktorými sa odvolací súd spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Krajský súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia jednoznačne vyjadril k dôvodom, ktoré ho viedli k osvojeniu si výpovedí obvineného S. V., respektíve ich častí, a zároveň vysvetlil, prečo v konaní nevyvstala potreba vykonať za účelom preukázania skutočnosti, že s balíčkami omamných a psychotropných látok zaistených počas domovej prehliadky u obvineného manipuloval práve obvinený, aj ďalšie dôkazy, poukazujúc pritom na konkrétne dôkazy, uvedenú okolnosť už dostatočne presvedčivo preukazujúce. Navyše je na tomto mieste, hoci len na okraj, potrebné uviesť, že ani výpoveď obvineného S. V., ani dotknuté dva balíčky omamných a psychotropných látok zaistené počas domovej prehliadky u obvineného neboli v tomto konaní jedinými usvedčujúcimi dôkazmi proti obvinenému Y. F.. Už s ohľadom na uvedené je zrejmé, že dovolací súd nemohol ako opodstatnenú vyhodnotiť ani námietku obvineného Y. F., ktorou tento, citujúc zákonnú úpravu náležitostí odôvodnenia rozhodnutia obsiahnutú v § 168 Tr. por., vo všeobecnej rovine napáda odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu dospel najvyšší súd k záveru, že krajský súd konal v trestnej veci obvineného Y. F. v medziach svojej právomoci a vychádzajúc z konkrétnych faktov, podrobne vysvetľujúc úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení jednotlivých dôkazov, a tieto logicky spájajúc, svoje rozhodnutie náležite, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil. Vo svojom rozhodnutí spôsobom zodpovedajúcim potrebám trestného konania reflektoval na podstatné obhajobné tvrdenia, obvineným opätovne vyjadrené v podanom dovolaní, ku ktorým, opierajúc sa o skutkové zistenia plynúce z vykonaného dokazovania, v primeranej miere odôvodnil svoje úvahy a z nich odvodené právne závery. Na základe doposiaľ uvedeného je vo vzťahu k námietkam uplatneným z titulu dovolacieho dôvodu
1 písm.
por. Pokiaľ tomu tak nie je, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť
c) Tr. por. Napriek tomu, že obvinený Y. F. v podanom dovolaní fakticky nekonkretizoval, v čom vidí naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Tr. por., keď na tento v podstate len blanketárnym spôsobom odkázal, najvyšší súd k tomuto dovolaciemu dôvodu len pre úplnosť uvádza, že v skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku vymedzené konanie obvineného Y. F., spočívajúce v predaji metamfetamínu (a to celkovo minimálne v hodnote 10 500,- Eur), jeho zadovažovaní a prechovávaní v spojení s prechovávaním najmenej 534 obvykle jednorazových dávok metamfetamínu zaistených pri domovej prehliadke u obvineného, napĺňa objektívnu aj subjektívnu stránku skutkovej podstaty stíhaného trestného činu. Trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto neoprávnene
2 Tr. zák. odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
j) Tr. zák. rozumie páchanie trestného činu na viacerých osobách, pričom viacerými osobami sa na účely tohto zákona rozumejú najmenej tri osoby (§ 127 ods. 12 Tr. zák.). Vychádzajúc z § 125 ods. 1 veta prvá a druhá Tr. zák., je čin spáchaný vo väčšom rozsahu pri sume dosahujúcej najmenej 2 660,-Eur. Vykonaným dokazovaním, najmä analýzou svedeckých výpovedí a výpovedí ostatných spoluobvinených, ako aj písomných prepisov záznamov telekomunikačnej prevádzky odvolací súd dospel ku skutkovým zisteniam, ktoré ustálil vo výrokovej časti odsudzujúceho rozsudku a v zmysle ktorých hodnotu drog predaných obvineným Y. F. koncovým distribútorkám (spoluobvineným K. Š. a E. T.) vyčíslil na minimálne 10 500,- Eur a hodnotu ním prechovávaných drog na minimálne 5 230,- Eur. Uvedený skutkový záver (ktorým je dovolací súd viazaný) odôvodňuje právnu kvalifikáciu konania obvineného
1 písm.
2 písm.
1 písm. g) Tr. por., ktorého naplnenie videl, opätovne hodnotiac výpovede obvineného S. V. ako nedôveryhodné, v založení rozhodnutia krajského súdu o naplnení kvalifikačného znaku „vo väčšom rozsahu“ na výpovedi obvineného S. V. z prípravného konania, obsahujúcej viacero rozporov s jeho výpoveďou z hlavného pojednávania. Uvedenou námietkou obvinený celkom zrejme smeroval k spochybneniu zákonnosti vykonania dôkazov (výpovedí obvineného S. V. z prípravného konania) na hlavnom pojednávaní, a teda aj ich spôsobilosti stať sa podkladom pre rozhodnutie súdu. Z obsahu zápisnice z hlavného pojednávania uskutočneného dňa 25. októbra 2012 však evidentne vyplýva, že uvedené nezodpovedá skutočnosti. K oboznámeniu skorších výpovedí obvineného S. V. ich prečítaním na hlavnom pojednávaní totiž došlo za účelom odstránenia rozporov v jeho výpovedi učinenej na predmetnom hlavnom pojednávaní, a to na základe požiadavky práve obhajkyne samotného obvineného Y. F. JUDr. Kataríny Bolibruchovej, ako aj z podnetu obhajcov ďalších strán konania (spoluobvinených K. Š. a E. T.), a pri zachovaní zákonom predvídaného postupu vyjadreného v § 258 ods. 4 Tr. por. Obvinený S. V. na hlavnom pojednávaní vzápätí vysvetlil príčiny rozporov vo svojich výpovediach a k týmto sa vyjadril. V zmysle citovaného ustanovenia, na návrh prokurátora alebo obhajcu sa zápisnica o skoršej výpovedi obžalovaného alebo jej časť prečíta, ak sa koná v neprítomnosti obžalovaného, obžalovaný využije svoje právo nevypovedať alebo sa objavia podstatné rozpory medzi jeho skoršou výpoveďou a údajmi na hlavnom pojednávaní a ak bol skorší výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona. V prípade rozporov vo výpovediach sa prečíta tá časť zápisnice o skoršom výsluchu obžalovaného, ktorej sa namietané rozpory priamo týkajú. Na tieto rozpory treba obžalovaného upozorniť a spýtať sa ho na ich príčinu. Zápisnicu prečíta tá zo strán, ktorú určí predseda senátu, pokiaľ zápisnicu neprečíta sám alebo ním poverený člen senátu. Trestný poriadok teda umožňuje súdu, aby pri dodržaní vyššie uvedených podmienok vychádzal vo svojom rozhodovaní aj z výpovedí obvinených z prípravného konania, ktoré sa z vôle samotných strán konania postupom
4 Tr. por. stali súčasťou penza dôkazov považovaných za vykonané
zákona aj na účely konania pred súdom. Z uvedeného je zrejmé, že dovolaním napadnutý dôkaz bol vykonaný v súlade so zákonom, a teda v ďalšom už bolo vecou vlastnej úvahy súdu, akým spôsobom sa s ním v rámci procesu hodnotenia dôkazov, v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, vysporiada. Dovolací súd preto ani vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu uplatnenému obvineným
1 písm. g) Tr. por. nemohol dospieť k záveru o jeho naplnení. Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.