1 písm. c), d), ods. 2 písm. c),
c) Tr. por. dovolanie obvinenej E. T. sa odmieta. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Námestovo z 25. októbra 2013, sp. zn. 4 T 107/2012, boli obvinení S. V., K. Š. a Y. F. uznaní za vinných zo spáchania pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. b), c), d), ods. 2 písm.
1 písm. c), d) Tr. zák. a obvinený Y. Q. za vinného zo spáchania pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. b), c), d), ods. 2 písm.
2 Tr. zák. za použitia § 36 písm. j), l), § 38 ods. 3 a § 39 ods. 1 Tr. zák. odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.
2 písm. a) Tr. zák. bol na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1 písm. a) Tr. zák. mu bol uložený aj trest prepadnutia veci osobného motorového vozidla značky MAZDA 323, ev. č. W. XXX F..
6 Tr. zák. bolo vyhlásené, že vlastníkom prepadnutej veci sa stáva Slovenská republika.
1 Tr. zák. mu bol uložený ochranný dohľad vo výmere 30 (tridsať) mesiacov. Obvinenej E. T. bol za to
1 Tr. zák. za použitia § 36 písm. j) a § 38 ods. 3 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.
2 písm. a) Tr. zák. bola na výkon trestu zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1 Tr. zák. jej bol uložený ochranný dohľad vo výmere 30 (tridsať) mesiacov. Obvinená K. Š. bola za to
2 Tr. zák. za použitia § 36 písm. j) a § 38 ods. 3 Tr. zák. odsúdená na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.
2 písm. a) Tr. zák. bola na výkon trestu zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1 Tr. zák. jej bol uložený ochranný dohľad vo výmere 30 (tridsať) mesiacov a zároveň
2 písm. c) Tr. zák. aj ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Obvinenému Y. Q. bol za to
2 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov a 5 (päť) mesiacov.
2 písm. b) Tr. zák. bol na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
1 Tr. zák. mu bol uložený ochranný dohľad vo výmere 30 (tridsať) mesiacov. Obvinený Y. F. bol za to
2 Tr. zák. za použitia § 37 písm. m) a § 38 ods. 4 Tr. zák. odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov.
2 písm. b) Tr. zák. bol na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
1 Tr. zák. mu bol uložený ochranný dohľad vo výmere 30 (tridsať) mesiacov. Na podklade odvolaní všetkých piatich obvinených a prokurátora Krajský súd v Žiline rozsudkom z 15. apríla 2014, sp. zn. 1 To 12/2014, rozhodol tak, že
1 písm. b), c), d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Námestovo z
1 písm. c), d), ods. 2 písm. c),
1 písm. c), d), ods. 2 písm. e) Tr. zák., obvinenú K. Š. za vinnú zo spáchania pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
1 písm. c), d), ods. 2 písm. c),
1 písm. c), d), ods. 2 písm.
1 písm. c), d), ods. 2 písm. c),
zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov patrí metamfetamín do II. skupiny psychotropných látok, rastliny rodu Cannabis (konopa) patria do I. skupiny omamných látok a tetrahydrokanabinol (THC) ako hlavná aktívna zložka konopy je zaradený do I. skupiny psychotropných látok. Obvineného S. V. za to krajský súd odsúdil
2 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov, na výkon ktorého ho
4 Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu
1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil ochranný dohľad vo výmere 30 (tridsať) mesiacov a
1 písm. b) Tr. zák. povinnosť dvakrát v kalendárnom mesiaci sa osobne hlásiť u probačného a mediačného úradníka v mieste svojho bydliska. Obvinenú E. T. za to krajský súd odsúdil
2 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.
4 Tr. zák. ju na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. bol obvinenej uložený ochranný dohľad vo výmere 30 (tridsať) mesiacov.
1 písm. b) Tr. zák. krajský súd uložil obvinenej aj povinnosť dvakrát v kalendárnom mesiaci sa osobne hlásiť u probačného a mediačného úradníka v mieste svojho bydliska. Obvinenú K. Š. za to krajský súd odsúdil
2 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.
4 Tr. zák. bola na výkon trestu odňatia slobody zaradená do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Krajský súd jej zároveň
1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil ochranný dohľad vo výmere 30 (tridsať) mesiacov,
1 písm. b) Tr. zák. povinnosť dvakrát v kalendárnom mesiaci sa osobne hlásiť u probačného a mediačného úradníka v mieste svojho bydliska a
2 písm. d) Tr. zák. aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Obvinenému Y. Q. za to krajský súd uložil
2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) a pol roka, na výkon ktorého ho
4 Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň mu bol
1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. uložený ochranný dohľad vo výmere 30 (tridsať) mesiacov.
1 písm. b) Tr. zák. krajský súd uložil obvinenému aj povinnosť dvakrát v kalendárnom mesiaci sa osobne hlásiť u probačného a mediačného úradníka v mieste svojho bydliska. Obvineného Y. F. za to krajský súd odsúdil
2 Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov.
4 Tr. zák. bol obvinený na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Krajským súdom bol obvinenému
1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. zároveň uložený ochranný dohľad vo výmere 30 (tridsať) mesiacov.
1 písm.
ktorej od nej obvykle vozil po 300,- Eur 4 až 5-krát do týždňa, a na základe ktorej už okresný súd (napriek jej rozporu s výpoveďou obvinenej) ustálil, že od neho kúpila pervitín celkom minimálne v hodnote 4 800,- Eur, čo je najmenej 480 obvykle jednorazových dávok. Obvinená E. T. tiež mala za to, že z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní nie je možné určiť, aké množstvo drog, respektíve aké množstvo peňazí mal od nej spoluobvinený S. V. prevziať. Zásadné porušenie práva na obhajobu videla obvinená E. T. aj v skutočnosti, že krajský súd sa nijako nevysporiadal s jej obhajobou,
ktorej nie je možné, aby pri odovzdaní týždenne 300,- Eur a raz 600,- Eur spolu odovzdala 4 800,- Eur, ale ani s výpoveďou spoluobvineného S. V. z hlavného pojednávania o tom, že za ňou niekoľko týždňov nechodil, so skutočnosťou, že motorové vozidlo, na ktorom mal spoluobvinený S. V. rozvážať drogy, bolo určitú dobu v oprave, s tvrdením,
ktorého spoluobvinený S. V. chodieval do H. V. nielen za účelom rozvozu drog, či so závermi znaleckého posudku znalca z odvetvia psychiatrie k osobe spoluobvineného S. V.. Naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. g) Tr. por. videla obvinená E. T. v skutočnosti, že krajský súd pri hodnotení naplnenia kvalifikačného znaku „vo väčšom rozsahu“ v zmysle § 172 ods. 2 Tr. zák. vychádzal z výpovede obvineného S. V. z prípravného konania, ktorá je
obvinenej v rozpore s jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní, bez toho, aby na hlavnom pojednávaní postupoval v zmysle § 258 ods. 4 Tr. por., následkom čoho svoje rozhodnutie o vine obvinenej založil na dôkaze (výpovedi z prípravného konania), ktorý na hlavnom pojednávaní nebol vykonaný v súlade so zákonom. Danosť dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm.
1 písm. c),
názoru prokuratúry zároveň jednoznačne a nepochybne vyvracajú obhajobné tvrdenia dovolateľky. Vzhľadom na uvedené považoval napadnutý rozsudok krajského súdu za správny a zákonný, a preto navrhol, aby dovolací súd dovolanie obvinenej E. T.
1 Tr. por. zamietol. Písomným podaním, označeným ako „Doplnenie dovolania,“ sa k dovolaniu podanému prostredníctvom obhajcu JUDr. Ivana Škerdu vyjadrila aj samotná obvinená E. T., ktorá naďalej trvala na nesprávnosti právnej kvalifikácie skutku, ktorého sa mala dopustiť. Odvolávajúc sa len na užitie 10 dávok pre vlastnú potrebu, spochybnila naplnenie kvalifikačného znaku „vo väčšom rozsahu,“ a s poukazom na výsledky domovej a osobnej prehliadky, počas ktorých u nej neboli nájdené žiadne psychotropné látky, aj naplnenie skutku v časti „prechovávania.“ Pochybenie súdu a orgánov činných v trestnom konaní videla aj v skutočnosti, že po zmene právnej kvalifikácie a vypustení znaku spolupáchateľstva, nebola posudzovaná individuálne, a to v takom prípade Okresným súdom Dolný Kubín ako miestne príslušným. Odkazujúc na priebeh domovej prehliadky, postup policajta, fotodokumentáciu, záznam o použití služobného psa, DNA zo stopy č. 3, konfrontáciu s jediným svedkom, odber jeho moču i samotné vznesenie obvinenia, tvrdila, že orgány činné v trestnom konaní jej počas vyšetrovania marili možnosť preukázať skutok tak, ako sa stal. Obvinená E. T., opätovne, za podpory početných odkazov na judikatúru dovolacieho i ústavného súdu, vytýkala krajskému súdu, že sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s rozpormi v jej výpovediach a obvineného S. V., ako aj to, že rozhodnutie o jej vine založil na jedinom dôkaze, ktorým mala byť výpoveď spoluobvineného S. V.. Záverom uviedla, že k porušeniu zákona došlo aj pri rozhodovaní súdu v otázke trestu, keď tento nezohľadnil § 34 ods. 3, 4 a 5 písm.
1 Tr. por. dovolanie možno podať ak:
ustálenej praxe dovolacieho súdu vo vzťahu k výkladu dovolacích dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c), písm.
1 písm. c) Tr. por. Pri posudzovaní, či v tom ktorom prípade bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, je potrebné vychádzať zo všetkých okolností a špecifík konkrétneho prípadu a tieto individuálne, ako aj vo vzájomných súvislostiach vyhodnotiť. Právo na obhajobu treba chápať ako vytvorenie podmienok pre úplné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por. možno uplatniť len v prípade, ak dôjde k porušeniu zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie jednotlivých dôkazných prostriedkov. Vzťahuje sa k najdôležitejšej fáze trestného konania - k dokazovaniu. Dokazovanie prebieha v štyroch etapách. Prvou je vyhľadávanie dôkazov, druhou ich zabezpečenie, treťou ich vykonávanie a poslednou etapou dokazovania je hodnotenie dôkazov. Dovolací dôvod
1 písm.
1 písm. i) Tr. por. Správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací súd povinný prezumovať. Preskúmaním obsahu predloženého spisu najvyšší súd zistil nasledovné skutočnosti: K prvému dovolaciemu dôvodu uplatnenému obvinenou E. T.
1 písm. c) Tr. por. treba predovšetkým uviesť, že konanie na súde prebiehalo
základných zásad trestného konania a príslušných ustanovení Trestného poriadku, v ktorých najvyšší súd nezisťuje porušenie. Obvinená mala v súdnom konaní zachované všetky obhajovacie práva v plnom rozsahu. Námietky formálne subsumované pod dovolací dôvod vyjadrený v § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. vyjadrujú skutočnosť, že obvinená E. T. sa nestotožnila s rozhodnutím odvolacieho súdu a ním prezentovaným odôvodnením svojich skutkových a právnych záverov, keď namietajúc nedostatok vnútornej logiky rozhodnutia krajského súdu (ktoré má byť kumulatívne založené na navzájom si odporujúcich dôkazoch) a nedostatočné zhodnotenie ňou označených skutočností (týkajúcich sa najmä frekvencie rozvozov drog spoluobvineným S. V. a doby, počas ktorej k nim malo dochádzať, ako aj samotnej osoby spoluobvineného S. V.) odvolacím súdom, v podstate napadla spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov odvolacím súdom a tieto zároveň sama hodnotila zo svojho uhla pohľadu, sčasti opakujúc argumentáciu totožnú s tou, ktorou dôvodila v odvolacom konaní. Zo znenia námietok, uvádzaných dovolateľkou na podporu svojho tvrdenia o danosti dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Tr. por. a v podstatnej časti prevzatých najvyšším súdom do odôvodnenia svojho rozhodnutia, vyplýva, že obvinená nimi primárne vytýka nedostatky odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu, spočívajúce v nevysporiadaní sa s vybranými obhajobnými tvrdeniami obvinenej a v založení rozhodnutia na vzájomne si odporujúcich dôkazoch, a súčasne spochybňuje závery, ku ktorým krajský súd v procese hodnotenia vykonaných dôkazov dospel, a teda nimi sekundárne smeruje jednak proti obsahu a rozsahu vlastnej úvahy súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov, jednak proti správnosti a úplnosti zisteného skutku, ale predovšetkým proti spôsobu, akým odvolací súd hodnotil dôkazy. Vzhľadom na početnosť týchto námietok dovolací súd považuje za žiaduce obvinenej v prvom rade pripomenúť, že pre zisťovanie skutkového stavu veci a hodnotenie dôkazov platia v trestnom konaní zákonom stanovené pravidlá,
ktorých je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre rozhodnutie. Trestný poriadok pritom nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadrená v § 2 ods. 12 Tr. por., v zmysle ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom
svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Vo vzťahu k tvrdeniu obvinenej E. T. o rozporuplnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, ilustrovanom poukazom na konkrétnu časť odôvodnenia predmetného rozhodnutia, musel najvyšší súd konštatovať, že toto nezodpovedá pravidlám formálnej logiky. V dotknutej časti odôvodnenia vzal krajský súd za pravdivú výpoveď obvinenej o tom, že od spoluobvineného S. V. brala pervitín po dobu 1 - 1,5 mesiaca, a to maximálne 10-krát po 1-2 dávky, a zároveň aj výpoveď spoluobvineného S. V.,
ktorej od nej obvykle vozil po 300,- Eur 4 až 5-krát do týždňa, a na základe ktorej už okresný súd (napriek jej rozporu s výpoveďou obvinenej) ustálil, že od neho kúpila pervitín celkom minimálne v hodnote 4 800,- Eur, čo je najmenej 480 obvykle jednorazových dávok. Z uvedeného však žiaden rozpor nevyplýva. Je evidentné, že výpovede obvinenej a spoluobvineného S. V., hoci sa vyslovene vzájomne nepotvrdzujú, sa ani nevylučujú a z hľadiska pravidiel formálnej logiky preto umožňujú dospieť k záveru, že obvinená E. T. popri užívaní omamných a psychotropných látok (ku ktorému sa priznala) tieto zadovažovala a prechovávala aj vo väčšom rozsahu (z čoho ju zas usvedčuje výpoveď spoluobvineného S. V.). Dovolací súd nepovažuje za opodstatnenú ani námietku obvinenej E. T., ktorou táto, odvolávajúc sa na chýbajúce reakcie krajského súdu na jej vybrané obhajobné tvrdenia, vo všeobecnej rovine napáda odôvodnenie jeho rozhodnutia. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu dospel najvyšší súd k záveru, že krajský súd konal v trestnej veci obvinenej E. T. v medziach svojej právomoci a vychádzajúc z konkrétnych faktov, podrobne vysvetľujúc úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení jednotlivých dôkazov, a tieto logicky spájajúc, svoje rozhodnutie náležite, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil. Vo svojom rozhodnutí spôsobom zodpovedajúcim potrebám trestného konania reflektoval na podstatné obhajobné tvrdenia, obvinenou opätovne vyjadrené v podanom dovolaní, ku ktorým, opierajúc sa o skutkové zistenia plynúce z vykonaného dokazovania, v primeranej miere odôvodnil svoje úvahy a z nich odvodené právne závery. Zodpovedá skutočnosti, že krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, akým spôsobom sa vyrovnal s obhajobou obvinenej E. T. spočívajúcej v poukaze na práve v jej dovolaní uvádzané okolnosti, respektíve tvrdenia, týkajúce sa najmä frekvencie rozvozov drog spoluobvineným S. V., doby, počas ktorej k nim malo dochádzať, či samotnej osoby spoluobvineného S. V.. Zároveň je však potrebné dodať, že spôsob, akým sa odvolací súd vysporiadal aj s týmito obhajobnými tvrdeniami obvinenej, je možné vyvodiť z jeho širších úvah o tom, o ktoré z vykonaných dôkazov oprel svoje rozhodnutie a ktorým obhajobným tvrdeniam obvinenej priznal relevanciu. Krajský súd totiž v odôvodnení svojho rozhodnutia veľmi konkrétne poukázal na dôkazy, z ktorých pri svojom rozhodnutí vychádzal, a podrobne vysvetlil, akými úvahami sa pri ich hodnotení spravoval. Implikáciou konkrétnych záverov, ku ktorým krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia dospel, preto možno veľmi jednoducho dospieť k poznaniu, akým spôsobom sa vysporiadal aj práve s obhajobnými tvrdeniami výslovne uvádzanými obvinenou v podanom dovolaní. Dovolací súd k tomu len na okraj poznamenáva, že z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu možno vyčítať presvedčenie odvolacieho súdu založené na analýze a uvážení všetkých okolností prípadu (a teda aj tvrdení,
ktorých spoluobvinený S. V. za ňou niekoľko týždňov nechodil, do H. V. chodieval aj za iným účelom než rozvozom drog, a o oprave motorového vozidla, na ktorom mal uskutočňovať rozvoz drog) o nepomerne väčšom rozsahu trestnej činnosti obvinenej, než bola ustálená okresným súdom. Je teda zrejmé, že
záverov, ku ktorým dospel odvolací súd, bol obvinenej E. T. predmetný skutok pričítaný v najmenšom možnom rozsahu. Aj s ohľadom na uvedené odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu v časti, vzťahujúcej sa k výroku o vine obvinenej E. T., nenecháva žiaden priestor pre pochybnosti o skutkovom priebehu a rozsahu skutku, ktorý je kladený za vinu obvinenej E. T., keď zrozumiteľne a presvedčivo odôvodňuje ustálenie zisteného skutku i jeho právnu kvalifikáciu. V nadväznosti na uvedené nemožno úspech v dovolacom konaní priznať ani námietke obvinenej, spočívajúcej v spochybňovaní rozsahu trestnej činnosti kladenej jej za vinu. Spôsob, akým odvolací súd dospel k záveru o rozsahu trestnej činnosti obvinenej E. T., je zrejmý už zo skutkovej vety výrokovej časti rozhodnutia, v ktorej odvolací súd ustálil počet pre obvinenú E. T. uskutočnených dodávok metamfetamínu a tiež ich hodnotu. Množstvo metamfetamínu, ktoré prinajmenšom mala obvinená E. T. prevziať od spoluobvineného S. V., ustálil krajský súd, vyjadriac ho peňažnou hodnotou, priamo vo výroku napadnutého rozsudku v podobe skutkového záveru. To znamená, že jeho správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Uvedené platí aj vo vzťahu k vlastným úvahám krajského súdu, ktorými sa tento spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a ktoré nachádzajú svoje vyjadrenie v odôvodnení jeho rozhodnutia. Z neho je zrejmé, že odvolací súd založil svoje rozhodnutie (aj) v otázke hodnoty drog, ktorú mala obvinená E. T. prinajmenšom prevziať od spoluobvineného S. V., výlučne na dôkazoch vykonaných v súlade s procesnými pravidlami na hlavnom pojednávaní tak, ako to najvyšší súd prezentuje v ďalšej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia. Aj z obsahového vymedzenia dovolacieho dôvodu, vytýkajúceho krajskému súdu nedostatočné reflektovanie záverov znaleckého posudku znalca z odvetvia psychiatrie, v zmysle ktorých má obvinený S. V. tendenciu nejasne lokalizovať a vyjadrovať sa všeobecne, vyplýva, že obvinená E. T. ním napáda spôsob, akým sa krajský súd v rámci procesu hodnotenia dôkazov vysporiadal s citovanými závermi znaleckého skúmania duševného stavu spoluobvineného S. V., keď im pri hodnotení vierohodnosti jeho výpovedí vo vzťahu ku konaniu obvinenej E. T. celkom zrejme nepripísal takú váhu, ktorá by zodpovedala predstavám obvinenej. Posudzovanie vierohodnosti výpovedí však spadá pod hodnotenie vykonaných dôkazov, ktoré dovolací súd, ako už bolo uvedené, nie je v štádiu konania po právoplatnosti rozhodnutia oprávnený preskúmavať. Skutočnosť, že obvinená nesúhlasí s hodnotením dôkazov súdom nižšieho stupňa, nie je samo o sebe naplnením dovolacieho dôvodu
1 písm.
názoru obvinenej) dôležitými pre rozhodnutie a nedostatočným spôsobom odôvodnil napadnuté rozhodnutie, dovolací súd opätovne zdôrazňuje, že obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinností
10 a ods. 11 Tr. por., ako aj vlastné hodnotenie dôkazov
12 Tr. por. nemožno považovať za porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom. Najvyšší súd v rámci dovolacieho konania nemôže opätovne prehodnocovať vykonané dôkazy
predstáv obvineného - dovolateľa, pretože takéto oprávnenie mu zo zákona nevyplýva. Hodnotenie dôkazov totižto nenapĺňa žiadny dovolací dôvod. Žiada sa tiež poznamenať, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. Vykonanie a hodnotenie dôkazov odlišne od predstáv a želaní obvineného nie je porušením práva na obhajobu, a preto nemôže napĺňať dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. Nesúhlas obvinenej E. T. s rozsahom, v akom bola za stíhaný skutok uznaná za vinnú, sa premietol aj do námietky uplatnenej podaným dovolaním z dôvodu
1 písm. g) Tr. por. Obvinená, opätovne hodnotiac výpovede obvineného S. V. ako nedôveryhodné, videla naplnenie uvedeného dovolacieho dôvodu v nedodržaní postupu
4 Tr. por. pri založení rozhodnutia o naplnení kvalifikačného znaku „vo väčšom rozsahu“ na výpovedi obvineného S. V. z prípravného konania, obsahujúcej viacero rozporov s jeho výpoveďou z hlavného pojednávania. Ustanovenie Trestného poriadku, na ktoré poukazuje obvinená, ustanovuje, že na návrh prokurátora alebo obhajcu sa zápisnica o skoršej výpovedi obžalovaného alebo jej časť prečíta, ak sa koná v neprítomnosti obžalovaného, obžalovaný využije svoje právo nevypovedať alebo sa objavia podstatné rozpory medzi jeho skoršou výpoveďou a údajmi na hlavnom pojednávaní a ak bol skorší výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona. V prípade rozporov vo výpovediach sa prečíta tá časť zápisnice o skoršom výsluchu obžalovaného, ktorej sa namietané rozpory priamo týkajú. Na tieto rozpory treba obžalovaného upozorniť a spýtať sa ho na ich príčinu. Zápisnicu prečíta tá zo strán, ktorú určí predseda senátu, pokiaľ zápisnicu neprečíta sám alebo ním poverený člen senátu. Z obsahu zápisnice z hlavného pojednávania uskutočneného dňa 25. októbra 2012, na ktoré obvinená odkazuje ako na hlavné pojednávanie, na ktorom obvinený S. V. vypovedal pre ňu priaznivejším spôsobom, je evidentné, že predmetná námietka obvinenej sa nezakladá na pravde, keď na základe požiadavky práve jej obhajcu bola za účelom odstránenia rozporov vo výpovedi obvineného S. V. učinenej na predmetnom hlavnom pojednávaní postupom
4 Tr. por. prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania (zo dňa 20. februára 2012), z ktorej
jej názoru krajský súd vychádzal pri ustálení rozsahu jej konania. Obvinený S. V. na hlavnom pojednávaní vzápätí vysvetlil príčiny rozporov vo svojich výpovediach a k týmto sa vyjadril. Uvedeným postupom bola po formálnej i materiálnej stránke naplnená litera zákona. Z uvedeného je zrejmé, že dovolaním napadnutý dôkaz bol vykonaný v súlade so zákonom, a teda v ďalšom už bolo vecou vlastnej úvahy súdu, akým spôsobom sa s ním v rámci procesu hodnotenia dôkazov, v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, vysporiada. Navyše, najvyšší súd dáva obvinenej do pozornosti odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, z ktorého celkom jednoznačne vyplýva, že tento, obmedzený zásadou reformatio in peius, napokon, v rozpore so zisteniami ustálenými práve na základe obvinenou namietanej výpovede spoluobvineného S. V., nepristúpil k zmene skutkových záverov, ktoré v otázke rozsahu trestnej činnosti obvinenej E. T. ustálil okresný súd. Podané dovolanie obvinená napokon odôvodnila aj dovolacím dôvodom vyjadreným v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. Aj v tejto časti svoje dovolanie smerovala proti rozsahu skutku, ktorý jej je kladený za vinu, zakladajúc ho na tvrdení o nepreukázaní naplnenia znaku „vo väčšom rozsahu“ v zmysle § 172 ods. 2 písm. e) Tr. por. s poukazom na § 125 ods. 1 Tr. zák. Už zo samotného vymedzenia námietok podradených pod uplatnený dovolací dôvod, v zmysle ktorých naplnenie uvedeného kvalifikačného znaku v konaní obvinenej E. T.
jej názoru nevyplýva ani z jej výpovede na hlavnom pojednávaní (ktorú krajský súd vzal za pravdivú), ani z odposluchov telefonátov, ani z výpovede spoluobvineného S. V. na hlavnom pojednávaní, je evidentné, že obvinená, opakujúc výhrady voči rozhodnutiu krajského súdu, uplatnené predmetným dovolaním už v rámci predchádzajúcich dovolacích dôvodov, tieto napokon (formálne) subsumuje aj pod dovolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku. Pritom z ich obsahu je zrejmé, že obvinená nimi, vychádzajúc pritom zo skutku,
jej tvrdení zisteného v rozsahu zodpovedajúcom braniu drog pre vlastnú potrebu, a to v rozsahu maximálne desaťkrát po 1 až 2 dávky po dobu jeden až jeden a pol mesiaca, v podstate namieta nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov odvolacím súdom. Najvyšší súd preto opätovne zdôrazňuje, že pri skúmaní danosti dovolacieho dôvodu
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., t. j. či dovolaním napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení, dovolací súd nemôže skúmať alebo meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku, ale je vždy viazaný konečným skutkovým zistením, a preto sa dovolací súd týmito námietkami nezaoberal. V rámci tohto dovolacieho dôvodu môže dovolací súd len posudzovať, či súdy nižšieho stupňa na pevne a nemenne zistený skutkový stav, aplikovali správne ustanovenia Trestného zákona. To znamená, že vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého, prípadne druhého stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, ako aj proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu“ inštanciu zameranú na preskúmavanie rozhodnutí súdu druhého stupňa. V skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku vymedzené konanie obvinenej E. T., spočívajúce v obstarávaní metamfetamínu (a to celkovo minimálne v hodnote 4 800,- Eur) v spojení s prechovávaním najmenej 1 obvykle jednorazovej dávky metamfetamínu zaistenej pri domovej prehliadke u obvinenej a obvineného Y. Q., napĺňa objektívnu aj subjektívnu stránku skutkovej podstaty stíhaného trestného činu. Trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto neoprávnene
2 Tr. zák. odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
1 písm.
2 písm. e) Tr. zák., keďže tohto sa dopustila vo väčšom rozsahu, keď vyčíslenie hodnoty ňou obstarávanej drogy už vo svojej spodnej hranici dosahuje väčší rozsah činu (ktorým sa v zmysle § 125 ods. 1 Tr. zák. rozumie najmenej 2 660,- Eur). Ak by záver súdu učinený v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. o tom, že túto skutkovú okolnosť (hodnotu drogy obstarávanej obvinenou) považuje za dokázanú a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania
1 Tr. por., odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom
1 písm. i) Tr. por., ktoré vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu. K tomu je len pre úplnosť potrebné dodať, že uvedené sa netýka dovolania ministra spravodlivosti podaného
3 Tr. por. Vychádzajúc z uvedeného je jednoznačné, že námietky obvinenej E. T. k obsahu a rozsahu vlastnej úvahy (krajského) súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov a k hodnoteniu dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá jej predstavám, svojím obsahom nenapĺňajú nielen obvinenou označený dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por., ale ani žiaden iný dôvod dovolania
1 Tr. por. Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.