Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Cdo/880/2015 Identifikačné číslo spisu: 4314204287 Dátum vydania rozhodnutia: 20.12.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Machyniak Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:4314204287.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne Lawyer Partners a. s., so sídlom v Bratislave, Prievozská 37, IČO: 35 944 471, proti žalovaným 1/ Z. G., bývajúcemu v I., K. J. F. XX, 2/ Z. K., bývajúcemu v Y. X., E. XX, 3/ K. Y., bývajúcemu v P., P. XX, 4/ X. I., bývajúcemu v X., Z. J. XX, 5/ Y. A., bývajúcemu v F. N., F. N. XXX, 6/ P. X., bývajúcemu v G., G. XXX, o zaplatenie peňažných súm, vedených na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 7Ro/185/2014, 14Ro/103/2014, 11Ro/219/2014, 11Ro/199/2014, 9Ro/220/2014, 9Ro/251/2014, o dovolaniach žalobkyne proti uzneseniam Krajského súdu v Nitre z
- augusta 2015 sp. zn. 5Co/611/2015, z
- septembra 2015 sp. zn. 25Co/429/2015, z
- mája 2015 sp. zn. 5Co/437/2015, z
- júla 2015 sp. zn. 5Co/460/2015, z
- mája 2015 sp. zn. 5Co/419/2015 a z
- augusta 2015 sp. zn. 5Co/617/2015, takto rozhodol: Veci vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 6 Cdo 866/2015, 6 Cdo 872/2015, 6 Cdo 874/2015, 6 Cdo 876/2015, 6 Cdo 878/2015 a 6 Cdo 880/2015 spája na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. 6 Cdo 866/
- Dovolania odmieta. Žalovaným nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie
- Okresný súd Levice (ďalej aj „prvoinštančný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uzneseniami z
- septembra 2014 č. k. 7Ro/185/2014-11, z
- septembra 2014 č. k. 14Ro/103/2014-11, z
- septembra 2014 č. k. 11Ro/219/2014-12, z
- septembra 2014 č. k. 11Ro/199/2014-11, z
- septembra 2014 č. k. 9Ro/220/2014-11 a z
- septembra 2014 č. k. 9Ro/251/2014-11 zastavil jednotlivé konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za žalobu (§ 10 ods. 1 zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov - ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“). O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.“ alebo „Občiansky súdny poriadok“) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
- Proti týmto uzneseniam podala žalobkyňa odvolania. Uviedla, že v týchto veciach podala žaloby už v roku 2006 v elektronickej podobe, ktoré podania prvoinštančný súd odmietol prijať. Ústavný súd Slovenskej republiky už v obdobných prípadoch označil uvedený postup za protiústavný a vyslovil, že právne účinky týchto žalôb zostávajú zachované ku dňu ich podania. Súd prvej inštancie ale v daných prípadoch tak nepostupoval a konania zastavil, hoci pre to neboli splnené podmienky, nakoľko poplatok bol splatný už v roku 2006 a lehota na jeho vyrubenie uplynula posledným dňom roku
- Súd prvej inštancie preto tieto veci posúdil nesprávne, v rozpore s ustanovením § 13 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch.
- Krajský súd v Nitre (ďalej aj „odvolací súd“) v záhlaví označenými uzneseniami napadnuté uznesenia potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O. s. p.). Odvolací súd sa nestotožnil s argumentom žalobkyne, podľa ktorého jej prvoinštančný súd vyrubil súdny poplatok v rozpore s ustanovením § 13 zákona o súdnych poplatkoch, keď nesprávne posúdil právne účinky ňou podaných návrhov. Uviedol, že pre súd prvej inštancie neexistuje príkaz vyplývajúci z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky konať vo veciach podaní žalobkyne podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku so zachovaním ich právnych účinkov tak, ako keby boli podané v roku 2006, pretože Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením zo
- júna 2007 sp. zn. II. ÚS 138/07 odmietol sťažnosť žalobkyne ako oneskorene podanú. Dospel k záveru, že bolo povinnosťou žalobkyne preukázať, že jej podania doručené prvoinštančnému súdu
- februára 2014 sú totožné s podaniami doručenými tomuto súdu
- marca
- Túto povinnosť však žalobkyňa nesplnila. Súd prvej inštancie postupoval preto správne, keď podania žalobkyne doručené súdu
- februára 2014 zapísal ako nové návrhy na začatie konania a neakceptoval tvrdenie žalobkyne o nemožnosti vyrubiť súdny poplatok pre uplynutie lehoty uvedenej v § 13 zákona o súdnych poplatkoch. Dospel k správnemu úsudku, podľa ktorého podaním návrhov došlých na súd
- februára 2014 vznikla žalobkyni poplatková povinnosť a správne konania pre nesplnenie si tejto povinnosti zastavil.
- Proti uzneseniam odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolania. Žiadala zrušiť uznesenia odvolacieho aj prvoinštančného súdu a vrátiť veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietala odňatie možnosti konať pred súdom podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., lebo v čase, kedy ju súd vyzýval na zaplatenie súdneho poplatku, ho už nebolo možné podľa § 13 zákona o súdnych poplatkoch vyrubiť. Nebol teda daný zákonný dôvod na takýto postup súdu a následne nebol ani dôvod na zastavenie konania. Naďalej trvala na svojom tvrdení, že podania, ktoré boli súdu prvej inštancie doručené
- februára 2014, nie sú žiadnymi novými návrhmi na začatie konania, ale že ide o písomné vyhotovenia tých podaní, ktoré boli prvoinštančnému súdu doručené v roku
- V tejto súvislosti poukázala na to, že prvoinštančný aj odvolací súd na jednej strane popierajú totožnosť oboch podaní (z roku 2014 a 2006), na druhej strane akceptujú plnú moc majúcu časovú a vecnú väzbu na podanie z roku
- Nesúhlasila so záverom konajúcich súdov, že je jej povinnosťou preukazovať, že podania z roku 2014 sú totožné s tými, ktoré boli podané v roku
- Nemožno totiž od nej žiadať splnenie tých povinností, ktoré by nemala, keby súd prvej inštancie jej práva neporušil. Práve naopak, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie prijať také opatrenia, aby v prípade potreby vedel posúdiť, ktoré návrhy odmietol prijať (napríklad zapísať si úradným záznamom identifikačné údaje o DVD nosiči).
- Dňa
- júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“ alebo „Civilný sporový poriadok“). Najvyšší súd Slovenskej republiky, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po
- júni 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže dovolania v tejto veci boli podané ešte pred
- júlom 2016, podmienky ich prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania dovolaní, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 C. s. p. procesné účinky dovolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po
- júni
- Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov Civilného sporového poriadku, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán dovolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.), a princípu ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C. s. p.).
- Podľa § 166 ods. 1 prvej vety C. s. p. v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán.
- S prihliadnutím na totožnosť predmetu konania, totožnosť v osobe dovolateľky a skutkovú i právnu súvislosť obsahu dovolaní vo veciach vedených pod sp. zn. 6 Cdo 866/2015, 6 Cdo 872/2015, 6 Cdo 874/2015, 6 Cdo 876/2015, 6 Cdo 878/2015 a 6 Cdo 880/2015 rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), aplikujúc ustanovenie vyššie citovaného § 166 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 438 ods. 1 C. s. p. tak, že predmetné veci spojil do jedného spoločného konania vedeného ďalej pod sp. zn. 6 Cdo 866/
- Najvyšší súd ako súd, ktorého funkčná príslušnosť na prejednanie dovolania a rozhodnutie o ňom ostala zachovaná aj po nadobudnutí účinnosti nových kódexov civilného procesného práva (v tejto súv. por. tiež § 10a ods. 1 O. s. p., § 35 C. s. p. aj nedostatok osobitnej úpravy v Civilnom mimosporovom poriadku, teda v zákone č. 161/2015 Z. z.), po zistení, že dovolania boli podané včas naň oprávnenou osobou, sa zaoberal prípustnosťou dovolaní a dospel k záveru, že ich treba pre neprípustnosť odmietnuť.
- V prejednávaných veciach ide o dovolania podané v obdobných veciach, aké už boli v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skorších dovolaní tej istej žalobkyne - viď napr. konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 1 Cdo 294/2013, 3 Cdo 331/2013, 3 Cdo 335/2013, 3 Cdo 336/2013, 3 Cdo 338/2013, 3 Cdo 340/2013, 3 Cdo 341/2013, 3 Cdo 350/2013, 3 Cdo 355/2013, 4 Cdo 79/2014, 5 Cdo 416/2013, 5 Cdo 434/2013, 6 Cdo 38/2014, 7 Cdo 60/2014 alebo 8 Cdo 98/
- Najvyšší súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 452 ods. 1 C. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.
- So zreteľom na uvedené najvyšší súd dovolania žalobkyne podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako neprípustné odmietol.
- V dovolacom konaní úspešným žalovaným najvyšší súd náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo im žiadne trovy nevznikli.
- Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.