Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7Cdo/194/2015 Identifikačné číslo spisu: 5313205900 Dátum vydania rozhodnutia: 25.01.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Lubor Šebo Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:5313205900.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu O. I., bytom C., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Ľudová č. 14, Košice, IČO: 47 234 466, adresa pre doručovanie: Košice, Nerudová č. 14, proti žalovanej POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpená JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou, Malinovo, Slnečná č. 765/3, IČO: 42 174 902, adresa pre doručovanie: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, o zaplatenie 55 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 16 C 193/2013, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z
- apríla 2014 sp. zn. 5 Co 253/2014, takto rozhodol: Uznesenie Krajského súdu v Žiline z
- apríla 2014 sp. zn. 5 Co 253/2014 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. Odôvodnenie
- Krajský súd v Žiline uznesením z
- apríla 2014 sp. zn. 5 Co 253/2014 potvrdil uznesenie Okresného súdu Čadca (ďalej len „súd prvej inštancie“) zo
- septembra 2013 č. k. 16 C 193/2013-50, ktorým súd prvej inštancie zastavil konanie v hore uvedenej veci a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, č. k. SR 1616509, zo dňa
- októbra 2009, ktorým bolo rozhodnuté o plnení z úverovej zmluvy, je právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a vytvára v danom konaní - o ochrane spotrebiteľa a vydaní bezdôvodného obohatenia, prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorá je neodstrániteľnou prekážkou konania. Preto súd prvej inštancie správne v zmysle § 103 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) s použitím § 104 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil. V odvolacom konaní odvolateľ úspešný nebol, žalovanej však trovy odvolacieho konania nevznikli, resp. kvalifikovaným spôsobom si trovy odvolacieho konania neuplatnila, preto jej odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
- Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Navrhol ho (spolu s uznesením súdu prvej inštancie) zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil tým, že sa mu postupom súdov oboch inštancií odňala možnosť konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). V dôsledku rozhodnutí súdov o zastavení konania, ktoré bolo založené na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), bolo žalobcovi neprípustným spôsobom odňaté právo na prístup k súdu, a teda odopretá súdna ochrana proti neprijateľným zmluvným podmienkam, ktorú mali súdy poskytnúť ex offo. Dovolateľ zopakoval, že aj napriek tomu, že v tej istej veci bol na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky vydaný rozhodcovský rozsudok, všeobecný súd je oprávnený aj v základnom konaní prelomiť materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku - na tento neprihliadnuť z titulu neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky a pokračovať v konaní. Žalobca namietol tiež nepreskúmateľnosť a nepresvedčivosť rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý sa nevysporiadal s jeho zásadnými tvrdeniami.
- Žalovaná v podanom vyjadrení dovolací súd žiadala, aby dovolanie žalobcu ako neprípustné odmietol. Pokiaľ žalobca v dovolaní uvádza vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., t. j., že účastníkovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, žalovaná vyslovila presvedčenie, že tento dovolací dôvod nebol naplnený. V konaní pred odvolacím súdom nedošlo k odňatiu procesných práv žalobcu.
- Vzhľadom k tomu, že dovolanie žalobcu bolo podané pred
- júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, a prípustnosť podaného dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 239 O.s.p.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podal včas dovolateľ zastúpený v súlade s § 429 ods. 1 CSP, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je potrebné zrušiť.
- Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. bolo možné dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu je upravená v § 237 a § 239 O.s.p. S prihliadnutím na obsah dovolania najvyšší súd osobitne skúmal, či postupom (rozhodnutím) odvolacieho súdu nedošlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).
- Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv - viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)].
- Európsky súd pre ľudské práva vydal
- januára 2015 rozsudok vo veci Trančíková proti Slovenskej republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel Európsky súd pre ľudské práva k názoru, že aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana už nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná možnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia.
- V rozsudku sa doslovne uvádza, že „požiadavka, aby účastníci súdneho konania mali možnosť dozvedieť sa o všetkých predložených dôkazoch alebo vyjadreniach podaných v ich veci a vyjadriť sa k nim, sa vzťahuje na odvolacie konanie rovnako ako na prvostupňové konanie, a to napriek skutočnosti, že odvolanie nemusí vyvolať žiadnu novú argumentáciu“. Pokiaľ súd takúto možnosť druhej procesnej strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „dohovor“).
- Na vady konania, ktoré sú uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p., je dovolací súd povinný prihliadať bez ohľadu na to, či ich dovolateľ uplatnil alebo neuplatnil (viď § 242 ods. 1 O.s.p.).
- Vychádzajúc z uvedeného bolo v preskúmavanej veci potrebné zohľadniť, že k odvolaniu žalobcu (č. l. 53 spisu) sa písomne vyjadrila žalovaná podaním doručeným súdu prvého stupňa
- februára 2014 (č. l. 58 spisu), žalobca ale nemal možnosť dozvedieť sa o tomto vyjadrení a prípadne sa k nemu aj vyjadriť, lebo súd mu toto vyjadrenie žalovanej nedoručil. Opomenutím doručenia tohto vyjadrenia žalobcovi došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tým k odňatiu mu možnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
- Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd preto uznesenie krajského súdu v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1, § 450 CSP).
- Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania týkajúceho sa dovolania proti tomuto (zrušenému) uzneseniu krajského súdu (453 ods. 3 CSP).
- Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.