o rozvrhu speňaženého majetku z podstaty

Najvyšší súd 6 Obo 107/2008 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci úpadcu: Poľnohospodárske družstvo I., R., v konkurze, R., IČO: X., s ustanoveným správcom konkurznej podstaty JUDr. Š.J., PhD., advokátom so sídlom T.X., B., o rozvrhu speňaženého majetku z podstaty, na odvolanie konkurzného veriteľa S.k., a.s., C.X., B., IČO: X., proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. júla 2007, č. k. 7K 259/01-311, takto r o z h o d o l: Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 31. júla 2007, č. k. 7K 259/01-311 sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e: Krajský súd v Bratislave uznesením z 31. júla 2007, č. k. 7K 259/01 rozhodol o rozvrhu speňaženého majetku z podstaty tak, že stanovil pohľadávky proti podstate a náklady správy, kam zaradil aj nevyplatené nároky na oddelené uspokojenie záložných veriteľov (§ 28 ZKV) a pohľadávky o triedach pre nedostatok finančných prostriedkov sa neuspokojujú. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, že uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k.: 7K 259/01-305 zo 16. mája 2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28. júna 2007, bola schválená konečná správa o speňažení majetku z podstaty a vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu. Celkový výnos dosiahnutý speňažovaním majetku a z ďalších výnosov získaných správou majetku úpadcu predstavuje čiastku 1.647.178,30 Sk, pričom výdavky 6 Obo 107/2008 2 predstavujú sumu 435.635,40 Sk. Ako nerozdelená suma zostala čiastka 929.130,38 Sk, ktorú súd napadnutým uznesením rozdelil. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie konkurzný veriteľ S.k., a.s., B. v zákonom stanovenej lehote a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z týchto dôvodov: Uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.: 7K 259/01 z 27. septembra 2002 bol vyhlásený konkurz na dlžníka PD I.R. Právny predchodca S.k., a.s. - Daňový úrad B. si uplatnil 9. decembra 2004 u SKP pohľadávku proti podstate vo výške 35.000 Sk, ktorá mu vznikla na dani z príjmov právnických osôb podľa výkazu daňových nedoplatkov z 22. septembra 2004. Správca konkurznej podstaty bol listom z 9. novembra 2006 vyzvaný na úhradu predmetnej pohľadávky. SKP sa listom z 30. novembra 2006 vyjadril, že predmetná pohľadávka je zahrnutá v zozname veriteľov zostaveného na účely rozvrhu a bude uspokojená až v rámci rozvrhu v zmysle ust. § 32 ods. 1 ZKV. V napadnutom rozvrhovom uznesení nie je odvolateľ určený ako veriteľ pohľadávky proti podstate vo výške 35.000 Sk, pričom súd vo výroku rozhodnutia by mal určiť veriteľov v súlade s ust. § 32 ods. 1 a 2 ZKV a taktiež sumy, ktoré sa veriteľom priznávajú. Pokiaľ sa zistená pohľadávka uspokojuje len pomerne, je vhodné uviesť aj výšku zistenej pohľadávky. Súd by mal rozhodnúť o všetkých veriteľoch, ktorí sú účastníkmi konania, mal by teda uviesť aj tých veriteľov, ktorých pohľadávky sú zistené, ale uspokojené nebudú, pretože výťažok bol rozdelený pre veriteľov s výhodnejším poradím. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie odvolateľa podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 písm.

1. c)O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné vyhovieť. Podľa ust. § 30 ods. 1 ZKV po právoplatnosti uznesenia o schválení konečnej správy a vyúčtovaní odmeny a výdavkov vydá súd rozvrhové uznesenie. Správca predloží súdu zoznam veriteľov zoradených podľa § 31 a 32 ZKV na účely rozvrhu s uvedením sumy pripadajúcej na ich uspokojenie (§ 30 ods. 3 ZKV). V predmetnej veci je nesporné, že súd prvého stupňa uznesením zo 16. mája 2007, č. k. 7K 259/01-305 schválil konečnú správu o speňažení majetku z podstaty a vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu, čo je predpokladom v zmysle vyššie citovaného ust. § 30 ZKV pre vydanie rozvrhového uznesenia. Súd prvého stupňa síce vydal rozvrhové uznesenie, ale toto uznesenie nespĺňa náležitosti vyžadované v ust. § 30 a § 32 ZKV. 6 Obo 107/2008 3 Treba prisvedčiť odvolateľovi, že napadnuté rozvrhové uznesenie postráda náležitosti vyžadované v § 30 a § 32 ZKV, čím sa celý jeho obsah stal nezrozumiteľný a postráda základný cieľ - určiť presne a konkrétne veriteľov zoradených podľa § 31 a 32 ZKV s uvedením sumy pripadajúcej na ich uspokojenie. Rovnako súd prvého stupňa v napadnutom rozvrhovom uznesení neuviedol konkurzných veriteľov (§ 32 ods. 2 ZKV), ktorých pohľadávky boli zistené, ale tieto pohľadávky neboli uspokojené. Prvostupňový súd pritom v napadnutom uznesení sa odvoláva na konečnú správu - čl. 7 bod 7.5 pohľadávky proti podstate medzičasom uhradené, vynechávajúc zoznam konkurzných veriteľov ako takých. Súdu prvého stupňa uniklo, že práve rozvrhové uznesenie má dôkaznú hodnotu pre všetkých konkurzných veriteľov - pre tých, ktorí budú uspokojení s uvedením sumy pripadajúcej na uspokojenie ich pohľadávky, ako i pre veriteľov, ktorým pre nedostatok finančných prostriedkov nebudú uspokojené ich pohľadávky. Z hľadiska daňových predpisov ide o odpisy nedobytných pohľadávok. Napadnuté uznesenie prvostupňového súdu takúto výpovednú hodnotu nemá, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm.
2. h)O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 3 O.s.p.). Bude preto úlohou súdu prvého stupňa, aby v novom konaní postupoval v naznačenom smere a vydal rozvrhové uznesenie, v ktorom konkrétne uvedie konkurzných veriteľov v súlade s ust. § 32 ZKV, pričom bude konkrétne a adresne smerovať aj čiastku (medzi inými) vo výške 60.300 Sk - Daň z príjmu za rok 2003, iné dane, ktorého veriteľa sa týka. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 7. augusta 2008 JUDr. Anna Marková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová