ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už
tohto zákona. Nakoľko však prvoinštančný i odvolací súd tu rozhodli ešte pred
1 C. s. p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Táto úprava sa až na možnosť ustanovenia zákonnej odchýlky od vymedzeného pravidla zhoduje so skoršou úpravou procesného práva,
ktorej kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (tu por. § 103 O. s. p.). 6.
2 C. s. p. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
odseku 3 rovnakého zákonného ustanovenia ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie; pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí a ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví. V týchto prípadoch ide (až na nahradenie slovného spojenia „podmienky konania“ synonymom „procesné podmienky“) o úplné prevzatie skoršej úpravy, nachádzajúcej sa v ustanoveniach § 104 ods. 1 vety prvej a ods. 2 O. s. p. 7.
1 C. s. p. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť taktiež spísané advokátom.
odseku 2 tu citovaného ustanovenia povinnosť
odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany
druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. U týchto ustanovení sa nová úprava procesného práva od tej skoršej (formulovanej v ust. § 241 ods. 1 vety druhej O. s. p. tak, že dovolateľ v dovolacom konaní musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec /člen/, ktorý za neho koná) líši už výraznejšie. Nie je to len pre rozšírenie výnimky z pravidla povinného zastúpenia dovolateľa advokátom aj na prípady sporov s ochranou slabšej strany sporu, v ktorých bude postačujúcim zastupovanie dovolateľa na to určenou osobou či organizáciou, pokiaľ táto bude reprezentovaná zamestnancom alebo členom s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa, ale predovšetkým pre zakotvenie novej (skôr nepoznanej) podmienky uskutočnenia dovolacieho konania, ktorou je to, aby aj všetky podania v takomto konaní (dovolanie z toho nevynímajúc) boli spísané advokátom (pokiaľ nejde o fyzickú osobu dovolateľa, ktorá sama disponuje príslušným vzdelaním, právnickú osobu so zamestnancom alebo členom schopným učiniť zadosť takejto zákonnej požiadavke alebo dovolateľa zastupovaného niektorým zo subjektov na to oprávnených, u ktorých bude taktiež splnená podmienka príslušného vzdelania ich konajúceho zamestnanca, resp. člena). Práve táto nová podmienka má pritom charakter takej, ktorá musí byť splnená už v čase začatia dovolacieho konania (spísanie dovolania inou osobou než advokátom či osobou so zákonom predpísaným vzdelaním uviesť do súladu s vyššie priblíženou zákonnou požiadavkou nejde) a ktorej splnenie nie je možným bez toho, aby bol dovolateľ zastupovaný advokátom, sám disponoval predpísaným vzdelaním alebo bol reprezentovaný osobou s takýmto vzdelaním už v čase spisovania (vyhotovovania) dovolania. 8. Okrem už uvedeného je tu však tiež ustanovenie § 393 ods. 1 C. s. p.,
ktorého odvolací súd v písomnom vyhotovení rozhodnutia uvedie (o. i.) poučenie o prípustnosti dovolania, lehote na podanie dovolania, o náležitostiach dovolania a povinnom zastúpení advokátom v dovolacom konaní (všetko náležitosti, ktoré úprava procesného práva platná a účinná do 30. júna 2016 vrátane, nepoznala - tu por. i § 157 ods. 1 O. s. p.); § 436 ods. 1 rovnakého zákona,
ktorého ak má dovolanie vady
a dovolateľ nebol riadne o povinnosti
poučený v odvolacom konaní, súd prvej inštancie vyzve dovolateľa na odstránenie vád a poučí ho o následkoch neodstránenia vád dovolania; § 438 ods. 1 C. s. p.,
ktorého na konanie na dovolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak a napokon i § 447 písm. e/ zákona, o ktorom je tu reč,
ktorého dovolací súd odmietne dovolanie, ak neboli splnené podmienky
Nedostatok povinného zastúpenia dovolateľa v dovolacom konaní je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu tradične ponímaný ako nedostatok podmienky konania (dnes procesnej podmienky), ktorý bráni uskutočneniu konania o dovolaní a ktorý je pri neodstránení vady ani na výzvu súdu spojenú s príslušnými poučeniami dôvodom zastavenia dovolacieho konania. Nová úprava procesného práva síce nesplnenie tejto a aj ďalšej podmienky dovolacieho konania, predstavovanej spísaním dovolania a ďalších podaní dovolateľa advokátom sankcionuje odmietnutím dovolania, aby k nemu však mohlo dôjsť, musí tu byť stav kumulatívneho (súčasného) nesplnenia oboch takýchto podmienok. Takýto stav však logicky musí byť vylúčený v dovolacích konaniach začatých pred
1 C. s. p. a dôsledkom neexistencie takejto povinnosti je, že tu nemôže prísť do úvahy ani sekundárna povinnosť súdu prvej inštancie odstraňovať vady dovolania
1 C. s. p. (odhliadajúc na tomto mieste od možnej diskusie na tému kvality úpravy, ktorá nástup povinnosti súdu prvej inštancie odstraňovať vady dovolania viaže na existenciu vád
, čiže na nesplnenie oboch tam uvedených podmienok a súčasný nedostatok riadneho poučenia dovolateľa o povinnosti
, teda opäť o potrebe splnenia oboch v takomto ustanovení uvedených podmienok, z ktorých však § 393 ods. 1 C. s. p. hovorí len o povinnom zastúpení a naopak o povinnom spísaní dovolania advokátom mlčí). Praktická neodstrániteľnosť vady spočívajúcej v nespísaní dovolania, resp. iných podaní dovolateľa advokátom (pokiaľ nejde o niektorý z prípadov
2 C. s. p.) potom nielenže musí mať ten následok, že v dovolacích konaniach začatých pred 1. júlom 2016 nemožno na splnení tejto podmienky (uskutočnenia dovolacieho konania) trvať, ale vo všetkých druhovo totožných prípadoch (v ktorých k skončeniu odvolacieho konania a nezriedka i k podaniu dovolania došlo ešte pred nadobudnutím účinnosti C. s. p.) spôsobuje i nespustiteľnosť mechanizmu odstraňovania vád dovolania, zakotveného v ust. § 436 ods. 1 C. s. p. Ak potom i odmietnutie dovolania
e/ C. s. p. (tu rozumej taký spôsob skončenia dovolacieho konania, ktorý v prípade diskutovanej vady priniesla až nová úprava procesného práva) zákon podmienil nesplnením podmienok
zákona, teda oboch tam uvedených podmienok (z ktorých jedna splniteľnou nie je, resp. na jej splnení nejde trvať),
názoru dovolacieho súdu nemôže byť pochybnosti jednak o tom, že v takomto prípade je možným len odstraňovanie nedostatku, ktorý za nedostatok považovalo i skoršie procesné právo (čiže nedostatku povinného zastúpenia dovolateľa), ako aj o tom, že neodstránenie takéhoto nedostatku ani na výzvu súdu po patričnom poučení je možné sankcionovať nanajvýš zastavením dovolacieho konania
3 a § 438 ods. 1 C. s. p. (hocako by voľba medzi takýmto rozhodnutím a inak do úvahy prichádzajúcim odmietnutím dovolania mohla vykazovať znaky skôr akademického sporu o správnosť toho-ktorého riešenia).
2 písm. c/ C. s. p. (ak navyše ani predmet sporu v tejto veci nebol podraditeľný pod definíciu niektorého zo sporov s ochranou slabšej strany, akými sú dnes len spotrebiteľské, antidiskriminačné a individuálne pracovnoprávne spory). Pretože v čase začatia dovolacieho konania dovolateľ zastúpený advokátom nebol, súd prvej inštancie ho (vyššie priblíženým uznesením) vyzval na odstránenie tejto vady vrátane poučenia, akým spôsobom možno vadu odstrániť (zvolením si dovolateľom advokáta a predložením súdu plnomocenstva oprávňujúceho takého advokáta na zastupovanie pred dovolacím súdom, keďže alternatíva k takémuto spôsobu odstránenia vytýkanej vady, predstavovaná obrátením sa dovolateľa na CPP, sa v tejto veci so zreteľom k odňatiu - Centrom dovolateľovi - nároku na poskytovanie právnej pomoci stala nerealizovateľnou). Dovolateľ však ani na výzvu vadu dovolania neodstránil. 12. Ak preto dovolateľ neodstránil nedostatok procesnej podmienky dovolacieho konania ani na výzvu súdu, najvyššiemu súdu neostalo iné, než dovolacie konanie
3 C. s. p. v spojení s § 438 ods. 1 C. s. p. zastaviť (bez toho, aby sa mohol zaoberať vecnou správnosťou dovolaním napádaného rozhodnutia - resp. presnejšie až dvoch rozhodnutí pojatých do jedného uznesenia odvolacieho súdu). 13. O náhrade trov dovolacieho konania bolo potom rozhodnuté
1 C. s. p. v spojení s § 256 ods. 1 C. s. p., keď zastavenie dovolacieho konania zavinil žalobca, jeho procesným súperom však v takomto konaní preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí (tu dovolací súd), mal rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že to tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.