10Sža/7/2011 5 Ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí tejto lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená. (ods. 3) V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a/ a ods. 3 zákona o azyle, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej, pričom vychádzal z údajov uvedených navrhovateľom v dotazníku zo vstupného pohovoru. Jednalo sa o druhú žiadosť navrhovateľa o poskytnutie azylu s tým, že navrhovateľ sa v plnej miere pridržiaval dôvodov uvedených v prvej žiadosti. Navrhovateľ nebol nikdy v krajine pôvodu príslušníkom žiadnej politickej strany, či organizácie. Trestne stíhaný v Pakistane taktiež nikdy nebol. Bol podozrievaný, že má niečo so smrťou kamaráta. Vraj ho v tejto veci doma hľadala i polícia. Navrhovateľ žiadosť odôvodnil inými dôvodmi, ako tými,
, 10, 13a alebo 13b zákona o azyle, preto jeho žiadosť odporca zamietol ako zjavne neopodstatnenú. V priebehu konania boli všetky skutočnosti uvedené menovaným objektívne preskúmané a komplexne posúdené. Dôvody, ktoré uviedol, súvisia s trestným činom, zrejme vraždy a s jeho policajným vyšetrovaním. Ako také nie sú relevantné pre posúdenie jeho žiadosti v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona a azyle. Tento problém mal podľa názoru odporcu navrhovateľ riešiť prostredníctvom orgánov štátu. Odporca navyše poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ opustil krajinu pôvodu legálne letecky na svoj vlastný cestovný doklad bez akýchkoľvek problémov zo strany príslušných kontrolných orgánov. V Pakistane sa používa pritom tzv. Výjazdný kontrolný zoznam, ktorý sa neustále kontroluje, aktualizuje a zverejňuje. Slúži na to, aby sa zabránilo 10Sža/7/2011 6 odchodu, či vycestovaniu zločincov, osôb vyšetrovaných za trestné činy alebo teroristom. Je preto takmer vylúčené, že by sa mu bez akýchkoľvek problémov podarilo legálne opustiť Pakistan, ak by bol skutočne intenzívne hľadaný policajnými zložkami pre podozrenie z trestného činu zabitia alebo vraždy. Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplynulo, že na základe výpovedí navrhovateľa a všetkých dostupných informácií je teda zrejmé, že navrhovateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami, resp. dôvodmi ako tými,
Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní odporca aj súd prvého stupňa vychádzali, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporca riadne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny záver o tom, že navrhovateľ zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch ako v § 8, 10, 13a alebo § 13b. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia. Pokiaľ teda odporca dospel k záveru, že dôvody navrhovateľa, pre ktoré žiadal udeliť azyl na území Slovenskej republiky, nemožno považovať za relevantný dôvod pre udelenie azylu na území Slovenskej republiky a jeho žiadosť je založená na iných dôvodoch ako v § 8, § 10, § 13a alebo 13, takýto záver nachádza oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, preto krajský súd nepochybil, keď považoval rozhodnutie z týchto dôvodov za zákonné. Krajský súd sa podrobne zaoberal všetkými námietkami navrhovateľa uplatnenými v opravnom prostriedku, k ich vyhodnoteniu nemá odvolací súd žiadne výhrady, v podrobnostiach na tieto správne závery krajského súdu odvolací súd odkazuje. Odvolacie námietky navrhovateľa, neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku ani rozhodnutia odporcu. Tieto námietky navrhovateľa vyhodnotil 10Sža/7/2011 7 odvolací súd za nedôvodné, napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods.1,2 Občianskeho súdneho poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky udáva, že odvolacie námietky navrhovateľa smerovali proti rozhodnutiu odporcu ČAS:MU-544-36/PO-Ž/2006 zo dňa 15. apríla 2009, ktoré už bolo právoplatne skončené a nie proti rozhodnutiu ČAS:MU-382-16/PO-Ž-2010 zo dňa 16. augusta 2010, ktoré je predmetom odvolacieho konania. O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP, keď navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 16.marca 2011 JUDr. Jana Henčeková, PhD, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.