1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.") zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 138223/2013 z 11. júna 2013, ktorým žalovaný
2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z.") potvrdil rozhodnutie Colného úradu Trenčín č. 9006631/1/33169/2013 z 23. januára 2013, ktorým bolo
1 zákona č. 563/2009 Z. z. zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam žalobcu na zabezpečenie colného nedoplatku v celkovej výške 37 238,55 eur (predstavujúceho úrok z omeškania vymeraný rozhodnutím Colného úradu Trenčín č. 9006631/1/1331952/2012 z
názoru krajského súdu žalovaný dôsledne a logicky vysporiadal. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd s poukazom na ustanovenia § 56a, § 59, § 85 ods. 4 zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 199/2004 Z. z.") a na ustanovenia § 81 ods. 1 a 4 a § 82 zákona č. 563/2009 Z. z. uviedol, že colný úrad si môže zabezpečiť svoju pohľadávku zriadením záložného práva k veci vo vlastníctve daňového dlžníka (v prejednávanej veci žalobcu). Nakoľko odvolanie voči rozhodnutiu colného úradu nemá odkladný účinok, colný úrad môže rozhodnúť o zriadení záložného práva skôr, ako rozhodnutie o vymeraní úroku z omeškania nadobudne právoplatnosť. Preto pokiaľ Colný úrad Trenčín svojím rozhodnutím č. 9006631/1/33169/2013 zo dňa 23. januára 2013
1 zákona č. 563/2009 Z. z. na zabezpečenie colného nedoplatku v celkovej výške 37 238,55 euro (predstavujúceho úrok z omeškania vymeraný rozhodnutím colného úradu Trenčín č. 9006631/1/1331952/2012 z
jeho názoru preskúmavané rozhodnutie odporuje dobrým mravom. Výška úroku z omeškania je neadekvátna v porovnaní s istinou colného dlhu, ktorý bol uhradený v plnej výške. Colné exekučné konanie bolo nezákonné, pretože rozhodnutie Colného úradu Trenčín č. 9006631/1/1331952/2012 z
žalovaného oporu v príslušných všeobecne záväzných právnych predpisoch, ani v skutkovom stave veci. Ani prípadné podanie odvolania proti rozhodnutiu o vymeraní úroku z omeškania ho nezbavuje bez ďalšieho povinnosti tento úrok z omeškania zaplatiť, keďže odvolanie v danom prípade nemá odkladný účinok.
žalovaného v prejednávanej veci boli splnené skutkové i právne podmienky na zriadenie záložného práva na zabezpečenie existujúcej pohľadávky. V napadnutom rozhodnutí je presne špecifikovaný predmet záložného práva, zabezpečovaná pohľadávka (suma úroku z omeškania) aj osoba dlžníka. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti požadované ustanovením § 81 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, bolo plne v súlade s príslušnými procesnými ustanoveniami. Výška dlžnej sumy úroku z omeškania zodpovedá predmetu záložného práva vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne potvrdil. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok upravujúci v zmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.
2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2, § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol rozsudkom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), pričom deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.). Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Predmetom súdneho preskúmania v prejednávanej veci bolo rozhodnutie žalovaného o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam žalobcu na zabezpečenie colného nedoplatku, ktorým bol úrok z omeškania vymeraný zo sumy cla nezaplatenej žalobcom v zákonom stanovenej lehote.
4 vety prvej zákona č. 199/2004 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, odvolanie proti rozhodnutiu colného úradu alebo finančného riaditeľstva nemá odkladný účinok.
1 zákona č. 199/2004 Z. z. ak colný dlh, pokuty a iné platby vymerané a uložené
colných predpisov neboli v lehote splatnosti uhradené, colný úrad môže začať nedoplatok vymáhať v colnom exekučnom konaní.
1 zákona č. 199/2004 Z. z. colné exekučné konanie je konanie colného úradu, v ktorom sa vymáha colný dlh, pokuty a iné platby. Na vymáhanie
odseku 1 a na úkony súvisiace s vymáhaním sa primerane použije osobitný predpis (zákon č. 563/2009 Z. z.).
1 zákona č. 563/2009 Z. z. na zabezpečenie daňového nedoplatku môže rozhodnutím správcu dane vzniknúť záložné právo k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Rozhodnutie Colného úradu Trenčín č. 9006631/1/1331952/2012 z
1 zákona č. 563/2009 Z. z. zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam žalobcu. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutie o zriadení záložného práva potvrdil. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky, viazaný rozsahom odvolania, preskúmal rozsudok krajského súdu, pričom nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v jeho odôvodnení, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s rozsudkom krajského súdu stotožnil v celom rozsahu a na zdôraznenie jeho správnosti považuje za vhodné uviesť nasledovné: Predmetom súdneho preskúmavacieho konania v prejednávanej veci bolo rozhodnutie žalovaného o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam žalobcu. Ako vyplýva z podaného odvolania, žalobca neuviedol žiadne konkrétne dôvody, v čom vidí nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, iba uviedol, že rozhodnutie odporuje dobrým mravom. Pokiaľ žalobca namietal, že rozhodnutie o vymeraní úroku z omeškania nenadobudlo právoplatnosť, najvyšší súd opakuje už uvedené, že odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok a žalobca bol povinný úrok z omeškania uhradiť. Nakoľko žalobca úrok z omeškania v stanovenej lehote nezaplatil, žalovaný bol zo zákona oprávnený vydať rozhodnutie o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam žalobcu na zabezpečenie colného nedoplatku. Ako vyplýva z rozhodnutia žalovaného, žalovaný tak urobil aj s ohľadom na nedostatočnú platobnú disciplínu žalobcu v minulosti, keď žalobca plne uhradil pôvodný colný dlh až po desiatich rokoch od jeho splatnosti. Inštitút záložného práva je len zabezpečovacím opatrením dočasnej povahy, ktorý má prispieť k riadnemu plneniu zákonne uložených peňažných povinností daňovému dlžníkovi. V prípade splnenia (uhradenia) uloženej peňažnej povinnosti nenastane dôvod, aby správny orgán realizoval záložné právo. Aj keď to pre právne posúdenie prejednávanej veci nie je relevantné, najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že tvrdenie žalobcu o tom, že rozhodnutie Colného úradu Trenčín č. 9006631/1/1331952/2012 z 19. decembra 2012 (o vymeraní úroku z omeškania) napadol odvolaním, je zavádzajúce a nepravdivé. Žalobca síce po vydaní rozhodnutia o vymeraní úroku z omeškania doručil colnému úradu podanie z 21. januára 2013 označené ako „odvolanie", jeho obsahom však bola najmä žiadosť o upustenie od vybratia úroku z omeškania. Colný úrad Trenčín vyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov jeho podania, načo žalobca colnému úradu oznámil, že žiada aby bolo jeho podanie z 21. januára 2013 posúdené ako žiadosť o upustenie od vybratia úroku z omeškania a k tejto žiadosti žalobca priložil aj doklady preukazujúce jeho finančnú a ekonomickú situáciu. Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdil, že výška úroku z omeškania je neadekvátna v porovnaní s istinou colného dlhu, najvyšší súd k tomu uvádza, že sa jedná len o všeobecné tvrdenie žalobcu, na ktoré navyše v prejednávanej veci nemožno prihliadať, pretože predmetom tohto súdneho preskúmavacieho konania nie je rozhodnutie o vymeraní úroku z omeškania, ale rozhodnutie o zriadení záložného práva. Po preskúmaní rozhodnutia a jemu predchádzajúceho postupu žalovaného ako aj napadnutého rozsudku krajského súdu dospel najvyšší súd k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav, vyporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami žalobcu a vo veci správne rozhodol, keď žalobu žalobcu zamietol. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/29/2013-43 zo 04. februára 2014 ako vecne správny
1 a 2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol
1 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Neúspešnému žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a žalovanému správnemu orgánu nevznikol zákonný nárok na ich náhradu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.