Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Sžf/73/2015 Identifikačné číslo spisu: 3014200806 Dátum vydania rozhodnutia: 01.12.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Zemková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, napadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov a konania, ktoré predchádzali ich vydaniu, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p.); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk 4.2 V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 od. 1 O.s.p.). 4.3 Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). 4.4 Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. 4.5 Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 4.6 Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 4.7 Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 4.8 Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať jednak to, že 1. zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre, a jednak že 2. prijaté služby a tovary ďalej použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Samotné faktúry a doklady o ich úhrade sú síce formálnou podmienkou priznania nároku na odpočet DPH, nie sú však postačujúcou podmienkou pre priznanie nároku na odpočet DPH, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Technicky je totiž možné vyhotoviť akúkoľvek faktúru, akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté a rovnako je technicky možné previesť akékoľvek peňažné prostriedky na akýkoľvek účet, t.j. predstierať zaplatenie vystavených faktúr bezhotovostným prevodom na účet dodávateľa. Je teda zrejmé, že splnenie formálnej stránky na priznanie nároku na odpočet DPH vyjadrenej predloženými dokladmi je síce jednou z podmienok, aby bol na základe týchto dokladov priznaný nárok na odpočet DPH, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia. Jednoducho povedané, ak daňové doklady (faktúry a doklady o úhrade) neodrážajú reálne plnenie, nemôžu založiť nárok na odpočet DPH, nakoľko ide o fiktívne plnenie. 4.9 Najvyšší súd z obsahu súdneho ako aj administratívneho spisu zistil, že žalobca si uplatnil odpočítanie DPH zo sporných faktúr:

1. a)faktúra číslo 0162012(int.č.30/12) zo dňa 16.03.2012, za kuracie prsiaBrasil v celkovej hodnote 70.425,30,- €, základ dane 58.688,- €, 20 % DPH 11.737,60 €,
2. b)faktúra číslo 0172012(int.č.29/12) zo dňa 25.03.2012, za kuracie prsia Brasil v celkovej hodnote 70.425,60 €, základ dane 58.688,-€, 20 % DPH 11.737,60 €, od dodávateľa FAMAX s.r.o Špitálska 10 Bratislava, IČO: 45604941, IČ DPH:SK2023056233 . 4.10 Senát z obsahu pripojených spisov ustálil, že v danom prípade tovar s pôvodom z Brazílie bol ku končenému odberateľovi v Rakúsku prepravený cez Slovensko, pričom intrakomunitárne nadobudnutie malo nastať v spoločnosti FAMAX s.r.o., (ktorá spoločnosť vystupovala ako dodávateľ žalobcu) a ktorá bola povinná priznať a odviesť DPH z nadobudnutia tovaru na Slovensku, avšak z ceny tovaru fakturovaného žalobcovi bola povinná odviesť DPH do štátneho rozpočtu, čo však neučinila a DPH v tejto spoločnosti je nevymožiteľná. 4.11 Žalobca, ako v poradí druhý subjekt v obchodnom reťazci na Slovensku, si uplatnil odpočítanie DPH z faktúry od spoločnosti FAMAX s.r.o. (DPH na vstupe), pričom táto DPH nebola na predchádzajúcom stupni odvedená do štátneho rozpočtu. Tým, že tovar bol zo strany žalobcu dodaný do iného členského štátu EÚ (do Rakúska), žalobca si uplatnil oslobodenie od DPH podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z., čo znamená, že jedine spoločnosť FAMAX s.r.o. vykazovala DPH na výstupe a bola povinná túto odviesť do štátneho rozpočtu, čo však neučinila. 4.12 Z uvedeného vyplýva, že tovar bol cez slovenské spoločnosti (spoločnosť FAMAX s.r.o. a žalobcu) pravdepodobne predávaný len z dôvodu uplatnenia odpočítania DPH u žalobcu bez toho, aby DPH bola reálne do štátneho rozpočtu odvedená na ktoromkoľvek stupni. 4.13 Žalovaný i správca dane vo veci zdôraznili, že rozsiahlym dokazovaním bolo preukázané, že dodávateľ žalobcu (spoločnosť FAMAX s.r.o.) je rizikovým subjektom, so správcom dane nespolupracuje, je nekontaktný, nepodáva daňové priznania, sídlo spoločnosti slúži len na preberanie pošty, v mene spoločnosti od 15.07.2010 do 24.11.2011 (ide o obdobie pred predmetným zdaniteľným plnením v súdenej veci) konal J. E. a od 24.11.2011 (v čase realizácie zdaniteľných plnení v súdenej veci, t.j. marec 2012) koná v mene spoločnosti FAMAX s.r.o A. Q.. Za dodávateľa žalobcu (za spoločnosť FAMAX s.r.o.) komunikoval so žalobcom nie konateľ spoločnosti FAMAX s.r.o. A. Q., ale J. E., ktorý konateľom spoločnosti FAMAX s.r.o. v rozhodnom období už nebol a napriek tomu disponoval i s účtom spoločnosti FAMAX s.r.o., čo je ďalšia zo skutočností, ktorá podľa žalovaného jednoznačne potvrdzuje logický záver, že spoločnosť FAMAX s.r.o. bola zneužitá na získanie neoprávnenej daňovej výhody. Akým spôsobom a od koho získal žalobca kontakt na svojho dodávateľa (spoločnosť FAMAX s s.r.o.), odmietol žalobca pred správcom dane uviesť. Žalovaný ďalej poukázal na nesúlad daňových dokladov, keď prepravované množstvo nesúhlasí s množstvom fakturovaným, keď v rámci obchodného reťazca sa menilo označenie tovaru (kuracie prsia solené, Perdix, Brasil), a sporné faktúry (č. 0162012,0172012) nespĺňajú náležitosti podľa § 71 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. (účinného do 31.12.2012), pretože je na nich nesprávne uvedené DIČ a IČ DPHdodávateľa. 4.14 Tovar (kuracie prsia) pochádzal z Brazílie, spoločnosť MADE GROUP, a.s., tovar nakúpila od dovozcu Plusfood Hungary Kft z Maďarska, pričom k dodaniu tovaru v reťazci MADE GROUP, a.s. - FAMAX s.r.o. - BIZ MIND SK s.r.o. (žalobca) - MK Schmied Stahlbautechnik GmbH došlo bez akejkoľvek prekládky a celú prepravu zabezpečovala spoločnosť J & M TRANSPED, s.r.o. Olomouc, ktorá celú túto prepravu fakturovala (z Hněvotína cez Nové Mesto nad Váhom do Viedne) spoločnosti MADE GROUP, a.s. 4.15 Za českú spoločnosť MADE GROUP, a.s., konal G. Q., ktorý mal byť zamestnancom tejto spoločnosti, a to na základe plnomocenstva zo dňa 20.05.2013, ktorého oprávňovalo k zastupovaniu spoločnosti MADE GROUP, a.s., vo veci obchodných jednaní na Slovensku“, čo vzhľadom na dátum udelenia plnej moci zo dňa 20.05.2013 znamená, že k udeleniu plnej moci došlo viac ako po pol roku po deklarovaných zdaniteľných obchodoch. 4.16 Správcom dane bolo zistené, že G. Q. pôsobil zároveň (teda nielen v spoločnosti MADE GROUP, a.s.,) ako kontaktná osoba MRAZÍRNY AGRONOVA Z, Nové Mesto nad Váhom, aj v spoločnosti NOE IMPORT EXPORT, Viedeň, čo podľa názoru finančných orgánov je dôkaz toho, že slovenské spoločnosti FAMAX s.r.o., a BIZ MIND SK s.r.o., (žalobca) boli umelo vložené do reťazca medzi spoločnosti MADE GROUP, a.s., a odberateľskú spoločnosť v Rakúsku. 4.17 Podľa § 250ja ods. 2 O.s.p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. Ustanovenia § 214 ods. 1, 4 a 5 sa v konaní podľa tejto časti nepoužijú. 4.18 Podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa žalobu zamietol, môže rozsudok prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu vráti vec správnemu orgánu na ďalšie konanie. 4.19 Podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. 4.20 Senát najvyššieho súdu po oboznámení sa s obsahom pripojedného administratívneho spisu dospel k záveru, že finančné orgány sa v tomto konaní citovanými ustanoveniami zákonov dôsledne neriadili. Senát odvolacieho súdu má za to, že zistenie skutkového stavu je nepostačujúce na posúdenie veci (§ 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a preto rozhodnutia žalovaného boli vydané predčasene. 4.21 Všeobecné dôkazné bremeno daňového subjektu vyplývajúce z daňového poriadku je v danom prípade modifikované právom Európskej únie. Správca dane a žalovaný v danom prípade nesprávne vychádzali iba z vnútroštátnych predpisov a vec neposúdili z hľadiska judikatúry Súdneho dvora Európskej únie a úniového práva v oblasti dane z pridanej hodnoty. 4.22 Právny zástupca žalobcu podaním doručeným Najvyššiemu súdu SR dňa 11.04.2016 predložil návrh na podanie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie. 4.23 Navrhoval, položenie nasledujúcich prejudidiálnych otázok: 1. Je postup súdu v súlade s právom na obhajobu, ktoré predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie a uplatní sa vždy, ak je v úmysle prijať voči osobe rozhodnutie nepriaznivo zasahujúce do jej postavenia a v súlade s cieľmi Smernice Rady 2006/112, keď súd, bez akéhokoľvek dokazovania a bez toho, aby bolo žalobcovi umožnené účinne uplatniť svoje právo na obhajobu podstatným spôsobom zmení právny rámec predmetu sporu a na rozdiel od daňových orgánov dospeje k záveru, že žalobca prijal od spoločnosti SUSS, s.r.o. sporné faktúry bez toho, aby prijal aj tovar, a teda bol vedomým účastníkom daňového podvodu ? 2. Je postup súdu v súlade so Smernicou Rady 2006/112, ak súd za stavu, keď správne orgány nespochybnili existenciu tovaru, bol preukázaný pohyb vozidiel, bolo preukázané zapojenie všetkých osôb v reťazci, dodanie tovaru bolo potvrdené rakúskym konečným odberateľom, bola preukázaná identita tovaru a prepravcu, časová a vecná súvislosť celého obchodného prípadu vylúči spoločnosti SUSS, s.r.o. a žalobcu, ako samostatné stupne distribúcie a príjme záver, že k zdaniteľnému plneniu došlo len medzi spoločnosťami MADE GROUP, a.s. a rakúskym odberateľom a slovenské spoločnosti boli do obchodného reťazca len fiktívne zapojené ? 3. Je postup súdu v súlade so Smernicou Rady 2006/112, ak súd za stavu, keď zdaniteľné plnenie sa z Čiech do Rakúska realizovalo bez akejkoľvek prekládky tovaru príjme záver, že dodanie tovaru sa z Čiech do Rakúska realizovalo bez prítomnosti slovenských spoločností, SUSS, s.r.o., a žalobcu a z uvedeného dôvodu neprizná právo na odpočítanie dane? 4. Je v súlade so Smernicou Rady 2006/112 nepriznať právo na odpočítanie dane z dôvodu, že DPH je v spoločnosti SUSS, s.r.o. nevymožiteľná a odôvodňovať to tým, že došlo k narušeniu zásady neutrality DPH vo vzťahu k štátnemu rozpočtu? 5. Je v súlade so Smernicou Rady 2006/112 zo zistení, že spoločnosť SUSS, s. r. o., je nekontaktná, došlo k účelovému zlúčeniu so spoločnosťou PRO EXPO, s. r. o., ktorá bola neskôr vymazaná z obchodného registra, nepriznala žiadne nadobudnutie tovaru z EÚ, predmetný obchod nebolo možné preveriť v jej účtovnej evidencii, prijať záver, že spoločnosť SUSS, s.r.o. nemohla reálne žalobcovi dodať tovar uvedený na sporných faktúrach a z uvedených dôvodov nepriznať právo na odpočítanie dane ? 4.24 Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh právneho zástupcu žalobcu na podanie návrhu Súdnemu dvoru Európskej únie, na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke doručil na vyjadrenie žalovanému, ktorý sa k návrhu písomne vyjadril dňa 17.05.2016. 4.25 Podľa Najvyššieho súdu SR je potrebné pripomenúť, že boj proti podvodom, daňovým únikom a pred prípadným zneužitím systému dane z pridanej hodnoty, je cieľom uznaným a podporovaným smernicou 2006/2012. Prináleží teda vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (pozri rozsudok Súdneho dvora EÚ Bonik, C -285/11). 4.26 Právo na odpočítanie dane tak možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela, alebo mala vedieť, že sa takýmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcií predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb (pozri rozsudok Súdneho dvora EÚ Bonik, C-285/11, bod 40). 4.27 Vychádzajúc z právneho názoru vysloveného v rozhodnutí Európskeho súdneho dvora (dnes Súdneho dvora Európskej Únie), z ktorého má vychádzať pri svojej rozhodovacej činnosti aj správca dane, považoval odvolací súd za potrebné konštatovať, že v posudzovanom prípade je na správcovi dane, aby zisťoval, či sa dodávateľ tovaru spoločnosť FAMAX s.r.o. dopustila podvodného konania, alebo nie. Až po doplnení skutkového stavu veci a vysporiadaní sa s návrhom žalobcu na predloženuie prejudiciálnej otázky žalovaným, bude možné znova rozhodnúť. Skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt vedel, alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom alebo prípadne vedel alebo mohol vedieť, že ide o podvodné konanie, je dôkazným bremenom správcu dane. Je preto úlohou žalovaného, aby podľa vnútroštátnych procesných pravidiel obsiahnutých v daňovom poriadku overil, či došlo k takémuto zneužívajúcemu prípadne podvodnému konaniu u dodávateľa žalobcu prípadne aj u žalobcu samotného, a rovnako či žalobca o takomto konaní vedel alebo musel vedieť, prípadne aj že sa podvodného konania zúčastnil. Svoje závery žalovaný odôvodní aj v kontexte s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, na ktorú žalobca poukázal v návrhu na žačatie prejudiciálneho konania. 4.28 V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžf/49/2010 zo dňa 30.06.2011. V uvedenom rozsudku najvyšší súd prijal záver, že skutočnosť, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. V ďalšom konaní preto bude úlohou žalovaného, aby podľa vnútroštátnych pravidiel dokazovania overil, či došlo k takémuto zneužívajúcemu konaniu u dodávateľa žalobcu a či žalobca o takomto konaní vedel alebo musel vedieť. Najvyšší súd poukazuje na stanovisko žalovaného k žalobám, v ktorých žalovaný uvádza (strana 4, 5), že žalobca objektívne nepreukázal, že nevedel ani nemohol vedieť o zapojení do podvodného konania spoločnosti FAMAX s.r.o. Bratislava. Žalovaný dôkaznú povinnosť preniesol na žalobcu a požadoval od neho, aby predložil dôkazy, ktorými by preukázal, že nie je účastníkom podvodu, resp. aby preukázal, že nevedel alebo nemusel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastní na plnení, ktoré je súčasťou podvodu. Uvedenou dôkaznou povinnosťou sa žalovaný ani správca dane vo vyrubovacom konaní nezaoberali. S poukazom na uvedené, súd návrh žalobcu na predloženie návrhu na začatie prejudiciálneho konania na SD EÚ, zamietol. 4.29 Najvyšší súd tiež poukazuje na zistený stav veci, z ktorého vyplýva, že správca dane nespochybňuje existenciu tovaru samotného a ani to, že predmetný tovar bol dodaný žalobcom do iného členského štátu (na rozdiel od krajského súdu). 4.30 V ďalšom konaní bude preto povinnosťou žalovaného ustáliť, či celú prepravu hradil M. E. a či bola zahrnutá v cene tovaru - čo vyplýva z výpovede A. Q., alebo tak, ako uvádzal žalovaný že prepravca J&T transped, s.r.o., fakturoval celú dopravu z Hnevotína cez Nové mesto nad Váhom spoločnosti MADE GROUP, a.s., čo znamená, že spoločnosť MADE GROUP, a.s., vedela, že tovar bude dopravený do Viedne a dopravu aj zaplatila. 4.31 Z konštatovania žalovaného uvedeného v napadnutých rozhodnutiach je podľa názoru odvolacieho súdu sporné, či A. Q. bol kontaktnou osobou spoločnosti NOE Handels GmbH a či organizačne zabezpečoval celú prepravu tovaru z Čiech cez Slovensko až do Rakúska. Finančné orgány v ďalšom konaní tieto pochybnosti odstránia. 4.32 Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne podľa § 250ja ods. 3 veta prvá O.s.p. zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a veci mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom je žalovaný viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu SR (§ 250ja ods. 4 O.s.p.). Úlohou žalovaného bude doplniť dokazovanie v zhora naznačenom smere. Až po takto doplnenom skutkovom stave a právnom posúdení aj v kontexte s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie bude možné znova rozhodnúť vo veci. 4.33 O náhrade trov súdneho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p.

§ 246cveta prvá a § 250k ods.

1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 1x 70,- € za žalobu, 1x 70,- € za odvolanie, celkom 140,- € a trovy právneho zastúpenia:

1. Za tri úkony právnej služby: - prevzatie a príprava zastupovania vrátane prvej porady s klientom 28.07.2014 - 134,00 €, režijný paušál 8,04 €, - písomné podanie na súd (žaloba) 26.09.2014 - 134,00 €, režijný paušál 8,04 €, - odvolanie proti rozsudku KS v Trenčíne 13.08.2015 - 139,83 €, režijný paušál 8,39 €, celkom 432,30 €.
2. Daň z pridanej hodnoty 20% zo základu 432,30 € predstavuje spolu 518,76 €, poznámka: JUDr. E. Kostovčík je platiteľom DPH - IČ DPH SKl
3. Rekapitulácia: Tarifná odmena a režijný paušál 432,30 € Náhrada výdavkov § 15 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. 86,46 € Trovy konania celkom 518,76 € + 140,- € = 658,76 €. 4.34 Podľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V tomto prípade bolo odvolacie konanie začaté pred
4. júlom 2016, Najvyšší súd SR preto procesne postupoval podľa Občianskeho súdneho poriadku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.