Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Cdo/212/2016 Identifikačné číslo spisu: 2211218686 Dátum vydania rozhodnutia: 08.12.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Daniela Sučanská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:2211218686.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu PIT, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šaštínska č. 37, IČO: 36686905, zastúpeného Elenou Miklášovou, advokátkou so sídlom v Modre, Trnavská č. 16, proti žalovanej Ing. C. O., bývajúcej v K., zastúpenej AK Herceg, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Košická č. 56, IČO: 35890240, o zaplatenie 26 926,56 €, vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 5 Cpr 1/2011, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z
- mája 2016 sp. zn. 11 CoPr 2/2016, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a. Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie
- Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom z
- decembra 2015 č.k. 5 Cpr 1/2011-511 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 977,46 € titulom náhrady škody podľa Zákonníka práce, žalobu vo zvyšku zamietol a vyhradil si právo rozhodnúť o náhrade trov konania po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Žalobca i žalovaná podali proti výrokom tohto rozsudku odvolanie.
- Krajský súd v Trnave rozsudkom z
- mája 2016 sp. zn. 11 CoPr 2/2016 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny (§ 219 O.s.p.).
- Proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým potvrdil rozsudok v časti zamietnutia žaloby o náhradu škody na motorovom vozidla nad priznanú sumu 997,46 € a v časti zamietnutia žaloby o náhradu škody vo výške 18 523,62 € z titulu nezabezpečenia odstránenia vád diela, podal žalobca
- júna 2016 dovolanie. Namietal v ňom nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom, ktoré vyvodzoval z nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho hodnotenia dôkazov - najmä znaleckého posudku.
- Žalovaná sa k dovolaniu žalobcu nevyjadrila.
- Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť
- júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) zistil, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:
- Dovolanie je procesný úkon strany adresovaný súdu, ktorým dovolateľ prejavuje vôľu, aby bol uskutočnený dovolací prieskum. 7.
- Dovolanie podané do
- júna 2016, v prípade ktorého podľa vtedy platnej právnej úpravy nebol daný dôvod ani pre zastavenie konania (napr. pre nesplnenie osobitnej podmienky dovolacieho konania uvedenej v § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.) ani pre odmietnutie dovolania (napr. z niektorého dôvodu vyplývajúceho z ustanovenia § 243c v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/ až d/ O.s.p.) vyvolalo procesný účinok umožňujúci a zároveň prikazujúci dovolaciemu súdu uskutočniť meritórny dovolací prieskum. 7.
- Tie dovolania podané do
- júna 2016, v prípade ktorých podľa vtedy účinnej právnej úpravy bol daný dôvod na zastavenie dovolacieho konania alebo odmietnutie dovolania, tento procesný účinok nemali (porovnaj tiež I. ÚS 4/2011 a II. ÚS 172/03).
- Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP dovolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých dovolaní uvedených v bode 6.1., ktorý zostal zachovaný aj po
- júni 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej, od
- júla 2016 účinnej právnej úpravy o dovolaní a dovolacom konaní, sa v prípade týchto dovolaní nemôže uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Úplná aplikatibilita týchto ustanovení novej právnej úpravy sa uplatní až pri dovolaniach podaných od uvedeného dňa. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery prijaté v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 36/1995).
- Podľa právneho stavu účinného do
- júna 2016 bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval § 238 O.s.p. a proti uzneseniu § 239 O.s.p. Dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu tiež vtedy, ak v konaní došlo k závažnejším procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p. 9.
- V danom prípade je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, dovolanie ale nesmeruje proti rozsudku so znakmi rozsudku, proti ktorému bolo dovolanie prípustné podľa § 238 O.s.p.
- Dovolanie žalobcu by vzhľadom na vyššie uvedené vyvolalo ním sledovaný procesný účinok iba vtedy, ak v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v ustanoveniach § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p. 10.
- Dovolateľ procesné vady konania, ktoré sú uvedené v ustanovení § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p., nenamietal a vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo.
- Za dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania nebolo možné považovať nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočne zistený skutkový stav, nesprávne vyhodnotenie dôkazov, ktoré nedostatky žalobca v dovolaní namieta. 11.
- K záveru, že nesprávne právne posúdenie nie je vadou podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. najvyšší súd dospel už dávnejšie vo viacerých rozhodnutiach - viď najmä R 54/2012, ako aj rozhodnutia sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/
- 11.
- Nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie navrhovaných dôkazov a ani nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu taktiež nebolo možné považovať za dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania; najvyšší súd v tomto smere poukazuje na R 37/1993 a R 42/1993, ako aj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/
- Z týchto dôvodov najvyšší súd dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP.
- Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
- Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.