Obsah (15)

§ 470§ 236§ 190§ 14a§ 44a§ 44b§ 397§ 1§ 2§ 12§ 53§ 59a§ 67k§ 218i§ 242

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Cdo/164/2016 Identifikačné číslo spisu: 1112213189 Dátum vydania rozhodnutia: 08.12.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Emil Franciscy Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

§ 470ods.

1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých dovolaní uvedených v bode 11.1., ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (

§ 470ods.

2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej, od 1. júla 2016 účinnej, právnej úpravy o dovolaní a dovolacom konaní sa v prípade týchto dovolaní nemôže uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Úplná aplikabilita týchto ustanovení novej právnej úpravy sa uplatní až pri dovolaniach podaných od uvedeného dňa. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný [

tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. PL. ÚS 36/1995].

1. Do
2. júna 2016 bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (

§ 236ods.

1 O.s.p.). Dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu, ak v konaní došlo k najzávažnejším procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s. Prípustnosť dovolania proti rozsudku upravoval § 238 O.s.p. a proti uzneseniu § 239 O.s.p. Dovolanie proti zmeňujúcemu rozsudku bolo prípustné v zmysle § 238 ods. 1 O.s.p.; dovolaním žalovanej je napadnutý takýto rozsudok. Dovolanie žalovanej preto vyvolalo účinok, ktorý zostáva zachovaný aj po 1. júli 2016 (§ 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho treba dovolateľkou napadnuté rozhodnutie podrobiť meritórnemu dovolaciemu prieskumu. 13. Právny poriadok platný a účinný v čase podania dovolania ukladal dovolaciemu súdu (

ustanovenie § 242 ods. 1 O.s.p.), aby aj ex offo posúdil, či v konaní nedošlo k niektorej zo závažných procesných vád, ktoré sú uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p. Dovolateľka procesné vady tejto povahy nenamietala a ich existencia ani nevyšla v dovolacom konaní najavo.

1. Žalovaná v dovolaní vyslovila presvedčenie, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
2. Do
3. decembra 2003 bol nárok zamestnanca na náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom nárokom z pracovnoprávneho vzťahu, ktorý upravoval Zákonník práce. Ak zamestnancovi pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním bola spôsobená škoda na zdraví pracovným úrazom, zodpovedal za jeho škodu zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase úrazu v pracovnom pomere (

§ 190Zákonníka práce).

Každý zamestnávateľ zamestnávajúci aspoň jedného zamestnanca bol ex lege (

§ 14azákona č.

274/1994 Z.z.) poistený pre prípad zodpovednosti zamestnávateľa za takúto škodu. Išlo síce o zodpovednosť zamestnávateľa, bolo však na Sociálnej poisťovni, aby v prípade vzniku poistnej udalosti nahradila poškodenému zamestnancovi škodu na jeho zdraví spôsobenú pracovným úrazom (

§ 44azákona č.

274/1994 Z.z.). Tento zákon pamätal na prípady, v ktorých náhradu škody poskytol priamo zamestnávateľ; ustanovoval preto (

§ 44bods.

2), že ak zamestnávateľ uhradil poškodenému zamestnancovi škodu alebo jej časť podľa § 44a ods. 2 tohto zákona, (zamestnávateľ) mal právo, aby mu Sociálna poisťovňa uhradila (refundovala) ním nahradenú škodu. Je pravdou, že podľa § 44 ods. 4 zákona č. 274/1994 Z.z. platilo, že ak o náhrade škody rozhoduje súd, treba mať za to, že poistná udalosť nastala právoplatnosťou rozhodnutia, podľa ktorého má Sociálna poisťovňa plniť. So vznikom poistnej udalosti ale automaticky (ešte) nevznikalo právo zamestnávateľa voči poisťovni v zmysle uvedeného ustanovenia zákona č. 274/1994 Z.z. Podľa právneho poriadku účinného do

1. decembra 2013 nesplýval vznik práva poisteného zamestnávateľa na náhradu v zmysle ustanovenia § 44b ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. (resp. vznik právnej povinnosti poisťovne na „refundáciu“) so vznikom poistnej udalosti. Právo poisteného zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni na „refundáciu“ podľa § 44b ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. vznikalo až tým, že zamestnávateľ zaplatil zamestnancovi náhradu škody na zdraví. Bezpochyby teda toto právo zamestnávateľa nevznikalo, ak napríklad zamestnanec nežiadal nahradiť škodu, alebo zamestnancom požadovanú náhradu škody zaplatila Sociálna poisťovňa, alebo zamestnávateľ nenahradil zamestnancovi škodu, i keď ju zamestnanec žiadal; v týchto prípadoch totiž nebolo čo „refundovať“.
2. S účinnosťou od
3. januára 2004 bol zákon č. 274/1994 Zb. zrušený zákonom č. 461/2003 Z.z., ktorý (o. i.) zrušil aj ustanovenia § 198 ods. 1 písm. a/ až c/ a § 199 až § 213 Zákonníka práce. Zákonné poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania bolo zákonom č. 461/2003 Z.z nahradené úrazovým poistením tvoriacim od uvedeného dňa súčasť systému sociálneho poistenia. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. má nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa jeho zamestnanec po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Sociálna poisťovňa (a nie zamestnávateľ) je subjekt, ktorý má podľa zákona č. 461/2003 Z.z. povinnosť poskytnúť úrazovú dávku (

napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 139/2009, 2 Cdo 166/2011, 3 Cdo 75/20126 a 6 Cdo 253/2010).

1. Rozsudkami prvoinštančného a odvolacieho súdu vydanými v konaní vedenom na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 11 C 60/2005-213 bola záväzne vyriešená otázka zodpovednosti zamestnávateľa (žalobcu) za škodu vzniknutú na zdraví zamestnanca. Náhradu mimoriadneho zvýšenia bolestného a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré boli zamestnancovi právoplatne priznané
2. júla 2009, zaplatil žalobca
3. augusta
4. V čase zaplatenia tejto náhrady už ale zákon č. 274/1994 Z.z. neplatil, preto žalobcovi nemohlo voči žalovanej vzniknúť právo na „refundáciu“ v zmysle § 44b ods. 2 tohto zákona.
5. Žalobca splnil povinnosť uloženú mu právoplatným rozsudkom
6. júla 2009, teda za účinnosti zákona č. 461/2003 Z.z., ktorý už nemá obdobnú úpravu, akú obsahovalo ustanovenie § 44b ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. Vzhľadom na to, že zákon č. 461/2003 Z.z. neobsahuje úpravu vzťahujúcu sa na situácie, v ktorých úrazovú dávku zaplatil poškodenému zamestnancovi namiesto Sociálnej poisťovne zamestnávateľ, je potrebné vychádzať zo všeobecnej hmotnoprávnej úpravy.
7. Dovolací súd sa stotožňuje s názorom žalovanej, že ak po
8. januári 2004 zaplatil niektorý zamestnávateľ svojmu zamestnancovi to, čo mu (ako úrazovú dávku) mala poskytnúť Sociálna poisťovňa, došlo na strane Sociálnej poisťovne k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka, lebo v takom prípade zamestnávateľ plnil za toho, kto mal podľa práva plniť sám. Obdobne bolo najvyšším súdom - tiež v režime Občianskeho zákonníka - konštatované bezdôvodné obohatenie sa Sociálnej poisťovne na úkor inej právnickej osoby v rozhodnutí sp. zn. 4 Cdo 124/
10. Dovolací súd nesúhlasí s názorom žalobcu, podľa ktorého sa na daný prípad vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa bezdôvodného obohatenia a dĺžky premlčacej doby. Žalobca tvrdí, že aj pri prípadnom akceptovaní právnych názorov žalovanej by bolo potrebné mať na zreteli štvorročnú premlčaciu dobu (

§ 397

Obchodného zákonníka), v dôsledku čoho by i tak bolo žalobou uplatnené také právo, k premlčaniu ktorého nedošlo. 20.1. Obchodný zákonník upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním (

§ 1ods.

1 Obchodného zákonníka). Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku (

§ 2ods.

1 Obchodného zákonníka). Pojem „podnikateľ“ vymedzuje § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka; podľa právneho názoru dovolacieho súdu ale Sociálna poisťovňa nenapĺňa znaky „podnikateľa“. Sociálna poisťovňa bola zriadená zákonom ako verejnoprávna inštitúcia na výkon sociálneho poistenia. Činnosť Sociálnej poisťovne na úseku úrazového poistenia nie je „podnikaním“, ale smeruje k ochrane zamestnancov a zamestnávateľov pred rizikami ekonomickej záťaže pri škodách vzniknutých na zdraví pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. 20.2. Nad rámec vyššie uvedeného dovolací súd len ako poznámku uvádza, že bezdôvodné obohatenie je v Obchodnom zákonníku upravené ako jeden z dôsledkov neoprávneného používania obchodného mena (

§ 12ods.

3 Obchodného zákonníka), nekalej súťaže (

§ 53

Obchodného zákonníka), plnenia z neúčinnej zmluvy (

§ 59aods.

7 Obchodného zákonníka), vkladu vloženého v rozpore so zákonom (

§ 67kods.

1 Obchodného zákonníka) a neprimeraného výmenného pomeru akcií (

§ 218iods.

12 Obchodného zákonníka). 20.

1. Z týchto dôvodov treba aj túto argumentáciu žalobcu považovať za nenáležitú.
2. V predmetnej veci žalobca
3. augusta 2009 zaplatil svojmu poškodenému zamestnancovi sumu predstavujúcu náhradu mimoriadneho zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Dvojročná premlčacia doba na uplatnenie práva zamestnávateľa na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka) uplynula
4. augusta
5. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná
6. mája 2012 a žalovaná v konaní vzniesla námietku premlčania, bolo potrebné žalobu v tejto časti zamietnuť z dôvodu uplatnenia premlčaného práva. Treba dodať, že ak súd zistí, že uplatnené právo je premlčané (zanikla súdna vymáhateľnosť žalobou uplatneného nároku) a žalovaný dlžník vzniesol námietku premlčania, bližšie už neskúma existenciu subjektívneho práva žalobcu - vychádza z toho, že tak či tak by žaloba s uplatnenou premlčanou pohľadávkou bola v takom prípade zamietnutá (

tiež R 29/1983 a porovnaj „Jaromír Svoboda, Občiansky zákonníka, Komentár a súvisiace predpisy“, Eurounion, 2005, str. 100). K rovnakým záverom dospel najvyšší súd aj v konaniach vedených pod sp. zn. 1 Cdo 169/2004, 1 Cdo 43/2010, 1 Cdo 160/2012, 3 Cdo 146/2010, 3 Cdo 41/2012, 3 Cdo 18/2016, 5 Cdo 34/2011 a 5 Cdo 104/2011). 22. Žalovaná v dovolaní opodstatnene namieta, že odvolací súd nerozlišoval jednotlivé zložky, z ktorých pozostávala suma, zaplatenia ktorej sa žalobca v konaní domáhal. Je pravdou, že jeho žaloba sa týkala nielen povinnosti žalovanej zaplatiť mu 17 028,48 € (k tomu

bod 21.), ale tiež povinnosti zaplatiť 3 093,32 €, ktorá predstavuje náhradu trov vynaložených žalobcom v konaní o náhradu škody. Odvolací súd tento rozdiel dostatočne nepostrehol a nevysvetlil, na základe čoho mohol obe zložky podriadiť pod jeden právny režim a v oboch zložkách žalobe vyhovieť. Vzhľadom na absenciu dostatočného vysvetlenia je napadnuté rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné, čo do 30. júna 2016 zakladalo procesnú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., na existenciu ktorej bol dovolací súd podľa vtedajšej právnej úpravy povinný vždy prihliadnuť (

§ 242ods.

1 O.s.p.). Ak bolo dovolanie procesne prípustné, zistenie vady tejto povahy viedlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.

1. Z dôvodu, ktorý je uvedený v bode 21., dospel najvyšší súd k záveru, že žalovaná opodstatnene namietla, že napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa sumy 17 028,48 € s príslušenstvom spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Z dôvodu vysvetleného v bode
2. dospel dovolací súd k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu v časti týkajúcej sa sumy 3 093,32 € je nepreskúmateľné, čo zakladá tzv. inú procesnú vadu konania (

R 111/1998 a R 2/2016). Dovolanie žalovanej bolo preto podľa právnej úpravy účinnej do

1. júna 2016 nielen prípustné, ale aj opodstatnené.
2. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). 24.
3. Ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí. 24.
4. Najvyšší súd v súlade s týmito ustanoveniami napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
5. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).
6. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania. CSP.
7. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
8. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.