1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu proti rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru výkonu štátnej správy č. 3964/2013-2.2 zo dňa 21.05.2013 a toto rozhodnutie potvrdil. Prvostupňovým rozhodnutím bola povolená výnimka zo zákazu ustanoveného ustanovenia § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny" alebo „zákon č. 543/2002 Z. z."). Výnimkou sa žiadateľovi - Poľovníckej spoločnosti RRR, Tupého 25/A, Bratislava povolilo usmrtiť - odstreliť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Rakytov, držať ho a prepravovať a to za v rozhodnutí stanovených podmienok, pričom odstrel bolo
rozhodnutia možné zrealizovať od 01.06.2013 do 30.11.2013 posliedkou a postriežkou. O trovách konania rozhodol
1 OSP tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho vecný neúspech náhradu trov konania nepriznal. Z predloženého administratívneho spisového materiálu žalovaného krajský súd zistil, že dňa 01.02.2013 bola žalovanému doručená žiadosť Poľovníckej spoločnosti RRR, Tupého 25/A, Bratislava o udelenie výnimky z § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. za účelom regulačného lovu medveďa hnedého v roku 2013 v počte 1 kus. V žiadosti uviedol, odhadované údaje o počte medveďov v poľovnom revíri Rakytov, pričom žiadosť odôvodnil tým, že medvedia populácia je v poľovnom revíri Rakytov trvale zvýšená a každoročne sú spôsobené škody na ovciach, hovädzom dobytku, včelstvách a na poľnohospodárskych kultúrach, ktoré nie sú uhrádzané. Pri rekreačných zariadeniach dochádza k návykom na nežiaduci spôsob získavania potravy a k častým nebezpečným stretom s ľuďmi. Tieto stretnutia ohrozujú zdravie a životy ľudí. Vo vzťahu k hmotnoprávnej stránke veci krajský súd uviedol, že celoročná druhová ochrana medveďa hnedého ako chráneného živočícha európskeho významu je zabezpečená na základe zákona č. 543/2002 Z. z., ktorý ustanovuje v súvislosti s uvedeným živočíšnym druhom zakázané činnosti a zároveň aj podmienky, za ktorých možno povoliť výnimku z ochrany dodajúc, že povoliť výnimku možno len za predpokladu, že neexistuje iná alternatíva a zároveň udelená výnimka neohrozí zachovanie populácie dotknutého druhu, pričom pre povolenie výnimky musí byť súčasne splnený niektorý z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. Poukázal na to, že čo sa týka zachovania druhovej populácie medveďa hnedého v poľovnom revíri Rakytov, túto správny orgán adekvátne posudzoval na základe odpovede ŠOP SR vypracovanej na žiadosť žalovaného o stanovisko k stanoveniu na povoľovanie výnimiek z podmienok ochrany chráneného živočícha - medveďa hnedého v roku 2013 zo dňa 28.03.
1 OSP žalobu zamietol. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v ktorom uviedol, že ho považuje za nesprávny, pretože krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ OSP) a zároveň rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP). Vyčítal konaniu pred prvostupňovým správnym orgánom, aj postupu a rozhodnutiu žalovaného, že v ich konaní sa vyskytla taká vada, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Túto vadu žalobca aj identifikoval tak, že mu správnymi orgánmi oboch stupňov bola upretá možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia a navrhnúť ich doplnenie. Odňatie možnosti žalobcovi využívať svoje právo účastníka konania spočívalo v tom, že ho správny orgán prvého stupňa neoboznámil s podkladmi rozhodnutia, napriek jeho výslovnej žiadosti mu neposkytol kópiu spisu. Namietal, že napriek tomu, že požiadal o poskytnutie kópie spisu správneho orgánu, táto mu poskytnutá nebola. Krajský súd k tejto námietke žalobcu uviedol však, že správnemu orgánu zo žiadneho ustanovenia správneho poriadku explicitne nevyplýva povinnosť správneho orgánu doručiť účastníkovi konania za účelom oboznámenia sa s podkladmi rozhodnutia, kópiu administratívneho spisu tak, ako to požadoval žalobca a postup správneho orgánu v tejto súvislosti považoval za správny.
názoru krajského súdu žalobcovi boli poskytnuté podklady rozhodnutia, ktoré prvostupňový správny orgán zhromaždil, mohol sa teda oboznámiť s ich obsahom. Žalobca v konaní opakovane namietal, že nielenže mu nebolo možné oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia zaslaním kópie spisu napriek jeho výslovnej žiadosti, ale aj to, že „z oboznámenia s podkladmi rozhodnutia" nevyplýva ani len to, aké podklady zhromaždil správny orgán. Žalobca nemal možnosť navrhnúť doplnenie podkladov rozhodnutia, ani sa vyjadriť k spôsobu ich obstarania, keďže až do vynesenia prvostupňového rozhodnutia mu správny orgán napriek ustanoveniu § 33 ods. 2 Správneho poriadku neoznámil, aké podklady rozhodnutia zhromaždil. V tejto súvislosti poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudkoch sp. z. 4Sžo/10/2011, 1Sžp/1/2010, 1Sžr/106/2012. Krajský súd vecnú správnosť napadnutých rozhodnutí založil na odôvodnení vychádzajúcom z rozhodnutí správnych orgánov. Podkladom pre tieto rozhodnutia, tak ako sú súdom vymenované, bolo predovšetkým Stanovisko ŠOP SR. Pokiaľ ide o argument žalobcu o nevyužitie a nevyhodnotenie preventívnych opatrení ako podmienky sine qua non pre udelenie výnimky, krajský súd poukázal na nemožnosť umiestnenia problematických jedincov do ZOO v Slovenskej, ako aj v Českej republike. Poukázal zároveň na to, že zmierňujúce opatrenia vzhľadom na stav jedincov za danej situácie nerieši a nepredstavuje ani skutočnú alternatívu k povoleniu výnimky. Ako už bolo uvedené, žalobca v priebehu správneho konania (aj keby to už bolo, vzhľadom na charakter a účel súdneho prieskumu nerozhodné) nemal informácie o obsahu podkladov rozhodnutia ani o tom, či skutkové a právne okolnosti, ktoré z nich vyvodili správne orgány, vyplývajú z týchto podkladov. Krajský súd uvádza, že existencia nebezpečenstva pre verejné zdravie a verejnú bezpečnosť ľudí vyplýva z upozornenia a žiadosti Obecného úradu Liptovská Osada ako aj z oznámenia Poľnohospodárskeho družstva Liptovské Revúce o vzniku škôd na hospodárskych zvieratách. Vymenovanie týchto podkladov nevypovedá o tom, či z týchto podkladov vyplýva atypické správanie medveďa hnedého, či k údajným stretom obyvateľov došlo v prirodzenom biotope medveďa hnedého, či v predmetnom revíri boli použité preventívne opatrenia a či je možné identifikovať jedinca medveďa hnedého, s ktorým údajne prišli obyvatelia do kontaktu, ako toho istého jedinca. Ak z podkladov rozhodnutia nevyplýva, že by malo ísť o toho istého jedinca, potom nemožno urobiť logicky a odôvodnený záver, že usmrtením akéhokoľvek jedinca môže dôjsť k zvýšeniu verejnej bezpečnosti a k zvýšenej ochrane zdravia ľudí. Vo vzťahu k uvedenému nemá záver krajského súdu o tom, že udelenie výnimky bolo dôvodné a zákonné, podklad v spoľahlivom a úplnom zistení skutočného stavu veci. K záveru krajského súdu, že celoročná druhová ochrana medveďa hnedého je zabezpečená na základe ZOPK a spočíva okrem iného v tom, že výnimku je možné udeliť len z dôvodov v zákone uvedených žalobca poznamenáva, že druhová ochrana tohto prioritného druhu európskeho významu stráca svoj reálny obsah, pokiaľ dôvodnosť udelenia výnimky nie je skúmaná a preukázaná spoľahlivo. Ako bolo uvedené už vyššie, výnimku možno udeliť len za predpokladu, že existujú dôvody dospieť k záveru, že výnimka je spôsobilá naplniť sledovaný cieľ. Žalobca v žalobe poukázal na nepoužitie a nevyhodnotenie preventívnych opatrení (alternatívy), ako na to žalobca poukazoval už vo svojom rozklade, keď zdôraznil, že žalovaný sa v rozhodnutí o rozklade žalobcu nevyrovnal s tým „či udelená výnimka je spôsobilá viesť k naplneniu sledovaného cieľa." V tejto súvislosti žalobca poukazuje na skutočnosť, že toto hodnotenie zákonnosti, či nezákonnosti udelenia výnimky nie je svojvoľnou, či nesprávnou interpretáciou ustanovení ZOPK vzťahujúcich sa k podmienkam na udelenie výnimiek z ochrany živočíchov. Tento názor je totiž zrejmý aj zo záverov pracovného stretnutia, ktoré sa konalo na riaditeľstve ŠOP SR dňa 25.02.2014, z ktorého, okrem iného, vyplynulo, že: „jednotliví pracovníci organizačných zložiek ŠOP SR zdôraznili primárne dlhodobé problémy (prikrmovanie, vnadenie, odpady, poľnohospodárstvo‚ a pod.), ktoré sa nepodarilo vyriešiť. Pracovníci ŠOP SR tiež popísali príčiny synatropizácie medveďa na Slovensku. Problémy pri vydávaní výnimiek je potrebné vnímať ako sekundárne, preto je dôležité a potrebné neustále komunikovať na úrovni jednotlivých správ s užívateľmi poľovných revírov, poľnohospodármi, okresnými úradmi, obcami. Informovaním a osvetou s danými subjektmi a obyvateľmi dotknutých obcí, je možné zamedziť konfliktným situáciám a formovať spoločenskú mienku tak, aby problematika ochrany medveďa hnedého, nebola prezentovaná a vnímaná jednostranne a zjednodušene." Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia nie je ani zrejme, prečo bez ohľadu na názor súdu týkajúci sa neexistencie povinnosti správneho orgánu poskytnúť účastníkovi konania, na jeho požiadanie, pred tým než sa vyjadrí k podkladom rozhodnutia, kópiu spisu, vyhodnotil absolútnu nečinnosť správneho orgánu prvého stupňa, vo vzťahu k žiadosti žalobcu o poskytnutie kópie spisu, ako taký postup, ktorý nemal vplyv na zákonnosť rozhodnutí vydaných prvostupňovým, ale aj druhostupňovým správnym orgánom. Je nepochybné, že žalobca v súlade s ust.§ 23 ods. 4 správneho poriadku využil svoje právo dostať kópiu spisu. Ak by správny orgán prvého stupňa postupoval v súlade s ust. § 23 ods. 4 správneho poriadku, žalobca by sa mohol oboznámiť s obsahom týchto podkladov a zaujať stanovisko k odôvodnenosti skutkových a právnych záverov prvostupňového rozhodnutia. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na to, že prvostupňový správny orgán mu neumožnil realizáciu práva oboznámiť sa s obsahom kópie spisu, poskytnutej mu správnym orgánom ani v lehote dvoch týždňov od podania žiadosti žalobcu o poskytnutie kópie spisu do vydania prvostupňového rozhodnutia, ani v priebehu odvolacieho konania. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, napadnuté rozhodnutie žalovaného, aj prvostupňového správneho orgánu zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol potvrdenie napadnutý rozsudok potvrdiť. Poukázal na to, že odvolacie námietky sa vzťahujú iba na procesný postup žalovaného v predmetnom konaní, avšak nie je z nich zrejmé, aký vzťah majú k samotnému predmetu konania, ktorý sa týka povolenia výnimiek z podmienok ochrany chránených živočíchov v zmysle ustanovenia § 40 ods. 3 písm. c/ zákona o ochrane prírody a krajiny. Zdôraznil, že žalobca sa počas celého priebehu konania nevyjadril k potrebe povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených živočíchov z dôvodu ohrozenia života a zdravia ľudí na danej lokalite, ani nepodal žiadny návrh, akým spôsobom okrem realizácie odstrelu je
jeho názoru potrebné riešiť vzniknutý problém spočívajúci v premnožení medveďa hnedého na danom území. Ďalej poukázal na to, že i napriek odstráneniu vytýkaných nedostatkov v procesnom postupe žalovaného nebude možné zo strany žalovaného rozhodnúť v danej veci spôsobom, ktorý by bol pre žalobcu ako účastníka konania výhodnejší alebo mu poskytol vyššiu ochranu jeho práv a právom chránených záujmov a odstránenie uvedených nedostatkov v procesnom postupe žalovaného sa tiež nedotkne predmetu konania - povolenia výnimky z podmienok ochrany chránených živočíchov a zastal názor, že odvolanie podané žalobcom je neopodstatnené a motivované iba snahou o získanie trov konania na úkor žalovaného, nakoľko po vrátení veci žalovanému by sa dosiahlo iba opakovanie správneho konania bez možnosti dosiahnuť vo veci odlišný výsledok (čo si žalobca musí v tomto štádiu konania uvedomovať). Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP"), ktorý upravuje v § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve. Odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov (§ 492 ods. 2 SSP). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení § 246c ods. 1 vety prvej OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Predmetom súdneho preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie a postup ministra životného prostredia Slovenskej republiky číslo 6297/2013-1.10 (34/2013 - rozkl.) ktorým zamietol rozklad žalobcu proti rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru výkonu štátnej správy č. 3964/2013-2.2 zo dňa 21.05.2013 a rozhodnutie potvrdil. Prvostupňovým rozhodnutím bola povolená výnimka zo zákazu ustanoveného ustanovenia § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny" alebo „zákon č. 543/2002 Z. z."). Výnimkou sa žiadateľovi - Poľovníckej spoločnosti RRR, Tupého 25/A, Bratislava povolilo usmrtiť - odstreliť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Rakytov, držať ho a prepravovať a to za v rozhodnutí stanovených podmienok, pričom odstrel bolo
rozhodnutia možné zrealizovať od 01.06.2013 do 30.11.2013 posliedkou a postriežkou. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 OSP). Súdy v správnom súdnictve prejednávajú na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 OSP). Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že krajský súd sa náležite a v súlade so zákonom vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu ako i s tvrdeniami žalovaného a dal odpoveď na výklad a aplikáciu použitých zákonných ustanovení v napádaných rozhodnutiach, a preto sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu tak, ako ich uviedol aj v tomto svojom rozsudku. Na potvrdenie zákonnosti napadnutého rozsudku považuje odvolací súd za potrebné dodať nasledovné: V prejednávanom prípade bolo potrebné posúdiť, či žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa postupovali v súlade so zákonom o ochrane prírody a krajiny a správnym poriadkom, keď povolili výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny. Povolená výnimka spočívala v usmrtení jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Rakytov. Správne konanie v uvedenej veci sa začalo na základe žiadosti Poľovníckej spoločnosti RRR, Tupého 25/A, Bratislava o udelenie výnimky z § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. za účelom odstrelu medveďa hnedého v poľovnom revíri Rakytov z dôvodu častých stretov medveďa hnedého s lesnými robotníkmi a rekreantmi na území poľovného revíru. Štátna ochrana prírody SR k žiadosti Ministerstva životného prostredia SR navrhla povoliť výnimku na odchyt, resp. usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého, zároveň uviedla čas, spôsob a podmienky usmrtenia. Zoologické záhrady v Bojniciach, v Bratislave, v Košiciach v Spišskej Novej Vsi oznámili Ministerstvu životného prostredia SR, že nemajú voľné kapacity na umiestnenie medveďov hnedých.
1 zákona č. 543/2002 Z. z. chráneného živočícha je zakázané
2 zákona č. 543/2002 Z. z. orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, a to len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií dotknutých druhov; ak ide o druhy vtákov a vybrané druhy živočíchov uvedené v osobitnom predpise, 68a) výnimku na ich lov povoľuje ministerstvo pôdohospodárstva.
3 zákona č. 543/2002 Z. z. výnimku
odseku 2 možno povoliť
3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol
1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému zo zákona náhrada trov konania neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.