Najvyšší súd 4Sžo/2/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci ţalobcu: Ing. B. Z., R.T., zastúpeného advokátom JUDr. M.K. zo Ţ., proti ţalovanému : Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č.p.: SLV-87/PK-2009 zo dňa 27.8.2009, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/199/2009 -57 zo dňa
- novembra 2010, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/199/2009 -57 zo dňa
- novembra 2010 p o t v r d z u j e . Ţiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania. 2 4Sžo/2/2011 O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol ţalobu podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP), ktorou sa ţalobca domáhal zrušenia rozhodnutia ţalovaného uvedeného v záhlaví tohto rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie. Ţalovaný uvedeným rozhodnutím zamietol rozklad proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu a potvrdil rozhodnutie č.p.: SRLZ-237/SP-2009 zo dňa
- 2009, ktorým bol zamietnutý návrh ţalobcu na obnovu konania vo veci prepustenia zo sluţobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, zboru väzenskej a justičnej stráţe SR a Ţelezničnej polície ( ďalej len „zák. č. 73/1998 Z.z.“) Krajský súd dôvodil tým, ţe maximálna 3-ročná lehota na podanie návrhu na obnovu konania podľa § 245 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z. začala plynúť od
- 2005, kedy nadobudol právoplatnosť Personálny rozkaz č. 63 zo dňa
- 2005 vo veci prepustenia ţalobcu zo sluţobného pomeru príslušníka PZ. Táto lehota závisela od právoplatnosti rozhodnutia, ktoré sa mimoriadnym opravným prostriedkom t.j. návrhom na obnovu konania napáda a nemohla sa počítať od právoplatnosti rozhodnutia vydaného v inom konaní. Z uvedeného dôvodu krajský súd nesúhlasil s právnym názorom ţalobcu, podľa ktorého bolo potrebné lehotu na podanie návrhu na obnovu konania počítať od nadobudnutia právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku vydaného v trestnom konaní. Súd poznamenal, ţe podľa rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku č.k. PJ-1Tš/11/2005-964, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
- 2008 a subjektívna 3-mesačná lehota na podanie návrhu by mu uplynula dňa
- I v prípade, ak by zákon určoval plynutie lehoty od iného rozhodnutia ako toho, ktorého zrušenia sa návrhom ţalobca domáhal, zmeškal by subjektívnu prekluzívnu lehotu a i tak by nebolo moţné jeho návrhu vyhovieť. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, ţe neúspešnému ţalobcovi nepriznal ich náhradu a ţalovaný nemá na náhradu trov konania zákonný nárok. Včas podaným odvolaním ţalobca ţiadal rozsudok krajského súdu zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie. Poukázal na to, ţe samotný Personálny rozkaz ţalovaného č. 63 zo
- 2005, ktorým bol prepustený zo sluţobného pomeru príslušníka PZ bol vydaný 3 4Sžo/2/2011 na základe jednostranného tvrdenia pouţitého agenta, ktorý nútil ţalobcovi peňaţnú sumu údajne na zabezpečenie výmeny evidenčného čísla motorového vozidla na ODI OR PZ Ţilina. Následne bolo voči ţalobcovi vznesené obvinenie a prebehlo trestné konanie, ktoré bolo ukončené aţ právoplatným rozsudkom Špeciálneho súdu v Pezinku č. PK-1T3/11/2005 zo dňa
- 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
- Aţ týmto rozsudkom bol odstránený protiprávny stav, na základe ktorého bol ţalobca prepustený zo sluţobného pomeru príslušníka PZ a teda aţ od tohto momentu si mohol uplatniť svoje právo na obnovu konania týkajúceho sa jeho nezákonného prepustenia zo sluţieb PZ. V súvislosti s plynutím premlčacej doby poukázal na Zborník stanovísk, správ a rozhodnutí súdov, z ktorých vyplýva, ţe „ nepremlčuje sa majetkové právo, medzi ktoré treba zaradiť ako právo rýdzo osobnej povahy i právo na ochranu osobnosti občana podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Nepremlčujú sa všetky práva, ktoré súvisia s osobnostnými právami, a teda ani právne prostriedky nápravy a ochrany“. V súvislosti s určením začiatku lehoty premlčania, ktorá mohla objektívne začať plynúť aţ momentom, keď sa zásah do súkromia stal neoprávneným poukázal na nálezy Ústavného súdu SR a uviedol, ţe objektívnou právnou skutočnosťou, na základe ktorej začal plynúť, je aţ právoplatné rozhodnutie Špeciálneho súdu v Pezinku PK-1Tš/11-2005 zo dňa
- 2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
- Ţalovaný preto nesprávne vyvodzuje záver, podľa ktorého sa v konaní o prepustení zo sluţobného pomeru príslušníka PZ neuplatňuje prezumpcia neviny, pretoţe v správnom konaní sa nerozhoduje o vine, priestupku, či trestnom čine a podľa neho zákonom daná trojročná objektívna lehota mala v danom prípade uplynúť aţ dňa
- Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Vzhľadom na tú skutočnosť, ţe ţalobca v podanom odvolaní proti rozsudku prvostupňového súdu uviedol identické námietky ako v podanej ţalobe, v plnom rozsahu ţalovaný zotrval na svojich vyjadreniach. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§10 ods. 2 OSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania (§250ja ods. 2 OSP ) s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nebolo dôvodne podané. 4 4Sžo/2/2011 Z obsahu súdneho spisu, súčasťou ktorého bol aj administratívny spis správneho orgánu je zrejmé, ţe ţalobca dňa
- 2009 prostredníctvom Pošty Ţilina 1 zaslal ţalovanému návrh označený ako podanie v zmysle § 234 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z., ktorý bol podľa jeho obsahu posúdený ako návrh na obnovu konania v súlade s §245 zák. č. 73/1998 Z.z. Podľa § 245 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. ak sa dodatočne zistia nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli policajtovi alebo nadriadenému bez jeho viny v čase konania známe a nemohol ich uplatniť a ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie, moţno na ich návrh právoplatné rozhodnutie preskúmať a na základe toho toto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Podľa § 245 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z. návrh na obnovu konania sa podáva do troch mesiacov odo dňa, keď sa policajt alebo nadriadený dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr však do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Lehoty na podanie návrhu na obnovu konania (trojmesačná subjektívna lehota a trojročná objektívna lehota) sú zákonnými prekluzívnymi lehotami. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, ţe prepustenie ţalobcu zo sluţobného pomeru príslušníka PZ bolo realizované Personálnym rozkazom Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 63 zo dňa
- 2005 v súlade s § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z. Personálny rozkaz bol ţalobcovi doručený dňa
- Rozklad, ktorý ţalobca podal v zákonnej lehote bol rozhodnutím ţalovaného č.p.: KM-39/PK.2005 zo dňa
- 2005 zamietnutý a personálny rozkaz bol potvrdený. Uvedené rozhodnutie bolo právnemu zástupcovi ţalobcu doručené dňa
- 2005, čím Personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 63 zo dňa
- 2005 nadobudol právoplatnosť. Dňom
- 2005 začala plynúť objektívna trojročná lehota na podanie návrhu na obnovu konania podľa § 245 zák. č. 73/1998 Z.z., ktorá uplynula
- 5
- Návrh na obnovu bol podaný 30.3.2009, t.j. zjavne po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na prípustnosť návrhu na obnovu konania. V súvislosti so ţalobcom namietanými okolnosťami správnosti a zákonnosti rozhodnutia ţalovaného povaţuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, ţe personálne konanie o prepustení príslušníka policajného zboru v štátnej sluţbe je samostatným konaním 5 4Sžo/2/2011 nezávislým od priebehu a výsledkov trestného konania. Rozhodnutím Ministra vnútra SR o prepustení zo sluţobného pomeru sa nerozhoduje o vine príslušníka PZ z hľadiska jeho trestnej zodpovednosti podľa Trestného zákona, ale o jeho zotrvaní, resp. nezotrvaní v sluţobnom pomere. Ani prípadné zastavenie trestného stíhania bez ďalšieho, neznamená, ţe došlo k prepusteniu zo sluţobného pomeru v rozpore so zákonom. Toto konštatovanie vyplýva napríklad aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Sţo/92/
- Objektívne preto nemohla plynúť prekluzívna lehota momentom právoplatnosti rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku č. PK-1Tš/11/2005-964, t.j. dňom
- 2008 a takýto právny názor ţalobca nesprávne odvodzuje aj z nálezov Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 117/07 zo dňa
- 2009, sp. zn. III.ÚS 80/08 zo dňa
- 2008, ohľadom určenia lehoty premlčania. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené závery povaţoval námietky odporcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za neopodstatnené, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci krajským súdom, ktorý vec posúdil v súlade so zákonom a svoje rozhodnutie náleţite odôvodnil. Odvolací súd z uvedených dôvodov podľa § 219 ods. 1, OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom sa v plnom rozsahu stotoţňuje s dôvodmi rozsudku krajského súdu. Odvolací súd účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, keďţe ţalobca v odvolacom konaní úspešný nebol a ţalovanému trovy konania nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- februára 2011 JUDr. Ida H a n z e l o v á , v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková