1 až 3 a § 5 ods. 1 písm.
zákona o vysielaní a retransmisii uložila navrhovateľke
1 písm. d) zákona o vysielaní a retransmisii pokutu určenú
odporkyne porušila tým, že:
odporkyne navrhovateľka porušila tým, že v rámci televíznej programovej služby TV MARKÍZA dňa 17. l. 2014 o cca 06:00 hod odvysielala program Teleráno, v ktorom došlo k umiestňovaniu produktov
l zákona o vysielaní a retransmisii, pričom v tomto programe došlo k porušeniu povinnosti zreteľne informovať verejnosť o existencii umiestňovania produktov označením na konci programu. Rada rozhodovala v správnych konaniach č.: 319/SKO/2014 a 295/SKO/2014. Rada v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne opísala skutkový stav každého čiastkového skutku zistený v správnych konaniach a procesné úkony vykonané v priebehu správneho konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že § 33 ods. 4 písm. a) zákona o vysielaní a retransmisii neuvádza, či výzva na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku má mať vizuálnu, verbálnu alebo vizuálno-verbálnu podobu, avšak z rozhodovacej praxe Rady ako aj z judikatúry NS SR vyplýva, že pokiaľ je vysielateľom zvolené vizuálne spracovanie výzvy, je potrebné, aby text takejto výzvy bol dostatočne výrazný a čitateľný, aj s prihliadnutím na jeho grafické spracovanie a pozadie, na ktorom je zobrazený, tak, aby bolo možné pri (normálnych) priemerných schopnostiach čítania prečítať celý text výzvy počas doby, po ktorú je zobrazený na obrazovke. Vo všetkých prípadoch okrem reklamy na liek Pinosol propagoval reklamný šot dva rôzne lieky (hoci vo väčšine prípadov sa jednalo o deriváty príbuzných liekov, v každom prípade sa jednalo o dva rôzne lieky a nie o napr. iba iné balenie toho istého lieku). Taktiež sa vždy jednalo o jeden reklamný šot, nakoľko tento napriek minimálnym odlišnostiam (napr. v pozadí) tvoril z obsahového (hoci boli propagované dva produkty, jednalo sa vždy o totožného výrobcu), formálneho (napriek prestrihom v šote prevažovali spoločné znaky nad znakmi rozlišovacími) a funkčného hľadiska (propagované produkty boli produktmi jedného výrobcu, pričom propagačné „príbehy“ oboch liekov na seba funkčne nadväzovali, keďže propagovali riešenie toho istého problému akurát inou formou - rýchlejší účinok príp. liek vo forme tabletiek) jeden uzavretý celok. V prípade, ak reklama propaguje viac ako jeden liek, výzva sa musí týkať každého z týchto liekov. Účastník konania však nemusí nevyhnutne uviesť samostatnú výzvu pre každý z liekov. Ak sa však rozhodne predmetnú povinnosť zabezpečiť výzvou spoločnou, táto sa musí nespochybniteľne týkať každého propagovaného lieku. V prípade, ak sa účastník konania rozhodne splniť danú povinnosť osobitnými výzvami pre každý z liekov (ako v tomto prípade), požiadavka na jednoznačnosť a zrozumiteľnosť sa týka každej zo samostatných výziev. K reklame na lieky Ibalgin 400 a IBALGIN FAST odporkyňa v rozhodnutí uviedla, že vzhľadom na veľkosť písmen a krátkosť času, po ktorý bol text obsahujúci výzvu zobrazený, nebolo ani priemerne vnímavému divákovi umožnené prečítať celé jeho znenie počas doby, po ktorú bol zobrazený na obrazovke, pričom výzva na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku bola zaradená do tohto textu a nebola nijako zvýraznená ani zobrazená samostatne tak, aby s ňou bol divák konfrontovaný priamo. Jednoznačne a zrozumiteľne bolo možné text obsahujúci predmetnú výzvu prečítať až po zastavení obrazu. Samotné znenie výzvy sa síce nezmenilo, avšak počas zobrazenia tejto výzvy sa po cca 2 sekundách tzv. prestrihom podstatným spôsobom zmenilo pozadie, na ktorom bola táto výzva vyobrazená a najmä sa tiež zmenilo umiestnenie daného textu na obrazovke. Po tejto zmene bola predmetná výzva zobrazená ďalšie cca 2 sekundy. Hoci veľkosť písma a kontrast farby písma a farby pozadia je v tomto prípade možné považovať za štandardnú (a teda takú, ktorá žiadnym výrazným spôsobom neruší diváka pri čítaní tejto výzvy), vzhľadom na rozsah tejto výzvy čas potrebný na jej bezproblémové prečítanie je min. 5 sekúnd. Prestrih, ktorým sa zmenilo pozadie (jeho farba), ale najmä umiestnenie a vnútorné členenie samotného textu (text bol pôvodne zobrazený na dvoch riadkoch po prestrihu bol zobrazený na riadkoch troch) spôsobil, že divák musel začať čítať túto výzvu od začiatku a teda nemohol pokračovať v súvislom čítaní tejto výzvy. Je teda zrejmé, že divák mal k dispozícii max. 2 sekundy nerušeného čítania výzvy čo vzhľadom na jej rozsah nemohlo stačiť. K reklame na liek Pinosol odporkyňa v rozhodnutí uviedla, že aj keď sa samotné znenie výzvy počas jej zobrazenia nezmenilo, po cca 2 sekundách sa tzv. prestrihom podstatným spôsobom zmenilo pozadie, na ktorom bola táto výzva vyobrazená. Nejednalo sa pritom o tzv. okamžitý prestrih, ale text výzvy sa na niekoľko sekúnd úplne stratil z obrazovky. Po tom, ako sa predmetný text opäť objavil, zostal bez zmeny vyobrazený iba jednu sekundu. Následne došlo k ďalšiemu prestrihu, po ktorom zostal text vyobrazený cca 3 sekundy. Výzva bola na obrazovke zobrazená celkovo 6 sekúnd, pričom však spôsob zobrazenia tejto výzvy v žiadnom prípade divákovi neumožňoval súvislé čítanie tejto výzvy po celú uvedenú dobu. Naopak, po prvom prestrihu, ktorým sa zmenilo pozadie (jeho farba) text na niekoľko sekúnd úplne zmizol. Po druhom prestrihu sa síce nezmenilo pozadie, avšak zmenilo sa vnútorné členenie samotného textu (text bol pôvodne zobrazený na dvoch riadkoch, po prestrihu bol zobrazený na jednom riadku), čo
Rady spôsobilo, že divák musel začať čítať túto výzvu od začiatku, a teda nemohol pokračovať v súvislom čítaní tejto výzvy. Je teda zrejmé, že divák mal k dispozícii max. 3 sekundy nerušeného čítania výzvy, čo vzhľadom na jej rozsah nemohlo stačiť. K reklame na liek Panadol Extra odporkyňa v rozhodnutí uviedla, že hoci veľkosť písma a kontrast farby písma a farby pozadia je v tomto prípade možné považovať za štandardnú (teda takú, ktorá žiadnym výrazným spôsobom neruší diváka pri čítaní tejto výzvy), čas potrebný na jej bezproblémové prečítanie je minimálne 8 sekúnd, a to predovšetkým z dôvodu rozsahu, t. j. dĺžky textu tejto výzvy. Výzva bola na obrazovke zobrazená cca 3 sekundy. Hoci pozadie, umiestnenie alebo vnútorné členenie textu sa v tomto prípade žiadnym spôsobom nemenilo, cca 3 sekundy na prečítanie výzvy, ktoré mal divák k dispozícii, vzhľadom na jej rozsah nemohlo stačiť. K reklame na liek Coldrex Max Grip odporkyňa v rozhodnutí uviedla, že výzva bola na obrazovke zobrazená cca 5 sekúnd. Hoci pozadie, umiestnenie alebo vnútorné členenie textu sa v tomto prípade žiadnym podstatným spôsobom nemenilo, vzhľadom na rozsah je na prečítanie výzvy potrebných minimálne 6 sekúnd. V danom prípade však bolo čítanie predmetnej výzvy sťažené malou veľkosťou písma ako aj nedostatočným kontrastom medzi farbou písma a farbou pozadia (bledé písmo na bledom pozadí). K porušeniu povinnosti zreteľne informovať verejnosť o existencii umiestňovania produktov označením na konci programu, ku ktorej došlo v programe Teleráno, odporkyňa v rozhodnutí uviedla, že § 39a ods. 5 písm.
merania navrhovateľky zobrazená na obrazovke počas 4 sekúnd a nie 3 sekúnd, ako tvrdí odporkyňa, pričom spôsob zobrazenia výzvy a uvedené časové obdobie je
názoru navrhovateľky dostatočne dlhé na prečítanie priemerným divákom (na rozdiel od tvrdenia odporkyne, že vzhľadom na dĺžku textu čas potrebný na bezproblémové prečítanie je minimálne 8 sekúnd). Pri reklame na Coldrex Max Grip bola
odporkyne výzva zobrazená na obrazovke celkovo iba 5 sekúnd a čas potrebný na bezproblémové prečítanie je minimálne 6 sekúnd. Navrhovateľka v tejto súvislosti poukázala na to, že posledná veta výzvy, ktorú
časovej kalkulácie odporcu nestihne divák prečítať je nasledovná: „Je vhodný pre dospelých a mladistvých s telesnou hmotnosťou nad 65 kg.“ Posledná veta výzvy nie je povinnou obsahovou náležitosťou výzvy v zmysle § 33 ods. 4 písm.
1 Správneho súdneho poriadku konania
tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný (246 ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku) postupom
Občianskeho súdneho poriadku na základe podaného opravného prostriedku preskúmal napadnuté rozhodnutie Rady pre vysielanie a retransmisiu a jemu predchádzajúce správne konanie a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov, ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov konania, a po vypočutí zástupcov účastníkov konania na pojednávaní dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky je dôvodný. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup správneho orgánu (odporkyne), ktorým bola navrhovateľke uložená sankcia
1 písm. d/, určená
5 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii za porušenie povinností ustanovených v § 33 ods. 4 písm. a/ a § 39a ods. 5 písm. d) zákona o vysielaní a retransmisii.
1 zákona o vysielaní a retransmisii poslaním rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie.
1 písm.
tohto zákona a
osobitných predpisov, ukladať sankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ako aj tým, ktorí vysielajú alebo prevádzkujú retransmisiu bez oprávnenia.
4 písm. a) zákona o vysielaní a retransmisii vysielaná reklama na lieky okrem liekov
odseku 3 a § 31a ods. 10 musí byť rozoznateľná, nezaujatá, pravdivá a overiteľná a musí zodpovedať požiadavke ochrany jednotlivca pred poškodením. Reklama musí obsahovať jednoznačnú a zrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej informácii pre používateľov liekov pribalenej k lieku.
1 zákona o vysielaní a retransmisii umiestňovanie produktov je zvuková, obrazová alebo zvukovo-obrazová informácia o tovare, službe alebo ochrannej známke, zaradená do programu za odplatu alebo inú podobnú protihodnotu.
2 zákona o vysielaní a retransmisii umiestňovanie produktov je povolené iba za podmienok ustanovených týmto zákonom.
5 písm. d) vety prvej zákona o vysielaní a retransmisii umiestňovanie produktov
odsekov 3 a 4 je povolené v programoch, ktoré spĺňajú požiadavku, že verejnosť je zreteľne informovaná o existencii umiestňovania produktov označením na začiatku a na konci programu, ako aj pri pokračovaní programu po prerušení mediálnou komerčnou komunikáciou.
1 až 3 zákona o vysielaní a retransmisii za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie:
odseku 1 písm. d) rada uloží, ak vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo právnická osoba alebo fyzická osoba
3 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu rady opakovane porušila povinnosť. Rada uloží pokutu bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 19. Rada môže uložiť pokutu aj bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 16 ods. 2 písm. a) a c), ods. 3 písm. k), § 20 ods. 1 a 4, § 30, ako aj v prípade vysielania bez oprávnenia [§ 2 ods. 1 písm. b)] alebo prevádzkovania retransmisie bez oprávnenia [§ 2 ods.1 písm. e)]. Pokutu rada určí
závažnosti veci, spôsobu, trvania a následkov porušenia povinnosti, miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania, poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne uložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom v rámci vlastného samoregulačného systému.
5 písm. a) zákona o vysielaní a retransmisie rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3 319 eur do 165 969 eur a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 497 eur do 49 790 eur, ak porušil podmienky na vysielanie mediálnej komerčnej komunikácie vrátane reklamy a telenákupu.
1 zákona o vysielaní a retransmisii na konanie
tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, 53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní.
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Účelom zákonnej regulácie vysielania reklamy na lieky je zabezpečiť ochranu divákov (recipientov informácií odvysielaných v reklame) pred poškodením zdravia. Zákonodarca v zákone o vysielaní a retransmisií bližšie nešpecifikuje, akú podobu má mať výzva na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku, avšak z obsahu právnej normy vyplýva, že výzva má byť zrozumiteľná a jednoznačná, a teda je na vysielateľovi zvoliť takú formu výzvy, aby priemerne vnímajúci divák bol schopný sa s ňou oboznámiť. Najvyšší súd sa stotožňuje s tvrdením odporkyne, že potrebnú dĺžku zobrazenia textovej informácie
4 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii nie je možné určiť paušálne, teda všeobecne pre všetky prípady vysielania reklamy na lieky, keďže posúdenie tejto otázky je závislé od viacerých kritérií, ktoré sú vždy dané individuálne konkrétnym prípadom. Všeobecne možno výzvu na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku, zobrazenú vo forme textovej informácie, považovať za zrozumiteľnú a jednoznačnú, ak je v dostatočnej veľkosti a v dostatočnom časovom rozsahu zobrazená tak, aby priemerne vnímajúci divák sa v jej texte vedel zorientovať a aby bol schopný zamerať svoju pozornosť na prečítanie a pochopenie jej významu. Najvyšší súd po vzhliadnutí záznamu odvysielaných reklamných šotov, za ktoré bola navrhovateľke napadnutým rozhodnutím uložená pokuta, dospel k záveru zhodnému s názorom odporkyne, že žiadnu z posudzovaných výziev na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku nemožno kvalifikovať ako zrozumiteľnú a jednoznačnú, pretože vzhľadom na zvolený spôsob grafickej úpravy zobrazenia výzvy a časovú dĺžku jej zobrazenia sa žiadna z posudzovaných výziev nedala prečítať celá. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia Rada podrobne opísala skutkový stav každého čiastkového porušenia zákona a dôvody, pre ktoré považovala výzvu
4 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii v jednotlivých posudzovaných prípadoch za nedostatočne jasnú a zrozumiteľnú. S týmito dôvodmi odporkyne, reprodukovanými v úvode odôvodnenia tohto rozsudku, sa najvyšší súd stotožňuje a nebude ich na tomto mieste duplicitne uvádzať, nakoľko slovné vyjadrenie argumentácie by bolo v podstate identické, pretože len ťažko by najvyšší súd zvolil na zdôvodnenie naplnenia znakov správneho deliktu slovné formulácie odlišné od formulácií obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí. Najvyšší súd zastáva názor, že odôvodnenie rozhodnutia odporkyne v časti zdôvodnenia porušenia § 33 ods. 4 písm.
odporkyne čas potrebný na bezproblémové prečítanie výzvy je minimálne 6 sekúnd a výzva bola zobrazená na obrazovke celkovo 5 sekúnd,
navrhovateľky výzva bola zobrazená dostatočne dlho pre jej porozumenie. Najvyšší súd k tomu uvádza, že graficky je výzva zobrazená ako ucelený text, a keďže z obsahu textu je divákovi jasné, že sa jedná o istý druh poučenia, ktorý je preňho dôležitý, potom nie je na mieste argument, že posledná veta výzvy nie je povinnou obsahovou náležitosťou výzvy v zmysle § 33 ods. 4 písm.
ktorej navrhovateľka porušila povinnosť zreteľne informovať verejnosť o existencii umiestňovania produktov označením na konci programu. Najvyšší súd musí prisvedčiť argumentácii navrhovateľky, že spôsobom umiestnenia oznamu (v podstate na začiatku záverečných titulkov) bol naplnený účel zákona. Ustanovenie § 39a ods. 5 písm.
ktorého program je zvukovo-obrazový, zložený z pohybujúcich sa obrazov so zvukom alebo bez zvuku, tvoriaci svojím obsahom, formou a funkciou uzavretý celok v rámci programovej služby vysielateľa alebo v rámci katalógu zostaveného poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie) dospela k záveru, že ak scény vysielané pred titulkami alebo po titulkoch programu sú po obsahovej, formálnej ako aj funkčnej stránke zhodné so zvyšnou časťou programu, jedná sa stále o jeden celok a teda o jeden program. Proti tomuto záveru odporkyne nemožno namietať, vo veci nie je sporné, že sa jednalo o jeden program. Záverečné titulky program nerozdelili, len signalizovali jeho ukončenie. Pre posúdenie veci bola podstatná aj skutočnosť, že moderátori sa s divákmi rozlúčili a až potom nasledoval oznam o existencii umiestňovania produktov. V takom type programu, akým je Teleráno, rozlúčenie sa moderátorov s divákmi je jasnou informáciou o tom, že program končí, a pre diváka je táto skutočnosť spolu s faktom, že na obrazovke rolujú záverečné titulky, signálom, že môže prestať sledovať uvedený program a napríklad prepnúť na inú programovú službu. Umiestnením oznamu v úvode záverečných titulkov bol naplnený účel zákona a divák bol zreteľne informovaný o existencii umiestňovania produktov. Výklad odporkyne bol príliš formalistický a navyše nezaručoval efektívnejšie naplnenie účelu zákona, pretože nebolo nijako objektívne preukázané, v ktorom momente diváci opúšťajú sledovanie programu (či v čase, keď už bežia záverečné titulky, alebo až po prečítaní celých záverečných titulkov a definitívnom ukončení programu). Striktnejším výkladom zákona preto odporkyňa postihuje navrhovateľku bez toho, aby bolo nepochybné, že týmto výkladom je lepšie naplnený účel zákona - informovať divákov o umiestňovaní produktov v programe. Z uvedeného dôvodu dospel najvyšší súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné zrušiť a vec jej vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Druhým dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia je aj nedostatočné odôvodnenie výšky uloženej sankcie, čo v tejto časti rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. S poukazom na § 47 ods. 3 správneho poriadku najvyšší súd uvádza, že odporkyňa bola povinná v odôvodnení rozhodnutia jasne vysvetliť, akými úvahami sa riadila pri ukladaní sankcie a určení jej výšky. Námietky navrhovateľky, že v odôvodnení rozhodnutia takéto úvahy a metodika pri stanovení výšky pokuty absentujú, sú
najvyššieho súdu opodstatnené. Vo výroku rozhodnutia rada uvádza, že navrhovateľke ukladá úhrnnú sankciu. V odôvodnení rozhodnutia však jej uloženie bližšie neodôvodňuje, ani sa výslovne o úhrnnej sankcii priamo nezmieňuje. Pokiaľ však rada v rozhodnutí odkazovala na analogické použitie trestnoprávnych zásad v správnom trestaní, nebolo s ohľadom na deklarované uloženie úhrnnej sankcie z odôvodnenia rozhodnutia vôbec zrejmé, ktorý správny delikt a z akých dôvodov považovala rada za „prísnejšie trestný“ a ako dospela k samotnej výške uloženej pokuty. K uloženiu úhrnnej sankcie sa odporkyňa vyjadrila vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky, pričom uviedla, že analogicky so zásadami trestného práva uplatnila absorpčnú zásadu a sankciu uložila iba za závažnejší správny delikt, ktorým je opakované porušenie § 33 ods. 4 písm.
3 vety prvej Občianskeho súdneho poriadku a § 250j ods. 2 písm.
1 v spojení s § 250l ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, tak, že úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, ktoré pozostávali z náhrady trov za poskytnuté právne služby v uplatnenom rozsahu: - za 2 úkony právnej služby poskytnuté v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie opravného prostriedku dňa 25. novembra 2014) v sume 2 x 134 eur
4 vety prvej v spojení s § 13a ods. 1 písm.
3 vyhlášky, - za jeden úkon právnej služby poskytnutý v roku 2016 (účasť na pojednávaní pred najvyšším súdom dňa 23. novembra 2016) v sume 143 eur
4 vety prvej v spojení s § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky, plus režijný paušál 8,58 eura
3 vyhlášky. Keďže právny zástupca navrhovateľky je platiteľom dane z pridanej hodnoty,
3 vyhlášky sa priznaná odmena a náhrady (spolu v sume 435,66 eura) zvyšujú o daň z pridanej hodnoty vo výške 20%, teda o sumu 87,13 eura. Celkové trovy poskytnutej právnej pomoci, ktoré v tomto konaní najvyšší súd priznal navrhovateľke, predstavujú sumu 522,79 eura. Právny zástupca navrhovateľky vyčíslil trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 552,80 eura. K tomu najvyšší súd uvádza, že zo strany právneho zástupcu navrhovateľky išlo zjavne o chybu v písaní a počítaní pri uvedení výslednej sumy trov právneho zastúpenia. Najvyšší súd priznal navrhovateľke trovy za všetky úkony právnej služby tak ako boli uplatnené vo vyčíslení zo dňa 25. novembra 2016. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.