1, ods. 5 Tr. zák. (s účinnosťou do
c/ Tr. por. dovolanie obvineného Ing. A. M. sa odmieta. Odôvodnenie Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 23. januára 2014, sp. zn. 4 T 5/2005 uznal obvineného Ing. A. M. vinným v bode 1/ z trestného činu podvodu
1, ods. 5 Tr. zák. v znení účinnom do 31. decembra 2005 (ďalej len „Tr. zák.“), v bode 2/ z trestného činu sprenevery
1, ods. 3 Tr. zák., v bode 3/ z trestného činu podvodu
1, ods. 3 Tr. zák. a v bode 4/ z trestného činu úverového podvodu
2 Tr. zák. na skutkovom základe, že: 1/ „ako konateľ obchodnej spoločnosti R. spol. s.r.o. R. požiadal
splátkového kalendára do 31.12.2003, vediac, že nemá reálnu možnosť úver splatiť, pretože nevyvíjal činnosť deklarovanú v žiadosti o jeho poskytnutie úveru majúcu viesť k deklarovanej produkcii a následnému splácaniu úveru, pričom časť úveru vo výške 39 105 200,- Sk použil v súlade s podmienkami úveru na dohodnutý účel a časť úveru vo výške 8 894 800 Sk čerpal na základe predložených fiktívnych faktúr, a to tým spôsobom, že spoločnosť S. Q. O. S. vystavila zálohovú faktúru číslo XXXXXXXX na čiastku 12 305 175,- Sk na dodávku strojného zariadenia, táto bola uhradená z poskytnutého úveru, pričom z dôvodu nezrealizovania časti objednávky, časť peňažných prostriedkov bolo obchodnej spoločnosti R. spol. s.r.o. vrátená a tieto finančné prostriedky obžalovaný neoprávnene použil tak, že 16.12.1997 vystavil fiktívnu faktúru číslo XXX/XX na dodávku dvoch elektrických mostových žeriavov na celkovú sumu 3 394 800,- Sk, dodávateľom ktorých mala byť prevádzka obchodnej spoločnosti M. spol. s r.o. T. Z. a odberateľom obchodná spoločnosť R. spol. s.r.o., obžalovaný vyplatil na podklade výdavkového pokladničného dokladu z 31.12.1997 z týchto finančných prostriedkov v hotovosti obchodnej spoločnosti M. spol. s r.o. T. T. 3 394 800,- Sk, pričom bolo zistené, že jednak táto takúto faktúru nevystavila, vo svojom účtovníctve ju nevedie, obchodnej spoločnosti R. spol. s.r.o. žeriavy nedodala a tieto peňažné prostriedky za takúto faktúru neprevzala, jednak že predmetné žeriavy už boli uhradené z finančných prostriedkov poskytnutých úverovou zmluvou číslo X/XX a to po predložení kúpnopredajnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim Poľnohospodárskym družstvom R. a kupujúcim obchodná spoločnosť R. spol. s.r.o. R., zastúpenou obžalovaným ako konateľom, ktorý si tieto peňažné prostriedky ponechal a použil pre svoju potrebu a ani časť z nich nepoužil na splatenie predmetného úveru nepoužil; následne obžalovaný ako fyzická osoba podnikajúca pod obchodným menom Ing. A. M. - B. vystavil dve fiktívne faktúry, a to 15.1.1997 číslo X/XX a 26.2.1997 číslo X/XX na dodávku ihličnatej drevnej hmoty pre odberateľa obchodná spoločnosť R. spol. s.r.o. R. na celkovú čiastku 5 500 000,- Sk, tento odberateľ, ktorého bol obžalovaný konateľom, týmito fiktívnymi faktúrami fakturovanú čiastku formou prevodných príkazov z predmetného úveru uhradil sám sebe ako fyzickej osobe podnikajúcej pod obchodným menom Ing. A. M. - B., pričom bolo ale zistené, že obchodná spoločnosť R. spol. s.r.o. R. túto ihličnatú drevnú hmotu neprevzala, pretože jej dodanie nie je vykázané a obžalovaný ako fyzická osoba podnikajúca pod obchodným menom Ing. A. M. - B. v ním vedenom účtovníctve tieto faktúry nezaevidoval, aj tieto finančné prostriedky si ponechal a použil pre vlastnú potrebu a ani časť z nich nepoužil na splatenie predmetného úveru, ktorý nebol doposiaľ splatený, ktorý svojim konaním obžalovaný spôsobil Všeobecnej úverovej banke, a.s. Z. H. X C. škodu najmenej vo výške 48 000 000,- Sk (1 593 308,10 €).“ 2/ „ako konateľ obchodnej spoločnosti R. spol. s.r.o. R. 17.4.1996 ako nájomcom uzavrel s obchodnou spoločnosťou S., a.s., M. XX, C. ako prenajímateľom leasingovú zmluvu číslo XXXX/XX na predmet leasingu rozmetacia píla C 250 výrobné číslo Z. a v nadobúdacej cene 780 620 Sk s DPH, ktorá mala byť splácaná štvrťročnými leasingovými splátkami činiacimi 50 031,- Sk, z ktorých splátok obchodná spoločnosť R. spol. s.r.o. R. uhradila tejto leasingovej spoločnosti celkom jedenásť, ďalšie splátky bezdôvodne prestala uhrádzať, čím porušila základné podmienky dohodnuté v
4 Tr. zák. za použitia § 35 ods. 3 Tr. zák. a
zásad uvedených v § 35 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
3 Tr. zák. súd obvineného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
1 Tr. zák. a § 54 ods. 1 Tr. zák. obvinenému uložil aj peňažný trest vo výmere 2 000 €.
3 Tr. zák. súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) mesiacov.
2 Tr. zák. rozhodol, že vymožená suma peňažného trestu pripadne štátu. Súd zároveň zrušil výrok o treste uložený skorším rozsudkom Okresného súdu Nitra z 19. júna 2013, sp. zn. 4 T 49/2009, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Tr. por. v znení účinnom do 31. decembra 2005 (ďalej len „Tr. por.“) súd poškodené právnické osoby s uplatnenými nárokmi na náhradu škody odkázal na konanie o občianskoprávnych veciach. Krajský súd obvineného z iných dvoch skutkov právne kvalifikovaných ako trestný čin podvodu v štádiu pokusu
1 a ods. 4 Tr. zák. v spojení s § 8 ods. 1 Tr. zák. a trestný čin marenia konkurzného alebo vyrovnávacieho konania
c/ Tr. zák. v zmysle § 226 písm. a/ Tr. por. oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré bol obžalovaný stíhaný. Proti tomuto rozsudku podal obvinený Ing. A. M. dňa
1 písm. b/, c/, d/, e/, ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o vine v odsudzujúcej časti, vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a vo výroku o náhrade škody a s využitím § 259 ods. 3 Tr. por. obvineného sám uznal vinným v bodoch 1/ a 2/ za pokračovací trestný čin podvodu
1, ods. 5 Tr. zák. a v bode 3/ za trestný čin podvodu
1 Tr. zák. na skutkovom základe, že: 1/ „ako konateľ obchodnej spoločnosti R. s.r.o. R., požiadal 24.9.1996 N. W. C., a. s. pobočka H. (ďalej len „N.“) o poskytnutie úveru vo výške 48 000 000,- Sk na účel nákupu nehnuteľnosti, nákupu strojov a nákupu materiálových zásob, ktorý úver bol 27.11.1996 úverovým výborom schválený a úver bol tejto obchodnej spoločnosti na podklade 20.12.1996 uzavretej zmluvy o úvere číslo X/XX poskytnutý s jeho účelovým viazaním na nákup nehnuteľnosti diagnosticko-opravárenského strediska, technológie, materiálových zásob a modernizáciu kotolne, pričom podmienkou poskytnutia úveru bolo predkladanie jednotlivých faktúr na preplatenie a obžalovaný konajúci za dlžníka tohto zaviazal, že úver splatí
splátkového kalendára do 31.12.2003, pričom časť úveru vo výške 8 000 000,- Sk od N. vylákal bez zámeru, aby tieto prostriedky boli splatené a čerpal ich tým spôsobom, že spoločnosť S. Q. O. S. vystavila zálohovú faktúru číslo XXXXXXXX na čiastku 12 305 175,- Sk na dodávku strojného zariadenia, táto bola uhradená z poskytnutého úveru 23.1.1997, pričom z dôvodu zrušenia časti objednávky obžalovaným, časť peňažných prostriedkov vo výške 8 mil. Sk bola obžalovanému ako konateľovi obchodnej spoločnosti R. s.r.o. vrátená v hotovosti 28.1.1997 a obžalovaný ani časť z uvedených prostriedkov nepoužil na splatenie predmetného úveru, ktorý nebol doposiaľ splatený, a použitie týchto finančných prostriedkov obžalovaný na účel zakrytia svojho predchádzajúceho podvodného konania následne dokladoval tak, že 16.12.1997 vystavil fiktívnu faktúru číslo XXX/XX na dodávku dvoch elektrických mostových žeriavov na celkovú sumu 3 394 800,- Sk, dodávateľom ktorých mala byť prevádzka obchodnej spoločnosti M. s.r.o. T. Z. a odberateľom obchodná spoločnosť R. s.r.o., obžalovaný na podklade výdavkového pokladničného dokladu z
zmlúv poskytnuté, si obžalovaný ponechal, čím obžalovaný spôsobil obchodnej spoločnosti S. U. spol. s.r.o., O. X, C., škodu vo výške najmenej 28 152,- Sk (934,48 €).“ Za uvedené skutky najvyšší súd obvineného odsúdil
5 Tr. zák. za použitia § 35 ods. 2 Tr. zák. v znení zodpovedajúcom § 299a ods. 3 Tr. zák. a contrario, § 35 ods. 1 Tr. zák. a § 40 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3,5 (tri a pol) roka. Vo zvyšnom rozsahu ostala výroková časť rozsudku v porovnaní s rozsudkom súdu prvého stupňa v rozsahu uloženého trestu a náhrady škody (v zásade) nezmenená. Zároveň najvyšší súd
a/ Tr. por. oslobodil obvineného Ing. A. M. spod obžaloby prokurátora za skutok č. 2/ (pozn.
rozsudku krajského súdu) právne kvalifikovaného ako trestný čin sprenevery
1, ods. 3 Tr. zák., pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom
1 písm. c/, d/, g/, i/ Tr. por., že zásadným spôsobom bolo porušené jeho právo na obhajobu, hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v jeho neprítomnosti, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom a rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por. V rámci dovolacieho dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. obvinený namietal, že rozsudok krajského súdu je nedostatočne odôvodnený, súdy porušili jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote a napokon, že nebol zastúpený obhajcom, hoci
zákona zastúpený mal byť. K odôvodneniu rozsudku krajského súdu sa vyjadril v tom smere, že je nepresvedčivý a nezodpovedá § 120 ods. 1 písm. d/ Tr. por. v spojení s § 125 Tr. por. Pri žiadnom zo skutkov, za ktorý bol odsúdený nie je zrejmé, ktoré skutočnosti vzal krajský súd za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, ako sa vyrovnal s jeho obhajobou a prečo nevyhovel jeho žiadosti o vypočutie. Krajský súd len vysvetlil, akým spôsobom po zrušujúcom rozhodnutí najvyššieho súdu z 26. apríla 2011, sp. zn. 2 To 12/2009 vykonané dokazovanie doplnil a že toto vyhodnotil v intenciách § 2 ods. 6 Tr. por.
neho však nepostačuje iba zosumarizovať, čo ktorý svedok vypovedal, ale je treba vysvetliť aj to, čo z týchto výpovedí súd vyvodil. S tvrdením najvyššieho súdu,
ktorého rozhodnutia súdov v prvostupňovom a odvolacom konaní tvoria jednotu, nesúhlasil, keďže takýto výklad je v rozpore s právom obvineného na obhajobu. Proti rozsudku odvolacieho súdu už totiž nemožno podať opravný prostriedok a nemožno proti nemu prednášať ďalšie návrhy a argumenty. Na podporu svojich tvrdení poukázal na judikát trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Žiline z
1 písm. b/ a c/ Tr. por. (nejasnosť a neúplnosť skutkových zistení, resp. nevysporiadanie sa s okolnosťami významnými pre rozhodnutie), neumožňujú odvolaciemu súdu samému
3 Tr. por. vo veci rozhodnúť. Okrem toho obvinený s poukazom na § 2 ods. 4 Tr. por., čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“), čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „Listina“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) namietal neúmerné prieťahy. Ako uviedol, trestné stíhanie bolo voči jeho osobe začaté
1 Tr. por., § 223 ods. 1 Tr. por. a z dôvodu
1 písm. h/ Tr. por. per analogiam trestné stíhanie nezastavili. V tejto súvislosti obvinený poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave z
1 a ods. 4 Tr. zák. v spojení s § 8 ods. 1 Tr. zák. (pozn. išlo o skutok bod bodom 1/ obžaloby, z ktorého bol obžalovaný rozsudkom krajského súdu z
1, ods. 5 Tr. zák. a marenia konkurzného alebo vyrovnávacieho konania
b/ Tr. zák. (pozn. išlo o skutok, za ktorý bol pod bodom 1/ oboch rozsudkov obvinený uznaný vinným), avšak obhajca mu ustanovený nebol, hoci taktiež išlo o prípad povinnej obhajoby. S tvrdením najvyššieho súdu, ktorý v rozsudku z
1 Tr. por. spojené, k spojeniu došlo až
1 a ods. 5 Tr. zák. bola v rozpore s Trestným poriadkom, keďže táto (obhajkyňa) mu pre uvedenú trestnú vec nebola ani ustanovená, ani si ju nezvolil. Dovolací dôvod
1 písm. d/ Tr. por. Pokiaľ išlo o dovolací dôvod
1 písm. d/ Tr. por., obvinený bol toho názoru, že k porušeniu jeho práv došlo tak v konaní pred súdom prvého stupňa, ako aj v konaní pred odvolacím súdom. Vo vzťahu ku konaniu krajského súdu uviedol, že 22. januára 2014 mu v skorých ranných hodinách zomrela matka, a preto ešte v ten istý deň dopoludnia požiadal o odročenie hlavného pojednávania, ktoré bolo nariadené na nasledujúci deň. Odpoveď dostal telefonicky dve hodiny pred hlavným pojednávaním, keď mu súd prostredníctvom obhajcu oznámil, že takýto postup bude považovať za obštrukciu a vydá na neho zatýkací rozkaz. V dôsledku tohto „neprimeraného tlaku“ súhlasil s konaním hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti.
mienky obvineného, mal súd napriek jeho súhlasu hlavné pojednávanie odročiť, keďže ani raz osem rokov nedal svojím správaním príčinu, aby k takémuto odročeniu došlo. Vyššie uvedené pochybenie najvyšší súd neodstránil, naopak,
1 písm. g/ Tr. por. Na margo dovolacieho dôvodu
1 písm. g/ Tr. por. obvinený namietal zákonnosť 21 svedeckých výpovedí, ktoré krajský súd na hlavnom pojednávaní iba prečítal a ktoré boli vykonané pred vznesením obvinenia medzi rokmi 2000 -
1 písm. i/ Tr. por. Vo vzťahu dovolaciemu dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. obvinený uviedol, že najvyšší súd rozsudkom, bez toho, aby vykonal dokazovanie, resp. toto zopakoval, pozmenil skutkové zistenia, čím porušil § 264 ods. 2 Tr. por., ako aj § 220 ods. 1 Tr. por. Najvyšší súd na nedostatok činnosti krajského súdu pri plnení jeho pokynov obsiahnutých v rozsudku z 26. apríla 2011, sp. zn. 2 To 12/2009 reagoval „redukciou skutkových zistení pozitívnych pre uznanie viny obžalovaného v tých prípadoch, keď by už ďalšie dokazovanie (jeho doplnenie) nebolo, aj vzhľadom na veľký a stále sa prehlbujúci odstup od prejednávaných skutkov, spôsobilé objasniť obžalobou tvrdené okolnosti.“ Takýto postup však obvinený vyhodnotil tak, že najvyšší súd „sám seba usvedčil z porušenia zákona“, keď namiesto toho, aby mu bola dokázaná vina
obžaloby, zmenil skutkové okolnosti v jeho neprospech. Správny postup najvyššieho súdu mal byť taký, že v zmysle pravidla in dubio pro reo vec vráti na došetrenie do prípravného konania, resp. ho spod obžaloby oslobodí. V ďalšej časti obvinený namietal, že súd pochybil aj v tej časti, keď skutok č. 2 vyhodnotil ako čiastkový útok pokračovacieho trestného činu podvodu
19 Tr. zák. vo vzťahu k skutku č. 1 (pozn. číslovanie
rozsudku najvyššieho súdu) s odôvodnením, že kritériá objektívnej a subjektívnej súvislosti boli splnené a takýto postup mu bol na prospech. Ako uviedol, uvedeným spôsobom postupoval krajský súd ešte pri predbežnom prejednaní obžaloby, keď trestné stíhania voči jeho osobe zastavil. Proti tomuto ale podal krajský prokurátor sťažnosť, s ktorou sa najvyšší súd uznesením z 20. novembra 2008, sp. zn. 5 Tost 17/2008 stotožnil a uznesenie krajského súdu zrušil. S poukazom na vymedzenie skutkov a judikatúru súdov vyjadril presvedčenie, že po správnosti mal najvyšší súd skutky posudzovať samostatne a ak sa tak nestalo, došlo v jeho prípade k zmene skutku v jeho neprospech. Obvinený trval na tom, že najvyšší súd rozhodoval o úplne inom skutku ako o tom, ktorý bol ustálený prokuratúrou, keďže „súd sa nemá čo prikláňať k verzii, ktorá je pre neho priaznivejšia.“ Na podklade vyššie uvedeného obvinený Ing. A. M. dovolaciemu súdu navrhol, aby
1 Tr. por. vyslovil, že napadnutými rozsudkami krajského a najvyššieho súdu, ako aj konaniami, ktoré im predchádzali, došlo „u príslušných ustanovení Tr. por.“ k porušeniu zákona v jeho neprospech, aby
2 Tr. por. predmetné rozsudky, ako aj ďalšie rozhodnutie na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce zrušil a
1 Tr. por. prikázal krajskému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol. Zároveň,
4 Tr. por. požiadal, aby mu dovolací súd výkon trestu prerušil a prepustil ho na slobodu. Rovnopis dovolania obvineného krajský súd v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. rovnopis dovolania doručil ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté, s upozornením, že sa môžu v lehote, ktorú im určil k dovolaniu obvineného vyjadriť. Uvedenú možnosť využil podaním došlým na súd prvého stupňa 1. apríla 2016 prokurátor krajskej prokuratúry, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por. nie je daný, keďže obvinený mal zabezpečenú kvalifikovanú právnu pomoc, najprv JUDr. Petrom Urbancom a po vypovedaní jeho plnej moci mu krajský súd opatrením z 10. augusta 2009 ustanovil nového obhajcu - JUDr. Martina Kanása. Rovnako nebol naplnený ani dovolací dôvod
1 písm. d/ Tr. por., keďže v čase jeho ospravedlnenej neprítomnosti sa na hlavnom pojednávaní v podstatnej miere zúčastňoval novoustanovený obhajca JUDr. Martin Kanás. Tak tomu bolo aj 23. januára 2014. Naplnené neboli ani ďalšie dovolacie dôvody
1 písm. g/, i/ Tr. por., lebo súd postupoval lege artis a svoje rozhodnutie náležite právne odôvodnil. Na základe toho navrhol dovolanie obvineného
c/ Tr. por. odmietnuť. Dňa 4. apríla 2016 obvinený svoje dovolanie doplnil tak, že v rámci dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. tvrdil, že rozsudkom najvyššieho súdu z
ktorej sa mu mal ukladať trest (uvedenej v § 250 ods. 4 Tr. zák.), mal mu byť uložený kratší trest ako 2 roky. Dňa
1 a ods. 4 Tr. zák., hoci v odôvodnení sa odkazuje na § 250 ods. 1 a ods. 5 Tr. zák. Toto pochybenie však bolo odstránené odvolacím rozsudkom najvyššieho súdu. Navyše, z tohto dôvodu bol obvinenému uznesením krajského súdu z
por., keďže písomné vyhotovenie rozsudku zodpovedá tomu, ako bol vyhlásený ústne. Trestný poriadok ani žiaden iný právny predpis nepozná taký spôsob opravy / nápravy rozhodnutia, aký vo svojom podaní prezentoval prokurátor krajskej prokuratúry. Jeho odkaz na uznesenie krajského súdu je irelevantný a navyše, v uvedenom rozhodnutí senát namietané pochybenie priznal. Vychádzajúc z uvedeného, obvinený na podanom dovolaní zotrval a žiadal, aby súd rozhodol tak, ako to naformuloval v dovolaní. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predbežne preskúmal dovolanie obvineného Ing. A. M. i predložený spisový materiál a zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), prostredníctvom ustanoveného obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Tr. por.). Zároveň ale zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. Nedostatočné odôvodnenie rozsudkov Pokiaľ ide o nedostatočné odôvodnenie prvostupňového rozsudku, najvyšší súd v prvom rade upozorňuje, že toto nepredstavuje samostatný dovolací dôvod
1 Tr. por. Napriek uvedenému, najvyšší súd konštatuje, že rozsudok krajského súdu vyznel v spojení s rozsudkom najvyššieho súdu veľmi presvedčivo. Z oboch rozhodnutí v súlade s § 120 ods. 1 písm. d/ Tr. por. a § 125 Tr. por. (a judikátu trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Žiline z
ktorého môžu byť prieťahy v konaní dôvodom pre mimoriadne zníženie trestu
zák., avšak nie na zastavenie trestného stíhania. Práve k tejto situácii (k mimoriadnemu zníženiu trestu) došlo v prípade obvineného, ktorému bol v odvolacom konaní znížený trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby (z 5 rokov na 3,5 roka). Útrapy, ktoré boli obvinenému neprimerane dlhým trestným konaním spôsobené, tak už zohľadnené boli, a to presne tak, ako to dovoľuje zákon - znížením trestu. Obvinený nebol zastúpený obhajcom, hoci mal byť Vo vzťahu k námietke obvineného týkajúcej sa nedodržania § 36 ods. 3 Tr. por. o povinnej obhajobe najvyšší súd uvádza nasledovné. Pravdou je, že vo veci podvodu
1 a ods. 4 Tr. zák. (pozn. išlo o skutok č. 1
obžaloby, za ktorý bol obvinený neskôr oslobodený) bolo KÚJP PZ Nitra obvinenému vznesené obvinenie
1 a ods. 5 Tr. zák. (pozn. išlo o skutok č. 1
rozsudkov, za ktorý bol obvinený uznaný vinným) mu bolo vznesené obvinenie 30. októbra 2002, pričom v tejto trestnej veci mu obhajca ustanovený nebol, hoci taktiež išlo o prípad povinnej obhajoby. Keďže k spojeniu oboch týchto trestných vecí (vrátane ďalších troch trestných vecí obvineného) došlo
1 v spojení s § 23 ods. 3 Tr. por. až 12. septembra 2003, až od tohto momentu bolo možné postupovať
2 Tr. por. Až po spojení vecí, bolo možné zrušiť ustanovenie toho z obhajcov, ktorý bol ustanovený neskôr. K ustanoveniu viacerých obhajcov, ako sme však uviedli, vôbec nedošlo, a preto sa možno stotožniť s názorom obvineného, že došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu. Uvedené porušenie však
mienky dovolacieho súdu nebolo spôsobilé naplniť uplatnený (a ani žiaden iný) dovolací dôvod. Ako totiž sám obvinený skonštatoval, JUDr. Iveta Muziková (ustanovená mu opatrením z 28. júna 2002) ho zastupovala nielen vo veci podvodu
1 a 4 Tr. zák., ale aj v ďalšej veci podvodu
1 a 5 Tr. zák., za ktorý bol neskôr uznaný vinným. Pritom obhajkyňa sa, ako to plynie z vyšetrovacieho spisu, procesných úkonov zúčastňovala a aktívne v prospech obvineného vystupovala. Okrem toho, obvinenému nič nebránilo, aby - pokiaľ si jej účasť na trestno-procesných úkonoch neprial, požiadal o ustanovenie iného obhajcu, príp. sám si obhajcu zvolil. Takýmto spôsobom však obvinený nepostupoval (resp. stalo sa tak až v polovici roka 2004), z čoho možno vyvodiť, že táto námietka bola zo strany obvineného uplatnená čisto účelovo. Na podklade týchto úvah dospel dovolací súd k záveru, že namietané nedostatky sa buď vôbec nezakladali na pravde alebo neboli spôsobilé naplniť dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. d/ Tr. por. Čo sa týka námietky obvineného, že krajský súd na neho vyvíjal neprimeraný nátlak, čím mu zmaril možnosť zúčastniť sa na pojednávaní, aj túto najvyšší súd považuje za účelovú. Najvyšší súd pripomína, že vo veci bolo nariadených celkovo 16 hlavných pojednávaní, pričom pred každým z nich obvinený doručil súdu žiadosť
4 Tr. por., aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Obvinený mal dostatok času sa ku všetkým namietaným skutočnostiam vyjadriť, resp. navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov, no neurobil tak. Navyše, ako správne odvolací súd poznamenal, záverečné reči a vyhlásenie rozsudku sa očakávalo už na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní z
1 písm. g/ Tr. por. Vo vzťahu k tomuto dovolaciemu dôvodu najvyšší súd uvádza, že prevažná časť svedeckých výpovedí, na ktoré obvinený poukazuje, nebola pre súdy relevantná. Svedkovia R. M., Z. F., G. M., JUDr. Z. Z., Ing. M. V., Ing. Z. K., PhDr. G. C., Ing. G. A., Ing. B. T., ale aj Ing. N. E. buď odmietli vypovedať, nič podstatné (čo by okolnosti spáchaných skutkov objasnilo) neuviedli, alebo ich svedecké výpovede súd prvého stupňa na základe pokynov odvolacieho súdu zopakoval. Pokiaľ išlo o tvrdenie obvineného, že na prečítanie svedeckých výpovedí K. X., C. K. a K. T. z
mienky dovolacieho súdu zrejmý - dokazovanie vykonať prečítaním všetkých zadovážených svedeckých výpovedí. Ani tejto námietke preto dovolací dôvod vyhovieť nemohol. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. K totožnosti skutku Vo vzťahu k námietke obvineného, že najvyšší súd redukciou nepreukázaných skutkových zistení porušil § 264 ods. 2 Tr. por., ako aj § 220 ods. 1 Tr. por. dovolací súd uvádza, že s takýmto názorom sa stotožniť nemožno. Zásada zachovania totožnosti skutku znamená, že skutok, ktorý sa obvinenému kladie za vinu sa v priebehu trestného konania nemôže meniť, pričom právnou kvalifikáciou skutku orgány činné v trestnom konaní a súdy nie sú viazané. Z tohto ale nemožno vyvodiť, že by skutok, tak ako je v skutkovej vete vymedzený, nebolo možné v priebehu konania, v závislosti od výsledkov vykonaného dokazovania, nijako upraviť. Dôležité vždy bude, aby ostala zachovaná podstata žalovaného skutku, t. j. aby sa aj po takejto úprave podstatné okolnosti z pohľadu konania obvineného alebo ním spôsobených následkov zhodovali. Laicky povedané, nesmie dôjsť k takej úprave skutku, že by sa ním začalo stíhať fakticky úplne iné konanie obvineného ako to, za ktoré bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie. K takejto situácii však v tomto prípade nedošlo. Najvyšší súd veľmi podrobne vysvetlil, ktoré skutočnosti nepovažoval za dostatočne preukázané a v tomto rozsahu skutkovú vetu aj upravil, keď obžalobou tvrdené skutočnosti vypustil (napr. zníženie výšky spôsobenej škody za skutok č. 1 z 48 000 000 Sk na 8 000 000 Sk). Pritom vždy sa tak stalo z dôvodov, ktoré boli v prospech obvineného. Nemožno sa tiež stotožniť s tvrdením obvineného, že pokiaľ sa nepreukázali všetky skutočnosti, ktoré mu prokurátor kládol za vinu, potom mal odvolací súd vec vrátiť na došetrenie, resp. ho spod obžaloby oslobodiť. Je tomu tak preto, lebo nosná časť žalovaných skutkov sa nad akúkoľvek rozumnú mieru pochybností preukázala a táto (preukázaná časť) napĺňala znaky príslušných skutkových podstát trestných činov. Naopak, dovolací súd je toho názoru, že pokiaľ ide o skutok č. 1, ten je dokonca (aj po jeho úprave odvolacím súdom) vymedzený priveľmi podrobne, keďže obsahuje skutočnosti, ktoré z pohľadu trestnej zodpovednosti nie sú relevantné (na toto poukázal aj odvolací súd v súvislosti s dodatočnými krycími aktivitami obvineného po spáchaní trestného činu). Pokračovací trestný čin podvodu Pokiaľ ide o ďalšiu námietku obvineného, ktorý odvolaciemu súdu vytýkal, že skutok č. 2 (pozn.
obžaloby) vyhodnotil ako čiastkový útok vo vzťahu k skutku č. 5 (pozn.
obžaloby), t. j. posúdil ich ako jeden pokračovací trestný čin
19 Tr. zák., hoci najvyšší súd už pri predbežnom prejednaní obžaloby uznesením z 20. novembra 2008, sp. zn. 5 Tost 17/2008 vysvetlil, že o pokračovací trestný čin nejde, najvyšší súd uvádza, že táto sa nezakladá na pravde. Bez ohľadu na to, že posúdenie viacerých trestných činov ako viacero čiastkových útokov v rámci jedného pokračovacieho trestného činu je vždy na prospech obvineného (už z toho je zjavné, že námietka bola uplatňovaná účelovo), najvyšší súd poznamenáva, že v uvedenom rozhodnutí len dospel k záveru, že skutky č. 1, 2 a 5 (pozn.
obžaloby) nie sú pokračovacími trestnými činmi vo vzťahu ku skutku, za ktorý bol obvinený právoplatne odsúdený Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 6 T 107/
ktorej k zmene k horšiemu došlo aj preto, lebo najvyšší súd mu uložil trest
5 Tr. zák., hoci krajský súd postupoval
4 Tr. zák. dovolací súd uvádza nasledovné. V prvom rade krajský súd pri ukladaní trestu celkom zjavne v režime § 250 ods. 4 Tr. zák. nepostupoval, keďže obvineného uznal vinným za trestný čin právne kvalifikovaný
1 a ods. 5 Tr. zák. Aj trest preto musel ukladať
trestnej sadzby (za skutok, ktorý bol najprísnejšie trestný) špecifikovanej v § 250 ods. 5 Tr. zák. Tomuto plne zodpovedá aj odôvodnenie rozsudku, v ktorom krajský súd vysvetľuje, prečo uložil trest na samej dolnej hranici trestnej sadzby
5 Tr. zák. (5 - 12 rokov). Skutočnosť, že vo výrokovej časti rozsudku krajský súd nesprávne poukázal na § 250 ods. 4 Tr. zák. (namiesto § 250 ods. 5 Tr. zák.) je tak skôr formálneho charakteru. Napokon, ani obvinený si jeho slovami tento „významný procesný nedostatok“ nevšimol ihneď, ale až dodatočne, niekoľko mesiacov po podaní dovolania. A hoci predmetný nedostatok nemožno odstrániť postupom
1 Tr. por., keďže, ako správne obvinený podotkol, písomné vyhotovenie rozsudku zodpovedá tomu, ako bol ústne vyhlásený, najvyšší súd je toho názoru, že predmetné pochybenie zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného (§ 371 ods. 4 Tr. por.). Uložený trest vo výmere 3,5 roka totiž zodpovedá trestnej sadzbe uvedenej v § 250 ods. 4 Tr. zák. (2 - 8 rokov). Pokiaľ ide o tvrdenie obvineného, že ak by odvolací súd aplikoval § 40 Tr. zák. aj vo vzťahu k § 250 ods. 4 Tr. zák. (tak ako to učinil vo vzťahu k § 250 ods. 5 Tr. zák.), bol by mu uložený trest kratší ako dva roky, dovolací súd považuje takýto záver za číru špekuláciu. Ak by odvolací súd zistil, že aj nižšie uložený trest zodpovedá ochrane spoločnosti a náprave páchateľa lepšie, nič by mu nebránilo, aby tak učinil.
5 písm. c/ Tr. zák. mohol totiž súd uložiť trest nie kratší ako 1 rok aj pri trestnej sadzbe
5 Tr. zák. Inými slovami, akokoľvek odvolací súd postupoval
5 Tr. zák., ustanovenie § 40 ods. 5 písm. c/ Tr. zák. ho vôbec nelimitovalo a umožňovalo mu, pokiaľ by to považoval za vhodné, uložiť aj trest kratšieho trvania, a to dokonca pod dolnú hranicu trestnej sadzby uvedenú v § 250 ods. 4 Tr. zák. Napriek tomu sa tak nestalo, pričom s prihliadnutím na závažnosť prejednávaného prípadu, ako aj osobu páchateľa je aj dovolací súd toho názoru, že takto uložený trest je zákonný a spravodlivý.
c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. V posudzovanej veci ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné podmienky dovolania
1 písm. c/, d/, g/, i/ Tr. por., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného Ing. A. M. odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.