Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 28XCdo/215/2016 Identifikačné číslo spisu: 5312209871 Dátum vydania rozhodnutia: 07.12.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hatalová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:5312209871.2 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, v mene ktorej koná ako konateľ advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 8C/187/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo
- októbra 2013 sp. zn. 9NcC/442/2013, takto rozhodol: Dovolacie konanie z a s t a v u j e . Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie
- Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd“) uznesením z
- októbra 2013 sp. zn. 9NcC/442/2013 rozhodol, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 8C/187/
- Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podala žalobkyňa dovolanie, v ktorom ho žiadala zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila dovolacím dôvodom uvedeným v ustanovení § 241 ods. 2 písm. a/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.“ alebo „Občiansky súdny poriadok“). Dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. konkretizovala vadami konania podľa § 237 písm. g/ O. s. p. t. j., že rozhodoval vylúčený sudca.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd, ktorého funkčná príslušnosť na prejednanie dovolania a rozhodnutie o ňom ostala zachovaná aj po nadobudnutí účinnosti nových kódexov civilného procesného práva (v tejto súv. por. tiež § 10a ods. 1 O. s. p., § 35 C. s. p. aj nedostatok osobitnej úpravy v Civilnom mimosporovom poriadku, teda v zákone č. 161/2015 Z. z.), skúmal predovšetkým, či dovolaním napadnuté uznesenie krajského súdu je spôsobilým predmetom tohto opravného prostriedku.
- Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „C. s. p.“), ktorý nadobudol účinnosť
- júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C. s. p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
- K dovolaniu žalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uvádza, že dovolanie je procesný úkon strany, ktorým prejavila vôľu dosiahnuť účinok spočívajúci v uskutočnení dovolacieho konania. Najvyšší súd skúmajúc, či podľa právnej úpravy účinnej do
- júna 2016, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, vyvolalo dovolanie žalobkyne tento účinok, konštatuje, že dovolaním podľa § 236 ods. 1 O. s. p. bolo možné napadnúť len právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, teda súdu inštančného (rozhodujúceho v inštančnom postupe, t. j. o opravnom prostriedku - odvolaní). Pokiaľ dovolanie smerovalo proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorý nerozhodoval ako inštančný súd, neboli splnené podmienky konania pred dovolacím súdom. O vylúčení alebo nevylúčení sudcov okresného súdu z prejednávania a rozhodovania veci nerozhoduje krajský súd v inštančnom postupe, ale ako nadriadený súd. Takéto jeho rozhodnutie teda nie je rozhodnutím odvolacieho súdu. Dovolanie proti nemu bolo preto vylúčené a Občiansky súdny poriadok ani neupravoval funkčnú príslušnosť najvyššieho súdu na jeho prejednanie. Nedostatok funkčnej príslušnosti znamenal preto neodstrániteľnú absenciu podmienky konania, preto najvyšší súd v podobných prípadoch konania zastavoval podľa § 104 ods. l v spojení s § 243c O. s. p. (pozri napr. uznesenia 3 Cdo 212/2014, 3 Cdo 213/2014, 3 Cdo 216/2014, 3 Cdo 259/2014, 1 Cdo 78/2014, 1 Cdo 80/2014, 2 Cdo 74/2014, 2 Cdo 76/2014, 4 Cdo 33/2014, 4 Cdo 34/2014, 5 Cdo 150/2014, 6 Cdo 369/2014, 7 Cdo 147/2014, 8 Cdo 85/2014, 8 Cdo 394/2014). Podaním dovolania žalobkyne tak nenastal ňou sledovaný účinok, ktorý by v zmysle § 470 ods. 2 CSP zostal zachovaný aj po
- júli 2016, preto najvyšší súd konanie o dovolaní žalobkyne zastavil (§ 161 ods. 2 C. s. p.).
- O náhrade trov dovolacieho konania bolo potom rozhodnuté podľa § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 256 ods. 1 C. s. p., keď zastavenie dovolacieho konania zavinila žalobkyňa, jej procesnej súperke (žalovanej) však v takomto konaní preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí (tu najvyšší súd), mal rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že to tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce
- rozhodnutie v rámci rozhodnutia končiaceho konanie len o nároku na náhradu a
- až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (v tejto súv. por. § 262 ods. 1 a 2 C. s. p.) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu a naopak taký zmysel postráda, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (u jednej preto, že ju na to nedisponuje výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady).
- Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.