posudku posudzujúceho lekára o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia z 05.06.2013
1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z.z.“) bola bolesť vzhľadom na dlhodobý a veľmi bolestivý spôsob liečby s nutnosťou opakovaných operačných výkonov, infekčnými komplikáciami otvorených zlomenín ohodnotená počtom 1140 bodov. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná priznala náhradu za bolesť v sume 6642,00 €, lebo posudkový lekár ústredia pri kontrole posudku posudzujúceho lekára dospel k záveru o tom, že bolestné patrí len za 412,05 bodu. Krajský súd zamietol návrh žalobkyne na prerušenie konania
1 písm. b/ O.s.p. a predloženie návrhu na Ústavný súd SR na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 9 ods. 7 veta druhá zákona č. 437/2004 Z.z., s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 2, ods. 4, čl. 19 ods. 1, 2, čl. 20 a čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky. Zamietnutie návrhu krajský súd odôvodnil tým, že v danom štádiu konania ide ešte o predčasný návrh. Súčasne poukázal na to, že všeobecný súd je v zmysle § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. oprávnený skúmať, či všeobecne záväzný právny predpis nie je v rozpore s Ústavou, avšak netreba, aby sa v každom rozhodnutí takou otázkou zaoberal; pokiaľ sa tejto otázky nedotkne, je zrejmé, že súd vychádzal z toho, že aplikovaný predpis je v súlade s Ústavou. Krajský súd poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozsudkoch sp. zn. 7Sžso/13/2010 z 12.05.2011 a sp. zn. 9Sžso/70/2011 z 26.09.2012 vyslovil právny názor, že z kontrolného oprávnenia posudkového lekára
4 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) nevyplýva jeho kompetencia na úpravu - krátenie bodového ohodnotenia bolestného, ktoré stanovil posudzujúci lekár (§ 2 ods. 3 písm. d/ zákona č. 437/2004 Z.z.). Z uvedeného dôvodu krajský súd rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie a zadováženie si znaleckého posudku
6 zákona č. 437/2004 Z.z. Rozsudok krajského súdu napadla odvolaním žalobkyňa. Namietla, že neprerušením konania
2 O.s.p. nastala procesná situácia, ktorá je dôvodom na podanie odvolania
2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p., lebo súd bol v namietanej časti konania o návrhu na prerušenie konania nesprávne obsadený. Súčasne namietla, že otázka súladu ustanovenia § 9 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z.z. s Ústavou je pre posudzovanie jej nároku na náhradu za bolesť podstatná; v dôsledku žalobkyňou tvrdenej protiústavnej právnej úpravy totiž ani znalec nie je oprávnený stanoviť bodové ohodnotenie bolestného vo výške presahujúcej rámec hodnotenia rovnajúceho sa anatomickej alebo funkčnej strate hornej končatiny. Žalobkyňa preto žiadala, aby odvolací súd
čl. 144 ods. 2 Ústavy SR a § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. konanie prerušil a podal návrh na začatie konania o posúdení súladu § 9 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z.z. s ustanoveniami čl. 13 ods. 2 a 4, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 40 Ústavy SR. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
2 SSP odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nemožno vyhovieť. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho obsadenia krajského súdu pri rozhodovaní o návrhu na prerušenie konania z dôvodu nesprávneho obsadenia súdu, túto námietku žalobkyňa bližšie neodôvodnila. V zmysle § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zruší, ak bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
1 O.s.p. pri preskúmavaní rozhodnutí a postupov správnych orgánov súdy konajú a rozhodujú v senátoch zložených z predsedu a dvoch sudcov, ak nie je ustanovené inak. Zo zápisnice o pojednávaní dňa 22.10.2014 vyplýva, že o návrhu na prerušenie konania ako aj vo veci samej rozhodoval senát krajského súdu, zložený z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Veroniky Poláčkovej. Vzhľadom na skutočnosť, že vo veci rozhodoval krajský súd v senáte zloženom z predsedu a dvoch sudcov, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalobkyne, že o návrhu na prerušenie konania rozhodoval nesprávne obsadený súd. Vo veci samej krajský súd rozhodol rozsudkom tak, že rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Uvedeným výrokom v plnom rozsahu vyhovel žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala práve zrušenia rozhodnutia žalovanej a vrátenia jej veci na ďalšie konanie.
1 O.s.p. ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vyznelo v neprospech odvolateľa. Vzhľadom na to, že žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, žalobkyňa nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania proti rozsudku krajského súdu. Keďže žalobkyňa nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania, odvolací súd musel v súlade s § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. jej odvolanie odmietnuť, návrhom na prerušenie konania sa preto nezaoberal. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia
1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1, § 250k ods. 1 O.s.p., lebo žalobkyňa v odvolacom konaní nebola úspešná. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.