1 v spojení s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) pripustil vstup N. do konania na strane žalobcu. II. Proti uzneseniu krajského súdu podala žalovaná odvolanie. Vyjadrila nesúhlas s pripustením vstupu N. D. do konania na strane žalobcu. Uviedla, že krajským súdom na danú vec aplikované ustanovenie § 92 ods. 1 OSP sa používa len v sporovom konaní, pričom v tomto prípade ide o konanie nesporové, v rámci ktorého sa rozhodovalo o zániku sociálneho poistenia. Poukázala na to, že N. D. bol účastníkom správneho konania a taktiež ako zamestnanec mal právo podať žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 18. decembra 2013, číslo: 46784-2/2013-BA. Pokiaľ N. D. toto svoje právo neuplatnil, žalovaná zastáva názor, že nebol dotknutý na svojich subjektívnych právach, keď tieto formou žaloby pred súdom nehájil. Záverom navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil. III. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že názor žalovanej nemá oporu v zákone a je v priamom rozpore s § 246c ods. 1 OSP, ktorý výslovne hovorí o tom, že pre riešenie otázok, ktoré nie sú upravené v piatej časti OSP sa primerane použijú ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti OSP, pričom ustanovenie § 92 je zaradené v tretej časti. Zároveň s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/92/1997 dodal, že žalovaná nebola oprávnená na podanie opravného prostriedku proti uzneseniu o pripustení vstupu účastníka do konania
1 OSP, nakoľko predmetné uznesenie sa nedotýka jej právneho postavenia a nedochádza ním k porušeniu ani ohrozeniu jej práv a oprávnených záujmov. Záverom navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len „SSP“ a § 10 ods. 2 OSP) preskúmal uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalovanej (§ 212 ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 OSP a § 492 ods. 2 SSP), bez pojednávania v súlade s § 492 ods. 2 SSP v spojení s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné. Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis žalovanej, najvyšší súd zistil, že žalobca sa na základe podanej žaloby domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej z
slovenskej legislatívy. Z obsahu súdneho spisu ďalej vyplýva, že krajský súd uznesením z 5. decembra 2014, č. k. 15Scud/7/2014-17
1 OSP pribral do konania N. D. - účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správnych rozhodnutí dotknuté. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom
2 SSP, odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov.
1 veta prvá OSP, pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
1 písm. h/ OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav; Pokiaľ krajský súd pripustil vstup osoby N. D. do konania na strane žalobcu
tretej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 92 ods. 1 OSP), nepostupoval v súlade so zákonom, pretože v správnom súdnictve je vylúčené rozhodovanie
1 OSP, keďže druhá hlava piatej časti Občianskeho súdneho poriadku obsahuje osobitné ustanovenia o účastníctve (§ 250 OSP). V správnom súdnictve vo všeobecnosti status účastníka bol daný
druhej definície účastníkov konania, a teda účastníkom v správnom súdnictve bol ten, ktorého za účastníka zákon označil. Z povahy veci v danom prípade bolo preto vylúčené pristúpenie osoby do konania či už na strane žalobcu, alebo na strane žalovaného
1 OSP. Správny súd rozhodujúci
druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku z uvedených dôvodov nemal zákonné zmocnenie na rozhodovanie
1 OSP. Zároveň najvyšší súd je povinný vytknúť krajskému súdu, že v čase kedy rozhodoval o pripustení vstupu N. D. do konania na strane žalobcu
1 OSP, bol v tom čase N. D. už právoplatným uznesením z 5. decembra 2014, č. k. 15Scud/7/2014-17 pribratý do konania
1 OSP. V súvislosti s tvrdením žalobcu o nemožnosti podania odvolania žalovanou, najvyšší súd zastáva práve opačný názor, a teda že žalovaná bola oprávnenou osobou na podanie odvolania proti uzneseniu, ktorým súd vyhovel návrhu žalobcu na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania (N. D.) na strane žalobcu. O to viac uvedené platí v danom prípade, keď podmienky na vydanie uznesenia
1 OSP v tomto druhu súdneho konania splnené neboli, a to z dôvodov už vyššie uvedených. Pre úplnosť je nutné dodať, že okolnosť, že Sociálna poisťovňa, ústredie sa svojmu procesnému postaveniu ako žalovanej nemôže brániť, sa premieta iba do záveru, že podmienkou prístupu do konania nie je jej súhlas. Avšak možnosť napadnúť odvolaním uznesenie, ktorým súd na návrh žalobcu pripustil vstup do konania na strane žalobcu, nie je tým dotknutá (pozri napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z
2 OSP (§ 202 ods. 3 písm. b/ OSP). Najvyšší súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil
2 SSP v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a v spojení § 246c ods. 1 a s § 221 ods. 1 písm. h/ OSP. V ďalšom konaní krajský súd rozhodne o návrhu prednesenom právnym zástupcom žalobcu na nariadenom pojednávaní dňa
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.