Obsah (10)

§ 142§ 210§ 124§ 132§ 175§ 129§ 143a§ 94§ 133§ 250j

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1So/20/2015 Identifikačné číslo spisu: 8014200897 Dátum vydania rozhodnutia: 16.11.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Igor Belko Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:

§ 142ods.

4 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal z obsahu dávkového spisu za preukázané, že navrhovateľovi bol priznaný od XX.XX.XXXX výsluhový príspevok

§ 210ods.

1 a § 211 ods. 1 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície a pre nárok a výšku výsluhového príspevku mu bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 05.08.1965 do 29.09.1967 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru v Policajnom zbore od 24.11.1967 do 30.11.1999 v I. kategórii funkcií s tým, že od 01.07.2002 sa výsluhový príspevok navrhovateľovi

§ 124ods.

2 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov považuje za výsluhový dôchodok. Vzhľadom nato, že navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania v služobnom pomere a vykonával najmenej 20 rokov služby zaradenú do I. kategórie funkcií, vznikol mu nárok na starobný dôchodok

§ 132ods.

1 Zákona o sociálnom zabezpečení od 10.12.2001, t. j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. a preto odporkyňa žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od

1. augusta 2010 zamietla v súlade so zákonom a jej rozhodnutie ako zákonné potvrdil. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, ktorým namietal, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu právnemu záveru a nesprávne právne vec posúdil. Trval na tom, že odporkyňa v napadnutom rozhodnutí nesprávne uviedla, že nesplnil podmienku nepretržitého zamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok od 10.12.2001 k 31.12.
2. Poukázal na kópie listu Národného úradu práce, Okresného úradu Prešov, z ktorého vyplýva, že bol od 1.12.1999 do 15.10.2001 vedený v evidencii úradu práce ako evidovaný nezamestnaný a bola mu vyplácaná podpora v nezamestnanosti, potom od 16.10.2001 do 19.12.2012 bol vedený ako samostatne zárobkovo činná osoba a mal vydaný živnostenský list, i keď sa v súčasnosti nevie vyjadriť, či a v akej výške si platil poistné na dôchodkové zabezpečenie, alebo či mal nejaký nedoplatok. Nárok na starobný dôchodok mu teda vznikol

zákona č. 100/88 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Naďalej trval na tom, že odporkyňa rozhodla nesprávne, ak zamietla moju žiadosť o priznanie starobného dôchodku, mala mu započítať náhradné doby a urobiť prepočet výšky dôchodku.

jeho názoru mal súd jeho nároku vyhovieť, tak ako rozhodoval Najvyšší súd SR v obdobných veciach sp.zn. 7So 138/2011, 9So 165/2011 a 1 So 41/2012, z ktorých jednoznačne vyplýva posudzovanie zaradení do I., resp. II. pracovnej kategórie u poistencov. Preto navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a v celom rozsahu mu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa trvala na vecnej správnosti svojho rozhodnutia a navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Poukázala na to, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok

§ 132ods.

1 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení od 10.decembra 2001, t. j. pred dňom účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. a preto

§ 142ods.

4 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení o dávke dôchodkového zabezpečenia má rozhodnúť odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.S.P. a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť a rozhodnutie odporkyne zrušiť. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 16.novembra 2016 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.). Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok. V zmysle § 259 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.decembra 2004 v konaniach o nárokoch na dávky a výplatu dávok z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, sa rozhodne

predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

§ 175zákona č.

100/1988 Zb. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.

§ 129zákona č.

100/1988 Zb. pre vojakov z povolania a vojakov, ktorí sú počas činnej služby hmotne zabezpečení ako vojaci z povolania, pre príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov zborov nápravnej výchovy a občanov, ktorí boli týmito vojakmi alebo príslušníkmi a splnili podmienku nároku na dôchodok

tejto časti (ďalej len "vojaci z povolania"), platia ostatné ustanovenia tohto zákona, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje inak. V zmysle § 132 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že vznik nároku policajta na starobný dôchodok dovŕšením 55. roku veku je viazaný na splnenie podmienky minimálne 25 rokov zamestnania, z ktorých minimálne 20 rokov získal v I. kategórii funkcií.

§ 142ods.

4 zákona č. 100/1988 Zb. o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú, pokiaľ ide o

1. a)vojakov z povolania Česko-slovenskej armády, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia,
2. b)príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a o vojakov z povolania v pôsobnosti Federálneho ministerstva vnútra, orgán príslušného ministerstva,
3. c)príslušníkov zborov nápravnej výchovy, orgán príslušného ministerstva spravodlivosti republiky. V konaní nebolo sporným, že navrhovateľovi bol od 1. decembra 1999 priznaný

§ 210ods.

1 a § 211 ods. 1 písm. d) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v znení neskorších predpisov výsluhový príspevok, ktorý od 1. júla 2002

§ 124ods.

2 zákona č. 328/2002 Z. z. sa považuje za výsluhový dôchodok. Navrhovateľ, narodený XX.P. XXXX, splnil všetky podmienky nároku na starobný dôchodok

§ 132ods.

1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. dňom XX.P. XXXX, ktorým dovŕšil vek 55 rokov, lebo k tomuto dňu získal viac ako 25 rokov zamestnania a vykonával viac ako 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií. Dňom 1. júla 2002 nadobudol účinnosť zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

§ 143abodu 1 zákona č.

328/2002 Z. z. v znení zákona č. 447/2002 Z. z. od

1. júla 2002 sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú § 130 až 145 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že v ňom uvedené ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb. sa nepoužijú až od
2. júla 2002, počnúc ktorým mohol policajtom a vojakom najskôr vzniknúť nárok na výsluhový dôchodok

zákona č. 328/2002 Z. z. Aplikácia ustanovení § 132 a nasl. zákona č. 100/1988 Zb. však nie je vylúčená pri nárokoch na starobný dôchodok tých vojakov, ktoré vznikli do 30. júna 2002.

§ 94ods.

1 zákona č. 100/1988 Zb. nárok na dávku vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi. Z vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok

piatej časti zákona č. 100/1988 Zb., t. j.

§ 132ods.1 písm.

a/ zákona č. 100/1988 Zb. vo výške

§ 133ods.

1 zákona č. 100/1988 Zb. už ku dňu 10.decembra 2001. Tento nárok mu zostal zachovaný

§ 175zákona č.

100/1988 Zb. v spojení s § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a v zmysle § 142 ods. 4 písm. a) je o ňom príslušný rozhodnúť odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Na tejto skutočnosti nič nemení okolnosť, že o priznanie starobného dôchodku a jeho výplatu požiadal žiadosťou z 28.augusta 2013 od 28.augusta

1. Príslušnosť odporkyne rozhodnúť o uplatnenom nároku navrhovateľa je vylúčená aj s poukazom na ust. § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. z dôvodu, že navrhovateľ nespĺňal podmienku trvania nepretržitého zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31.decembra 2003, čo vyplýva zo samotnej žiadosti navrhovateľa, v ktorej potvrdil, že v období od
2. decembra 1999 do
3. októbra 2001 bol vedený ako nezamestnaný evidovaný a od
4. októbra 2001 do
5. júna 2003 bol vedený ako samostatne zárobkovo činná osoba a z evidenčných listov dôchodkového poistenia,

ktorých bol navrhovateľ vedený ako samostatne zárobkovo činná osoba od

1. júla 2003 do
2. júna 2004 a od
3. júla 2005 do
4. decembra
5. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil so záverom, že odporkyňa nemá kompetenciu rozhodnúť o žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok a že správne táto kompetencia na rozhodnutie patrí príslušnému orgánu v súlade s § 142 ods. 4 písm. b/ zákona o sociálnom zabezpečení, t. j. v danom prípade odboru sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že zákon č. 461/2003 Z.z. neupravuje postup odporkyne v situácii, ak nedisponuje právomocou na rozhodnutie, v takom prípade sa použijú všeobecné predpisy o správnom konaní (§ 20 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok) a pretože v predmetnej veci odporkyňa takto nepostupovala, z tohto dôvodu odvolací súd považoval jej rozhodnutie za nesúladné so zákonom a

§ 250ja ods.

3 veta prvá v spojení s § 250l ods. 2 a § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd neprihliadol na námietku právneho zástupcu navrhovateľa odkazujúceho na iné rozsudky najvyššieho súdu v obdobných veciach, nakoľko tieto sa týkajú osôb, ktoré dôchodkový vek nedovŕšili pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 114/1998 Zb., resp. zákona č. 328/2002 Z.z., alebo nezískali potrebný počet rokov zamestnania v I. alebo II. kategórii funkcií. V ďalšom konaní je odporkyňa viazaná právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 5 O.s.p.). Aj keď odporkyňa dospela k správnemu záveru, že nie je príslušná na rozhodnutie o starobnom dôchodku navrhovateľa, nie je oprávnená o tejto žiadosti vôbec rozhodovať. Z dôvodu nedostatku právomoci o žiadosti rozhodnúť postúpi žiadosť navrhovateľa na rozhodnutie odboru sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (§ 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb.). O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 224 ods.1,2 v spojení s § 150 ods.1 O.s.p., keďže k zrušeniu napadnutého rozhodnutia došlo z iných ako navrhovateľom uplatňovaných dôvodov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.