ustanovenia § 16 ods. 1 O.s.p. na rozhodnutie o vylúčení sudcov tohto súdu z prejednávania a rozhodovania veci. Z vyjadrenia sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici (okrem JUDr. Nagypálovej, JUDr. Kočičkovej a doc. JUDr. Ďuricu, PhD.) vyplýva, že pre priateľský a kolegiálny vzťah k žalobcovi, sudcovi tohto súdu, sa cítia byť zaujatí, z dôvodu ktorého nemôžu rozhodnúť o oznámení sudcov súdu prvého stupňa.
1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
1 O.s.p. súd predloží vec nadriadenému súdu s vyjadrením sudcu na rozhodnutie o námietke zaujatosti do 15 dní od jej podania. Ak sa spis zároveň predkladá odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní, vec sa predloží až po vykonaní úkonov spojených s predložením veci odvolaciemu súdu. O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne do desiatich dní od predloženia veci nadriadený súd v senáte; touto lehotou nie je viazaný, ak rozhoduje zároveň o odvolaní. O vylúčení sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodne do desiatich dní iný senát tohto súdu. Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný sudca. Nestrannosť sudcu sa prejavuje v dvoch aspektoch. Prvý spočíva v rýdzo osobnom presvedčení určitého sudcu v danej veci. Keďže ide o subjektívnu kategóriu vyjadrujúcu vnútorný psychický vzťah samotného sudcu k prejednávanej veci (zahrňuje vzťah sudcu 2 Nc 8/2008 3 k predmetu konania, jeho účastníkom a právnym zástupcom), je o nej schopný vypovedať jedine sám sudca. Takto úzko ponímaná kategória nestrannosti by však nenašla v praxi uplatnenie bez jej vyjadrenia aj v širšej, objektívnej rovine. Za objektívne nemožno považovať len to, ako sa nestrannosť sudcu javí navonok (napr. účastníkovi konania), ale najmä to, či reálne existujú okolnosti, ktoré by mohli objektívne založiť pochybnosti o tom, či sudca disponuje určitým vzťahom k veci. Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akejkoľvek legitímnej pochybnosti o zaujatosti sudcu (Saraiva de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998). Z tohto pohľadu, dôjde k vylúčeniu sudcu z prejednania a rozhodovania veci nielen vtedy, keď jeho vzťah k veci, účastníkom alebo ich zástupcom je založený na zaujatosti skutočne preukázanej, ale rovnako, i keď existuje čo i len najmenšia pochybnosť o jeho nestrannosti v očiach verejnosti. V predmetnom prípade sa sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici (okrem JUDr. Nagypálovej, JUDr. Kočičkovej a doc. JUDr. Ďuricu, PhD.) sami vyjadrili, že sa pre priateľský a kolegiálny vzťah k žalobcovi, ktorý vykonáva funkciu sudcu na Krajskom súde v Banskej Bystrici, cítia byť zaujatí. Je teda evidentné, že sudcovia sami majú pochybnosti o ich nestrannosti vo veci, ktorá okolnosť zakladá existenciu vzťahu predpokladaného v ustanovení § 14 ods. 1 O.s.p. a odôvodňuje záver o potrebe vylúčenia týchto sudcov z prejednávania veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „nadriadený súd“) preto rozhodol tak, že týchto sudcov krajského súdu vylúčil z konania a rozhodovania o veci. Nadriadený súd rovnako vylúčil z prejednania veci aj tých sudcov (JUDr. Nagypálová, JUDr. Kočičková a doc. JUDr. Ďurica, PhD.), ktorí sa vyjadrili, že sa necítia byť zaujatí. Dospel totiž k záveru, že ich subjektívne stanovisko (t.j. že sa necítia zaujatí) je síce dôležité, avšak pre komplexné posúdenie ich vzťahu k účastníkovi konania - žalobcovi, a tým pre posúdenie ich nestrannosti v konaní, nie rozhodujúce. V danom prípade treba zohľadniť najmä hľadisko objektívne, ktoré práve odôvodňuje pochybnosti o možnej zaujatosti týchto sudcov v konaní. Ak má (mal) totiž sudca kolegiálny vzťah k inému sudcovi (neskôr 2 Nc 8/2008 4 účastníkovi konania) z rovnakého pracoviska, s ktorým sa bežne, aj keď len v rámci plnenia pracovných povinností, stýka, ide o takú skutočnosť, ktorá (bez ohľadu na skutočnú povahu tohto vzťahu) je spôsobilá vyvolať opodstatnené pochybnosti o pomere sudcu k takému kolegovi vo veci, v ktorej vystupuje ako účastník konania. Daný vzťah už nemožno považovať za neutrálny, či spoločenský, keď jeho povaha sama o sebe vzbudzuje pochybnosti o sudcovskej nezávislosti. Vzhľadom na absenciu vyjadrenia ohľadne existencie skutočností
1 O.s.p. u sudcov JUDr. Petra Priehodu (z dôvodu vykonávania stáže na Najvyššom súde Slovenskej republiky) a JUDr. Alexandra Mojša (ktorému bola pozastavená činnosť sudcu), Najvyšší súd Slovenskej republiky nerozhodol o vylúčení týchto sudcov z prejednania veci. Dospel k záveru, že pokiaľ sudcovia sami neuviedli svoje stanovisko, nie je dôvod zaoberať sa posudzovaním ich vzťahu k veci, k účastníkom konania, resp. ich zástupcom.
1 O.s.p. ak nemôže príslušný súd o veci konať, pretože jeho sudcovia sú vylúčení (§ 14), musí byť vec prikázaná inému súdu toho istého stupňa. Keďže týmto uznesením boli z prejednania a rozhodovania veci vylúčení sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici, okrem JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Alexandra Mojša, ktorí by (z objektívnych dôvodov) nemohli sformovať 3 - členný senát na rozhodnutie o oznámení sudcov okresného súdu, nadriadený súd rozhodol o prikázaní veci inému súdu toho istého stupňa, a to Krajskému súdu v Košiciach. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 19. marca 2008 JUDr. Martin V l a d i k, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: 2 Nc 8/2008 5
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.