ustanovenia § 16 ods. 1 O.s.p. na rozhodnutie o vylúčení sudcov tohto súdu z prejednávania a rozhodovania veci. Z vyjadrení sudcov Krajského súdu v Trenčíne vyplýva, že pre pomer k žalovanému 2/ (žalovaný 2/ je ich osobným úradom) sa cítia byť zaujatí z dôvodu ktorého nemôžu rozhodnúť o oznámení sudcov súdu nižšieho stupňa.
1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
1 O.s.p. súd predloží vec nadriadenému súdu s vyjadrením sudcu na rozhodnutie o námietke zaujatosti do 15 dní od jej podania. Ak sa spis zároveň predkladá odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní, vec sa predloží až po vykonaní úkonov spojených s predložením veci odvolaciemu súdu. O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne do 10 dní od predloženia veci nadriadený súd v senáte; touto lehotou nie je viazaný ak rozhoduje zároveň o odvolaní. O vylúčení sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodne do 10 dní iný senát tohto súdu. Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný sudca. Nestrannosť sudcu sa prejavuje v dvoch aspektoch. Prvý spočíva v rýdzo osobnom presvedčení určitého sudcu v danej veci. Keďže ide o subjektívnu kategóriu vyjadrujúcu vnútorný psychický vzťah samotného sudcu k prejednávanej veci (zahrňuje vzťah sudcu k predmetu veci, jeho účastníkom a právnym zástupcom), je o nej schopný vypovedať jedine sám sudca. Tak úzko ponímaná kategória nestrannosti by však nenašla v praxi uplatnenie bez jej vyjadrenia aj v širšej, objektívnej rovine. Za objektívne nemožno považovať len to, ako sa nestrannosť sudcu javí navonok (napr. účastníkovi konania), ale najmä to, či reálne existujú okolnosti, ktoré by mohli objektívne založiť pochybnosti o tom, či sudca disponuje určitým vzťahom k veci. 2 Nc 18/2008 3 Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akejkoľvek legitímnej pochybnosti o zaujatosti sudcu (Saraiva de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998). Z tohto pohľadu, dôjde k vylúčeniu sudcu z prejednania a rozhodovania veci nielen vtedy, keď jeho vzťah k veci, účastníkom alebo ich zástupcom je založený na zaujatosti skutočne preukázanej, ale rovnako, i keď existuje čo i len najmenšia pochybnosť o jeho nestrannosti v očiach verejnosti. V predmetnom prípade sa sudcovia Krajského súdu v Trenčíne sami vyjadrili, že pre pomer k žalovanému 2/, ktorý je ich osobným úradom, sa cítia byť zaujatí. Je teda evidentné, že sudcovia sami majú pochybnosti o ich nestrannosti vo veci, ktorá okolnosť zakladá existenciu vzťahu predpokladaného v ustanovení § 14 ods. 1 O.s.p. a odôvodňuje záver o potrebe vylúčenia týchto sudcov z prejednávania veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len nadriadený súd) preto rozhodol tak, že týchto sudcov krajského súdu vylúčil z konania a rozhodovania o veci.
1 O.s.p. ak nemôže príslušný súd vo veci konať, pretože jeho sudcovia sú vylúčení (§ 14 O.s.p.) musí byť vec prikázaná inému súdu toho istého stupňa. Keďže týmto uznesením boli z prejednávania a rozhodovania veci vylúčení sudcovia Krajského súdu v Trenčíne, nadriadený súd rozhodol o prikázaní veci inému súdu toho istého stupňa a to Krajskému súdu v Žiline. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 19. mája 2008 JUDr. Martin V l a d i k, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.