ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a), c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). Zároveň rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 70 Eur za súdny poplatok a 850,65 Eur titulom trov právneho zastúpenia. V odôvodnení rozhodnutia krajský súd k námietke nepreskúmateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia pre zmätočnosť výroku uviedol, že sa s touto námietkou nestotožnil. Rozhodnutím žalovaného bolo prvostupňové rozhodnutie zmenené v časti, ktorá bola dostatočne špecifikovaná a identifikovateľná, pričom napriek tomu, že vo výroku rozhodnutia žalovaného absentuje vyjadrenie toho, že v ostatnej výrokom žalovaného nedotknutej časti zostáva prvostupňové rozhodnutie nezmenené, je dostatočne zrejmé, čoho sa
žalovaného i prvostupňového správneho orgánu žalobca dopustil, ktoré právne predpisy (ustanovenia zákona) boli takýmto konaním porušené a aká bola žalobcovi za porušenie právnych predpisov uložená pokuta a na základe ktorého zákonného ustanovenia.
názoru súdu v predmetnom konaní neboli dôsledne zistené všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a zostali nezodpovedané mnohé otázky. V prvom rade je tu rozpor v tvrdení v žalobe napadnutom rozhodnutí o pretrvávajúcich vytýkaných nedostatkoch v poskytovaných hotelových službách a v charaktere zistení, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise. V konaní nebolo dostatočne preukázané, že pláž bola znečistená z dôvodu zlej polohy hotela a že takéto znečistenie má v danom hoteli a k nemu priľahlej pláži pretrvávajúci charakter. Nevysvetlil, v čom spočíva nevýhodnosť polohy hotela v zálive na juhovýchodnej časti ostrova Djerba. Len z dôkazov vykonaných v konaní správnymi orgánmi takýto záver nemožno objektívne jednoznačne a presvedčivo vysloviť, pričom spojitosť s polohou hotela s efektom znečisťovania pláže naplavovaním morských rias nemal správny orgán dostatočne preukázanú. Pokiaľ ide o nedostatok týkajúci sa poškodených ležadiel, žalovaný nevyvrátil námietku žalobcu, že poškodenie ležadiel je každodennou situáciou, ktorá sa taktiež každodenne rieši a preto nie je možné tvrdiť, že jej stav pretrvával a že poškodenie ležadiel odporuje informáciám uvedeným v ponuke zájazdu. Nemožno klásť žalobcovi ako poskytovateľovi služby za vinu, že pri používaní ležadiel sa niektoré poškodí. Pokiaľ by tento stav pretrvával a množstvo poškodených (alebo chýbajúcich) ležadiel by bránilo rekreantom v riadnom konzumovaní služieb v súlade so zmluvou o poskytovaní zájazdu, takýto stav by bol celkom iste porušením povinností vyplývajúcich zo zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“). Takýto stav však v konaní preukázaný bez pochybností nebol. Súd poznamenal, že v danom prípade bolo registrované množstvo nespokojných klientov žalobcu s úrovňou služieb, resp. z nedostatkami, ktoré sa uvádzajú v napadnutom rozhodnutí. Na podklade týchto výhrad a sťažností však nemožno hodnotiť konanie žalobcu ako porušujúce zákon o ochrane spotrebiteľa a naplnenie formálnych a materiálnych znakov v napadnutom rozhodnutí uvádzaných správnych deliktov. Súd po preskúmaní podnetov klientov žalobcu ich výhrady videl ako civilné námietky, ktoré si môžu uplatniť na ochranu svojich práv na všeobecnom (civilnom) súde. Ich námietky neodôvodňovali postup proti žalobcovi
zákona č. 250/2007 Z.z. Súd ďalej dospel k záveru, že žalobca sa nemohol dopustiť porušenia zákazu klamať spotrebiteľa uvádzaním nepresných, nejasných a dvojzmyselných údajov o nákupných podmienkach tak, ako je to uvedené v rozhodnutí žalovaného. Opis vlastností poskytovanej služby spôsobom ako "atraktívny dovolenkový areál", "krásna pláž" a "uspokojí aj náročných klientov" sú subjektívnym hodnotením, ktoré navyše nebolo jediným opisným prvkom ponuky žalobcu. Spolu so slovným opisom vyššie uvedeným mohli sa klienti žalobcu rozhodovať aj na základe opisu vybavenia hotela a služieb a tiež na základe pripojenej fotogalérie. Pokiaľ ide o výskyt mačiek prípadne vtáctva v priestoroch hotela, v konaní nebolo preukázané, že ide o pravidelný a pretrvávajúci jav.
názoru súdu z takéhoto zistenia nemožno vyvodiť záver o tom, že žalobca pri vynaložení náležitej odbornej starostlivosti mal takéto situácie predvídať a zaradiť upozornenie na ich možný výskyt do opisu svojich služieb v katalógu alebo na internetovej stránke. Žalovanému z jeho vlastnej činnosti je isto známe, že v prímorských krajinách občasný výskyt zvierat v priestoroch hotela nie je úplne neobvyklý aj v hoteloch s vyššou úrovňou služieb, akú poskytoval predmetný hotelový komplex. Preto opísanú občasnú situáciu nemožno považovať za porušenie zákona č. 250/2007 Z.z. Zároveň uviedol, že žalobca objektívne nemal ani pri vynaložení odbornej starostlivosti, ktorú možno od neho očakávať, v čase vydania katalógu alebo pri predaji zájazdov vedieť o tom, že sa spomínané zvieratá budú v priestoroch hotela pohybovať. Pokiaľ správne orgány konštatovali vo svojich rozhodnutiach, že žalobca porušil zákaz klamať spotrebiteľa tým, že uviedol v nákupnom poukaze a voucheri nesprávny názov hotela, bol súd toho názoru, že takéto konanie žalobcu nemožno kvalifikovať ako porušujúce ust. § 5 ods. l zákona č. 250/2007 Z.z. V danom prípade išlo len o administratívnu chybu, ktorá celkom isto nepoškodila spotrebiteľa, ktorý mohol absolvovať zájazd bez akýchkoľvek komplikácií vzniknutých na základe pochybenia zo strany žalobcu a zmena v názve hotela mu nespôsobila žiaden problém, ktorý by znížil úroveň poskytnutej služby. Zároveň konštatoval, že v danom prípade absentuje na strane žalobcu subjektívna stránka správneho deliktu (úmysel) a tiež i logický a ekonomický zmysel, ktorý by malo uvádzanie nesprávneho názvu hotela pre žalobcu. Z uvedených dôvodov súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu
ponukového katalógu žalovaného, ktorý tvorí súčasť zmluvy o obstaraní zájazdu, tiež slnečníky a ležadlá pri bazéne a na pláži zdarma. V danej súvislosti žalovaný poukázal na sťažnosti účastníkov z prvého turnusu, ako aj skutkový stav zachytený inšpektormi SOI počas druhého turnusu, z ktorého je zrejmé, že poškodené ležadlá neboli ojedinelou záležitosťou, ktorá by bola zo strany hotela bezodkladne priebežne odstraňovaná, ale jednalo sa o väčší počet poškodených ležadiel, a to počas viacerých dní trvania zájazdu, o čom svedčí jednak fotodokumentácia, ako aj videodokumentácia tvoriaca súčasť spisového materiálu. Mal za to, že stav, kedy spotrebiteľ musí sám aktívne vyhľadávať nepoškodené ležadlá, nakoľko počet a frekvencia opakovania sa výskytu poškodených ležadiel boli značné, nespĺňa požiadavky poskytovania služby spôsobom umožňujúcim jej riadne a bezpečné použitie. Žalovaný ďalej namietal, že popis predmetného rezortu v spojení s opisom ako "Atraktívny dovolenkový areál... krásna pláž ... uspokojí aj náročných klientov" rozhodne nezodpovedal skutočnosti zistenej jednak inšpektormi SOI, ako aj účastníkmi predchádzajúceho turnusu. Predmetný popis rezortu sa síce nachádzal v časti "Naša mienka", avšak umiestnenie predmetného popisu v tejto časti katalógu v danom prípade nie je rozhodujúce. Uvedené informácie boli súčasťou katalógu, ako aj iných propagačných materiálov účastníka konania, a teda boli prístupné spotrebiteľom, ktorí sa aj na základe takto poskytnutých informácií rozhodovali o kúpe zájazdu práve do predmetného rezortu. Spotrebiteľ vzhľadom na vzdialenosť dovolenkovej destinácie nemá možnosť si pred uzatvorením zmluvy o obstaraní zájazdu osobne preveriť vlastnosti ponúkaného hotelového rezortu vrátane priľahlej pláže, a teda sa môže spoliehať len na informácie, ktoré mu poskytne cestovná kancelária ako predávajúci predmetného zájazdu, a to aj v časti "Naša mienka". Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že na danom mieste bol vstup do mora pravidelne znečisťovaný nánosmi rias, ktoré síce boli čistené mechanizmami, avšak za prítomnosti dovolenkárov, a to aj rodín s deťmi, pričom bolo možné využiť tiež mólo (so vstupom rovno do hlbšej vody), čo
názoru žalovaného rozhodne nezodpovedá popisom žalobcu v katalógu. Žalovaný vyjadril nesúhlas s časťou odôvodnenia rozsudku krajského súdu týkajúceho sa porušenia § 5 ods. l zákona č. 250/2007 Z.z. v súvislosti s uvedením pôvodného názvu hotela vo vyššie uvedenej zmluve a voucheri. Nestotožnil sa s názorom krajského súdu, že uvedeným konaním nemohol byť spotrebiteľ nijako poškodený, pričom poukázal napr. na problém s vyhľadávaním recenzií na internete, na základe ktorých by sa spotrebiteľ prípadne mohol rozhodnúť, že daný zájazd stornuje. Iní spotrebitelia poukazovali napr. tiež na problém s názvom Almapura priamo na mieste, nakoľko miestni taxikári tento názov nepoznali. V neposlednom rade žalovaný uviedol, že každý spotrebiteľ má právo na presné, jasné a jednoznačné informácie, ktoré v uvedenom prípade neboli poskytnuté. Žalovaný ďalej namietal, že v danom prípade sa jedná o správny delikt postihovaný bez ohľadu na zavinenie, a teda v konaní nie je potrebné preukázať úmysel porušiteľa určitej povinnosti. Rovnako ekonomický či logický zmysel nie sú súčasťou skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu, a teda pre vznik zodpovednosti za predmetné protiprávne konanie nie je potrebné ani naplnenie tohto znaku. Vo vzťahu k časti odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu týkajúcej sa výskytu mačiek a vtáctva v priestoroch hotela žalovaný uviedol, že predmetom postihu v danej veci nebola tá skutočnosť, že by sa jednalo o opakujúci sa, resp. trvalý jav, ale samotné zistenie, že mačky (prípadne aj vtáctvo) sa pohybovali vo vnútorných priestoroch reštaurácie, čo bolo nespochybniteľne zachytené inšpektormi SOI v mieste zisťovania (ako aj fotodokumentáciou účastníkov predchádzajúceho turnusu, na ktorej bola dokonca zachytená mačka spiaca priamo na stole či chodiaca po stole v reštaurácii), pričom prítomným personálom hotela neboli tieto z priestorov určených na konzumáciu jedla bezodkladne vyvedené. Vzhľadom na uvedené zistenia bol žalobca postihovaný za to, že nezabezpečil poskytovanie služieb spôsobom umožňujúcim ich riadne a bezpečné použitie. Žalovaný mal vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu za to, že jeho rozhodnutie vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci, ku ktorému dospel na základe dostačujúco zisteného skutkového stavu a teda dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovaného, ani na zrušenie rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa tu nebol. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamieta, alt. aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.01.2017 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).
l písm. h) zákona č. 250/2007 Z.z., predávajúci je povinný zabezpečiť predaj výrobkov a poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie.
1 zákona č. 250/2007 Z.z., výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach.
1 zákona č. 250/2007 Z.z., nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
2 písm.
1 zákona ukladá peňažnú pokutu vo výške 11.000,- eur..." S poukazom na citovaný výrok rozhodnutia žalovaného sa odvolací súd nestotožňuje s názorom krajského súdu, že rozhodnutie žalovaného nie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť jeho výroku. V zmysle ustálenej judikatúry: „Pod zmenou rozhodnutia treba rozumieť stav, keď vec, ktorá je predmetom konania, odvolací orgán rozhodne inak ako orgán prvého stupňa. Reformačný výrok odvolacieho orgánu sa stáva nezávislým od výroku rozhodnutia prvého stupňa, je novým vyriešením predmetu veci, a to spôsobom, ako vo výroku svojho rozhodnutia uvedie odvolací orgán.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sž 139/2002 zo dňa
názoru odvolacieho súdu uvedenie neaktuálneho názvu hotela v zmluve a vo voucheri žalobcom nemožno kvalifikovať ako porušenie zákazu klamať spotrebiteľa v zmysle § 5 ods. l zákona č. 250/2007 Z. z. Hotel zmenil za 12 mesiacov v roku 2012 svoj názov 3 krát, čo žalobca ani iná cestovná kancelária nemôže ovplyvniť. O zmene názvu sa nedozvedel oficiálnou cestou, ale až po oznámení účastníkov turnusu a následne, po potvrdení zmeny názvu hotela vydal dodatok č. 5 zo dňa 25.06.2012 ku katalógu LETO 2012, ktorý je spoločne s katalógom súčasťou zmluvy o obstaraní zájazdu, a to skôr ako začalo šetrenie žalovaným. Taktiež pred podpisom zmluvy žalovaný oboznámil každého objednávateľa s katalógom, jeho dodatkami, najmä so zmeneným názvom hotela, pričom zákazníci po oboznámení s novým názvom hotela neodmietli podpísať zmluvu s pôvodným názvom, ani prevziať ubytovací preukaz. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom krajského súdu, že neaktuálny názov hotela uvedený v predmetných dokumentoch nespôsobil spotrebiteľovi problém, ktorý by znížil úroveň poskytnutej služby. Vzhľadom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že rozsudok krajského súdu je potrebné v zmysle § 250j ods. 3 v spojení s § 220 O.s.p. zmeniť; nakoľko skutkový stav bol dostatočne zistený, a v ďalšom konaní nebude potrebné dopĺňať dokazovanie, nebol dôvod na zrušenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ale odvolací súd považoval za dôvodné len zrušenie rozhodnutia žalovaného a vrátenie mu veci na ďalšie konanie. V ňom bude potrebné, aby žalovaný v novom rozhodnutí odstránil nedostatky týkajúce sa výrokovej časti a v súvislosti s tým aj nedostatky odôvodnenia rozhodnutia. Pri posúdení otázky, či uvedenie neaktuálneho názvu hotela v zmluve a v ubytovacom preukaze žalobcom predstavuje porušenie zákona č. 250/2007 Z.z., bude viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Keďže so záverom o potrebe zrušenia rozhodnutia žalovaného sa odvolací súd, i keď z iných dôvodov, stotožnil, potvrdil aj výrok rozhodnutia krajského súdu o trovách prvostupňového konania ako vecne správny
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
1 v spojení s § 246c ods.1 O.s.p. s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko žalobcovi v odvolacom konaní trovy nevznikli a žalovanému náhrada trov konania
1 O.s.p. neprináleží. S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní
predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.