11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods.
11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9, konštatoval, že lekársky posudok je len jedným z podkladov pre vypracovanie komplexného posudku, ďalším je posudkový záver správneho orgánu podľa § 13 ods. 9. Z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie postráda posudkový záver správneho orgánu, krajský súd považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, súčasne vytýkajúc žalovanému, že v dôvodoch rozhodnutia sa náležite nevysporiadal so všetkými odvolacími námietkami žalobcu. Zákonodarca v právnej úprave ustanovenej v zákone č. 447/2008 Z. z. upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len „preukaz"), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len „parkovací preukaz") a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. 1). Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. (§ 1 ods. 1, 2). Podľa § 2 ods. 1, 2, 3 zákona č. 447/2008 Z. z. kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. (Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov). Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu. (§ 23 ods. 2 písm. e/ druhý bod, § 53 ods. 2 a § 54 ods. 7 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama. Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%. Podľa § 40 ods. 1, 3 zákona č. 447/2008 Z. z. ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na opatrovanie, opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie. Fyzickou osobou na účely poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie je manžel, manželka, rodič alebo fyzická osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu, alebo fyzická osoba, ktorú súd ustanovil za opatrovníka fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, dieťa, starý rodič, vnuk, vnučka, súrodenec, nevesta, zať, svokor, svokra, švagor, švagriná, neter, synovec. Za nevestu sa považuje aj ovdovená žena po synovi svokry alebo svokra a za zaťa sa považuje aj ovdovený muž po dcére svokry alebo svokra. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. na
11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje a/ mieru funkčnej poruchy, b/ vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, c/ sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, d/ návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu, e/ vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu, f/ vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom alebo či má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí, g/ termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár, h/ odôvodnenie komplexného posudku. Na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov - správny poriadok) s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze. (§ 53 ods. 1, 2 zákona č. 447/2008 Z. z.). Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. (§ 32 ods. 1, 2 správneho poriadku). Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. (§ 46 správneho poriadku). V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. (§ 47 ods. 3 správneho poriadku). Podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa žalovaný správny orgán v danej veci nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem, keď si pre vydanie rozhodnutia nezadovážil dostatok skutkových podkladov, ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jasným a zrozumiteľným spôsobom nevyplýva správna úvaha žalovaného na základe, ktorého prijal svoj právny záver, a preto jeho rozhodnutie treba považovať jednak za rozhodnutie vydané predčasne, ako aj za nezrozumiteľné pre nedostatok dôvodov, a teda v rozpore so zákonom. Z uvedených dôvodov v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu súdom prvého stupňa a vrátenie veci na ďalšie konanie v zmysle § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. Podľa čl.1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava") Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR.). Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy správny orgán, ktorý rozhoduje o žiadosti fyzickej osoby na priznanie príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, napriek tomu, že ide o sociálnu dávku fakultatívnu, je povinný postupovať zákonným spôsobom a aplikujúc relevantnú právnu úpravu, vykonať jej výklad konformným spôsobom sledujúc vôľu zákonodarcu v kontexte právnej úpravy na vec sa vzťahujúcej. Z uvedených dôvodov bolo povinnosťou žalovaného v danom prípade vykonať vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu, zadovážiť si relevantné dôkazy za účelom posúdenia odkázanosti fyzickej osoby na opatrovanie. Podkladom pre vydanie rozhodnutia je komplexný posudok vypracovaný podľa § 15 ods. 1, čo však nezbavuje správny orgán povinnosti zistiť vo veci materiálnu pravdu v zmysle § 32 správneho poriadku a za tým účelom vykonať aj iné dôkazy, potreba ktorých vyjde v konaní najavo, predovšetkým ak sú navrhované účastníkom konania, v rámci celého správneho konania teda aj v odvolacom konaní. Pokiaľ zákonodarca ustanovuje, že podkladom rozhodnutia v zmysle § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. je komplexný posudok vypracovaný podľa § 15 ods. 1 a v právnej norme § 15 ods. 1 ustanovuje, že správny orgán vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie na
11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9, podkladom komplexného posudku je lekársky posudok podľa § 11 ods. 11 a súčasne posudkový záver podľa § 13 ods. 9, ktorý správny orgán môže ustáliť len postupom v súlade s právnou úpravou v právnej norme § 13, a preto pre prijatie takéhoto posudkového záveru zákonodarca predpokladá vykonanie sociálnej posudkovej činnosti, ktorá v súlade s právnou úpravou ustanovenou v § 13 ods. 5 sa vykonáva za účasti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má právo vyjadrovať svoje potreby a návrhy na riešenie svojej sociálnej situácie. Sociálna posudková činnosť sa môže vykonávať aj za účasti fyzickej osoby, ktorú fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím určí a aj v prostredí, v ktorom sa fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím obvykle zdržiava. Z vykonaného dokazovania v danom prípade nevyplýva, že by podkladom pre vydanie rozhodnutia o žiadosti žalobcu bola vykonaná sociálna posudková činnosť u posudzovanej osoby, majúce za následok nevykonanie dokazovania v dostatočnom rozsahu, podmieňujúce zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Odvolací súd sa preto stotožnil s argumentáciou súdu prvého stupňa, že posudzovanie žiadosti o peňažný príspevok na opatrovanie je podmienené obsahom vypracovaného komplexného posudku, pričom komplexný posudok ústredia, ako aj úradu, ktorý bol podkladom pre rozhodovanie prvostupňového správneho orgánu musí obsahovať nielen určenie miery funkčnej poruchy (§ 15 ods. 1 písm. a/ zák. č. 447/2008 Z. z., ale aj iné skutočnosti, ktoré zákonodarca v § 15 vymedzuje). Krajský súd súd tiež správne konštatoval, že lekársky posudok je len jedným z podkladov pre vypracovanie komplexného posudku, ďalším je posudkový záver správneho orgánu podľa § 13 ods. 9. Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalovaného, ktorou namietal nezákonnosť napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, pokiaľ rozhodnutie žalovaného zrušil pre nezistenie skutkového stavu v dostatočnom rozsahu. Odvolací súd nesúhlasil ani s námietkou žalovaného, ktorou namietal, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je nezákonný, pretože krajský súd nad rámec zákona vyžadoval odôvodnenie nezvýšenia miery funkčnej poruchy, keďže zákonná úprava ukladá povinnosť odôvodniť len zvýšenie miery funkčnej poruchy. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že prvostupňový súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že v konaní nie je sporné, že žalobkyňa je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, a že pre posúdenie nároku na peňažný príspevok za opatrovanie, nebolo rozhodujúce, či miera funkčnej poruchy žalobkyne je 50% alebo by došlo k zvýšeniu o 10% pri aplikácii § 12 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z.. Z uvedeného je zrejmé, že krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného nezrušil z dôvodu posudzovania navýšenia percentuálneho ohodnotenia zdravotného postihnutia posudzovanej osoby. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že prvostupňový súd rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a pre nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keď žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite neuviedol svoju správnu úvahu, vychádzajúcu zo skutkových zistení, na základe ktorej ustálil svoj právny záver, že žalobca nespĺňa zákonné podmienky na priznanie peňažného príspevku na opatrovanie jeho starej matky ako osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že námietky žalovaného, týkajúce sa veci samej uvedené v jeho odvolaní nie sú relevantné k vyhoveniu jeho odvolacieho návrhu, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu v zmysle § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a v spojení s § 219 ods. 1, 2 a s § 246c ods. 1 O.s.p. a s § 492 ods. 2 S.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd v zmysle ust. § 250k ods. 1, s § 246c ods. 1, s § 151 ods. 1, 2 a s § 224 ods. 1 O.s.p. a s § 492 ods. 2 S.s.p. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že si ich náhradu neuplatnil a nevyčíslil. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.