1, ods. 3 písm. a/, písm. b/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. a iné prerokoval na verejnom zasadnutí konanom
1 Tr. por. uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. marca 2015, sp. zn. 2 To 29/2015, bol z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. p o r u š e n ý z á k o n v ustanovení § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. a predchádzajúcim konaním v ustanoveniach § 244 ods. 1 písm. c/, § 215 ods. 1 písm. d/, § 9 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. a § 41 ods. 3, § 42 ods. 3 a § 122 ods. 13 Tr. zák. v prospech obvineného H. O.. II.
2 Tr. por. napadnuté uznesenie sa z r u š u j e. III. Z r u š u j e sa uznesenie Okresného súdu Zvolen z 19. novembra 2014, sp. zn. 1 T 25/2014, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. IV.
1 Tr. por. Okresnému súdu Zvolen sa p r i k a z u j e, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Odôvodnenie Okresný súd Zvolen uznesením z 19. novembra 2014, č. k. 1 T 25/2014-60a zastavil
1 písm. c/ Tr. por. v spojení s § 215 ods. 1 písm. d/ a § 9 ods. 1 písm. e/ Tr. por. trestné stíhanie obvineného H. O. pre pokračovací zločin krádeže
1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e/ Tr. zák. v časti dokonaný a v časti v štádiu pokusu
1 Tr. zák. spáchaný v spolupáchateľstve
zák. v súbehu s pokračovacím prečinom poškodzovania cudzej veci
1 Tr. zák. spáchaný v spolupáchateľstve
zák. na skutkovom základe, že 1/ po vzájomnej dohode s U. H., nar. XX. M. XXXX a H. V., nar. XX. V. XXXX (správne má byť XX. V. XXXX), dňa
2 písm. a/ Tr. zák. spolupáchateľstvom
zák. spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci a iné, ktorých skutkov sa dopustil na tom skutkovom základe, že -
1 písm. c/ Tr. por. zamietol. Dňa 19. októbra 2015 podal Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor") dovolanie, v ktorom uplatnil dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por., teda s odôvodnením, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Dovolanie bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložené 21. októbra 2016. Generálny prokurátor v dovolaní uviedol, že neprípustnosť trestného stíhania
1 písm. e/ Tr. por. pri pokračovacom trestnom čine neplatí. Čiastkový skutok môže byť stíhaný v samostatnom konaní napriek právoplatnému rozhodnutiu o ďalších čiastkových skutkoch. Zahladenie odsúdenia za jeden čiastkový útok pokračovacieho trestného činu nebráni v trestnom konaní pre ostatné čiastkové útoky. Ustanovenie § 42 ods. 3 Tr. zák. nemožno analogicky použiť na ukladanie spoločného trestu, pretože pri spoločnom treste
3 Tr. zák. sa ruší okrem výroku o treste aj výrok o vine. V prípade akceptovania názoru súdov nižšieho stupňa by mohlo dôjsť k situácii, že obvinení by v snahe vyhnúť sa trestnému stíhaniu za závažnejší čiastkový útok pokračovacieho trestného činu uskutočnili kroky k odhaleniu menej významného čiastkového útoku, za ktorý by boli odsúdení, pričom v dôsledku fikcie neodsúdenia by neboli potrestaní za zvyšnú časť pokračovacieho trestného činu, ktorá by mala povahu zločinu, resp. obzvlášť závažného zločinu. Dovolaciemu súdu preto navrhol, aby
1 Tr. por. vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici bol porušený zákon v ustanovení § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. a predchádzajúcim konaním v ustanoveniach § 244 ods. 1 písm. c/, § 215 ods. 1 písm. d/, § 9 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. a § 41 ods. 3 Tr. zák. v prospech obvineného H. O..
2 Tr. por. napadnuté uznesenie zrušil a Okresnému súdu Zvolen prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručil rovnopis dovolania na vyjadrenie ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté. Možnosť vyjadriť sa využil obvinený podaním doručeným na súd prvého stupňa
obvineného by sa akceptáciou dovolania zhoršilo jeho postavenie zvrátením priaznivých výsledkov vyplývajúcich zo zahladenia skoršieho odsúdenia za iný čiastkový útok pokračovacieho trestného činu, čím by došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie. Zároveň akceptoval názor prokurátora o nesprávnosti zastavenia trestného stíhania, avšak z dôvodu možnosti uloženia samostatného trestu, nie spoločného trestu. Porušenie zákona by však neovplyvnilo postavenie obvineného, preto v zmysle § 371 ods. 5 Tr. por. dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. je nepoužiteľný. Dovolaciemu súdu preto navrhol dovolanie generálneho prokurátora
c/ Tr. por. odmietnuť. Prokurátorovi bolo vyjadrenie obvineného zaslané
obhajcu je možné, že sa obvinený zdržiava v zahraničí (§ 390 Tr. por.). V rámci konečných návrhov sa prokurátorka Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a obhajca obvineného v plnom rozsahu pridržali podaného dovolania, resp. písomného vyjadrenia k dovolaniu. Prokurátorka navrhla rozhodnúť v súlade s petitom dovolania, obhajca obvineného žiadal dovolanie zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací pred vydaním rozhodnutia skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 2 písm. c/ Tr. por.), oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. a/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Tr. por.). V dovolaní sú uvedené dôvody dovolania
1 Tr. por. a dovolanie je riadne odôvodnené (§ 374 ods. 1 Tr. por.). Dovolací súd po zistení, že nie sú dané žiadne zákonné dôvody pre odmietnutie dovolania v celom rozsahu, preskúmal na verejnom zasadnutí v súlade s § 384 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorým dovolateľ podal dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, so zameraním na dôvody dovolania, ktoré sú uvedené v dovolaní, pretože v súlade s § 385 ods. 1 Tr. por. je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené a zistil, že dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné. Dovolací súd úvodom pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie" odvolanie. Dovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, práve naopak z ustanovenia § 385 ods. 1 Tr. por. expressis verbis vyplýva, že je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia
por. Generálny prokurátor v dovolaní uplatnil dôvod dovolania
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.,
ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
1 písm. e/ Tr. por. trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak ide o osobu, proti ktorej sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným rozsudkom súdu alebo bolo právoplatne zastavené, podmienečne zastavené a obvinený sa osvedčil alebo sa skončilo schválením zmieru a zastavením trestného stíhania, ak rozhodnutie nebolo v predpísanom konaní zrušené.
2 Tr. por. ak sa týka dôvod uvedený v odseku 1 len niektorého z čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu, nebráni to, aby sa vo zvyšnej časti takého činu viedlo trestné stíhanie. V zmysle § 244 ods. 1 písm. c/ Tr. por. pri predbežnom prejednaní obžaloby súd trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1 Tr. por. V zmysle § 215 ods. 1 písm. d/ Tr. por. prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak je trestné stíhanie neprípustné
por.
1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
3 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový útok, ktorý tvorí súčasť pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, zruší v rozsudku skorší výrok o vine o pokračovacom trestnom čine a trestných činoch spáchaných s ním v jednočinnom súbehu, celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Súd pri viazanosti skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku znova rozhodne o vine za pokračovací trestný čin vrátane nového čiastkového útoku, prípadne za trestné činy spáchané s ním v jednočinnom súbehu, ako aj o spoločnom treste za pokračovací trestný čin, ktorý nesmie byť miernejší než trest uložený skorším rozsudkom. Súd prípadne rozhodne tiež o nadväzujúcich výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine. Ak je ukladaný trest za viac trestných činov, ustanovenia odsekov 1 a 2, § 42 a § 43 sa použijú primerane.
3 Tr. zák. ustanovenie o súhrnnom treste sa nepoužije, ak skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený alebo ak skorší rozsudok bol vydaný súdom iného členského štátu Európskej únie.
10 Tr. zák. za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej republiky.
13 Tr. zák. ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok; to neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy
. V takom prípade ide o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu. V prípade zastavenia trestného stíhania pre zahladenie skoršieho odsúdenia za iný čiastkový útok pokračovacieho trestného činu dochádza k prelínaniu sa hmotnoprávnych a procesnoprávnych ustanovení. Na posúdenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. je preto potrebné skúmať nielen, či bolo porušené hmotnoprávne ustanovenie, ale či prípadné porušenie malo vplyv na postup súdu a procesné ustanovenia o zastavení trestného stíhania. Základným východiskom je pritom ustanovenie § 122 ods. 10 a ods. 13 Tr. zák., ktoré špecifikuje pokračovací trestný čin, resp. určuje moment, od ktorého sa čin považuje za nový skutok. Od toho sa následne odvíja použiteľnosť ustanovení o ukladaní úhrnného, súhrnného, spoločného, prípadne samostatného trestu a posudzovanie neprípustnosti trestného stíhania
por. s dopadom na postup súdu
1 písm. c/ Tr. por. v spojení s § 215 ods. 1 písm. d/ Tr. por. Pri pokračovacom trestnom čine tvoria jednotlivé čiastkové útoky jeden celok, preto ak po právoplatnom odsúdení páchateľa vyjde najavo ďalší čiastkový útok tvoriaci súčasť pokračovacieho trestného činu, súd zruší výrok o vine a treste a uloží spoločný trest
3 Tr. zák., aj za prípadného súčasného použitia ustanovení § 42 a § 43 Tr. zák. (súhrnný trest a ďalší trest). Ak však bolo skoršie odsúdenie takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený (napr. z dôvodu zaplatenia peňažného trestu, osvedčenia sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia), nie je možné vo vzťahu k prejednávanému čiastkovému útoku uložiť spoločný trest. Aplikovateľnosť ustanovenia o spoločnom treste vylučuje § 42 ods. 3 Tr. zák., na ktorého primerané použitie odkazuje samotné ustanovenie § 41 ods. 3 Tr. zák. Dôsledkom a úmyslom takejto zákonnej úpravy ale nie je nepotrestanie páchateľa za ďalší čiastkový útok. Ďalší čiastkový útok je potrebné posudzovať ako nový skutok s uložením samostatného trestu. Nad rámec je potrebné poznamenať, že okresný súd vo výrokovej časti uznesenia uviedol, že obvinený sa dopustil skutku, pre ktorý bolo zastavené trestné stíhanie napriek tomu, že bol uznaný za vinného trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica z 15. marca 2011, sp. zn. 1 T 30/2011, právoplatným 9. apríla 2011. Z takejto formulácie vyplýva, že obvinený sa mal dopustiť skutku až po odsúdení trestným rozkazom, čo by predstavovalo recidívu. V skutočnosti sa však obvinený mal dopustiť skutku v období medzi spáchaním ďalších skutkov pokračovacieho trestného činu, za ktoré bol odsúdený uvedeným trestným rozkazom. V nadväznosti na postup súdov nižšieho stupňa a zastavenie trestného stíhania pre neprípustnosť
1 písm. e/ Tr. por. je potrebné poukázať na odsek 2 daného paragrafu, z ktorého vyplýva, že pri pokračovacom trestnom čine dôvod zastavenia trestného stíhania niektorého z čiastkových útokov nebráni trestnému stíhaniu iného čiastkového útoku. V tejto súvislosti sa dovolací súd stotožnil s názorom generálneho prokurátora o vytvorení možného špekulatívneho správania sa páchateľov pokračovacích trestných činov, čo je v rozpore s účelom trestného konania, ako aj s ochranou spoločnosti pred páchateľmi a páchaním trestnej činnosti. Dovolací súd sa neprisvedčil argumentácii obvineného o porušení jeho práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie v prípade vyhovenia dovolaniu generálneho prokurátora. Trestný poriadok oprávňuje na podanie dovolania nielen obvineného a okruh jemu blízkych osôb, ale aj generálneho prokurátora a ministra spravodlivosti konajúceho na podnet. Kým obvinený a jemu blízke osoby napádajú právoplatné rozhodnutia dovolaním podaným v prospech, generálny prokurátor a minister spravodlivosti majú oprávnenie zvrátiť priaznivý výsledok trestného konania aj dovolaním podaným v neprospech obvineného. Výklad v súlade s názorom obvineného by znamenal automatické odmietnutie dovolania podaného v neprospech, čím by sa poprel zámer zákonodarcu umožniť preskúmavanie právoplatných rozhodnutí vydaných v prospech obvineného. Dovolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením obvineného o nezmenení jeho postavenia v prípade zistenia porušenia zákona. Zrušením uznesení súdov nižšieho stupňa sa trestná vec vráti súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie obžaloby. Ak by okresný súd nezistil dôvod na postup
1 písm. a/ až h/ Tr. por. a prijal obžalobu nariadením hlavného pojednávania, postavenie obvineného by sa s ohľadom na možný odsudzujúci rozsudok oproti doterajšiemu postaveniu pri zastavení trestného stíhania zmenilo zásadne. Vzhľadom na uvedené, najvyšší súd zrušil napadnuté uznesenia súdov nižšieho stupňa a vec vrátil Okresnému súdu Zvolen, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.