1, písm. d/, ods. 9, s § 14, ods. 1, 4, s § 40 ods. 1 uvedeného zákona, ktorú právnu úpravu citoval, postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov. Krajský súd v preskúmavanej veci z administratívneho spisu zistil, že prvostupňovým správnym rozhodnutím č.: ZA4/PBY/SOC/2014/71447 zo dňa 04.08.2014 Úrad práce, soc. vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča, podľa § 40 ods. 1, § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov nevyhovel žiadosti, ktorú podala 28.05.2014 G. N. a nepriznal jej peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby, ktorou je G. N., nar. XX.XX.XXXX. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že komplexným posudkom Úradu práce, soc. vecí a rodiny Žilina zo dňa 24.07.2014 bola G. N. stanovená miera funkčnej poruchy 60 % podľa prílohy č. 3 časť VIII.A. bod 8. písm. c/ k zákonu č. 447/2008 Z. z. a preto sa v zmysle § 2 ods. 3 považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Z medicínskeho hľadiska sa jedná o stav po mozgovo-cievnej príhode s ľavostrannou hemiparézou, chronické ochorenie chrbtice a poruchy krvného tlaku ťažkej formy. Chôdza je pomalá, s oporou jednej francúzskej barly, možná len na kratšie vzdialenosti. G. N. potrebuje pomoc inej fyzickej osoby pri obliekaní, obúvaní, kúpaní, holení, ostatné úkony sebaobsluhy zvládne samostatne. Potrebuje pomoc inej osoby pri všetkých úkonoch starostlivosti o svoju domácnosť. Potrebnú pomoc zabezpečuje klientovi manželka. Podľa lekárskeho posudku, ktorý vypracoval posudkový lekár Úradu práce, soc. vecí a rodiny Žilina zo dňa 15.07.2014 G. N. vzhľadom k charakteru svojho postihnutia nie je podľa Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia odkázaný na opatrovanie, nakoľko stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby bol stanovený ako stupeň II., čiže nedosahuje stupeň V. alebo VI., pri ktorých je možné indikovať vo formách kompenzácie peňažný príspevok na opatrovanie. Na základe odvolania vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý napadnutým rozhodnutím č. k. UPS/US7/GRPRZAPPK/BEZ/2014/28201 zo dňa 11.11.2014 zamietol odvolanie žalobkyne a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V rámci odvolacieho konania Ústredie práce, soc. vecí a rodiny Bratislava opätovne posúdilo odkázanosť G. N. na peňažný príspevok na opatrovanie. Posudková lekárska ústredia vypracovala lekársky posudok dňa 22.09.2014, podľa ktorého je miera funkčnej poruchy G. N. 60 % podľa prílohy č. 3 časť VIII.A bod 8 písm. c/ k zákonu č. 447/2008 Z. z. Z medicínskeho hľadiska ide o poruchu krvného tlaku - ťažkú formu. Zároveň ide o stav po recidivujúcej akútnej mozgovo-cievnej príhode s ľavostrannou hemiparézou, epilepsiu a úzkostne depresívnu poruchu. Pri vypracované lekárskeho posudku bola posúdená i odkázanosť G. N. na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z. z. na účely § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. G. N. nie je odkázaný na opatrovanie z dôvodu, že stupeň jeho odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je IV. s priemerným rozsahom odkázanosti na pomoc inej osoby 6-8 hodín denne. Z uvedeného dôvodu nemohol odvolací orgán navrhnúť v komplexnom posudku zo dňa 27.10.2014 poskytovanie peňažného príspevku na opatrovanie. Pri zmene zdravotného stavu môže na základe nových lekárskych nálezov dôjsť aj k zmene foriem kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Súčasťou správneho spisu je posudkový záver žalovaného, ktorý vykonal pohovor s G. N., ktorého osobne navštívili pracovníci ústredia dňa 23.10.2014. Z pohovoru vyplýva, že starostlivosť a pomoc G. N. zabezpečuje manželka G., ktorá je zamestnaná v D.. V oblasti mobility a orientácie má zníženú pohybovú schopnosť, chôdza s oporou francúzskej barly, možná na kratšie vzdialenosti, je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. V oblasti sebaobsluhy je odkázaný na pomoc inej osoby pri zabezpečovaní niektorých úkonov sebaobsluhy, stupeň odkázanosti na pomoc inej osoby je IV. - nie je odkázaný na opatrovanie. Dňa 22.09.2014 žalovaný vyhotovil lekársky posudok na účely § 11 zákona č. 447/2008 Z. z., súčasťou ktorého je aj príloha č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z. z. ohľadne posúdenia odkázanosti G. N. na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach. Celkovo posudzovaná fyzická osoba získala 60 bodov, čo je IV. stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby na základe dosiahnutých bodov a bol určený rozsah odkázanosti v zmysle bodu B prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z. z. na 6 - 8 hod./deň. Samotný lekársky posudok v objektívnom náleze vychádzal z lekárskeho nálezu zo dňa 28.05.2014 ako prílohy č. 1 k zákonu č. 447/2008 Z. z., ďalej z neurologického vyšetrenia G.. L. z 25.04.2014 a interného vyšetrenia G.. G. z 23.05.2014. Na základe týchto objektívnych nálezov určil druh zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z. z.: 1. poruchy krvného tlaku - ťažká forma VIII.A.8.c 50-70 %, 2. centrálne neurogénne poruchy - ľavostranná hemiparéza V.1.f 50 %, 3. záchvatové poruchy - epilepsia V.6.A.
2 O.s.p. navrhovala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že jej opravnému prostriedku podanému proti rozhodnutiu žalovaného vyhovie. V dôvodoch odvolania žalobkyňa uviedla, že zdravotný stav jej manžela sa veľmi zhoršil, o čom v prílohe predložila lekárske správy. Na výzvu krajského súdu uviedla, že zdravotný stav jej manžela sa veľmi zhoršil a preto žiada o znovu posúdenie jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom, v prílohe podania priložila žiadosť na Ústredie práce, sociálnych veci a rodiny v Žiline.
1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len „S.s.p.") preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania žalobkyne (§ 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p. a § 492 ods. 1, 2 S.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p., § 492 ods. 1, 2 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného č. k. UPS/US7/GRPRZAPPK/BEZ/2014/28201 zo dňa 11.11.2014, žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu
rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ako aj konania im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného správneho orgánu č. k. UPS/US7/GRPRZAPPK/BEZ/2014/28201 zo dňa 11.11.2014, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Prvostupňovým rozhodnutím č.: ZA4/PBY/SOC/2014/71447 zo dňa 04.08.2014 Úrad práce, soc. vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča, podľa § 40 ods. 1, § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov nevyhovel žiadosti žalobkyne zo dňa 28.05.2014 a nepriznal jej peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby jej manžela G. N., nar. XX.XX.XXXX. Podľa § 492 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok účinný od 01.07.2016 konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal už súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p.
2 S.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa uvádza. Súd v procese súdneho prieskumu nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, ktorými navrhovateľ namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd mal v danej veci preukázané, že súd prvého stupňa v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného náležite postupoval v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku citovaných vyššie. Zistil, že základné námietky žalobkyne, ktorými napáda zákonnosť napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a preskúmavaného rozhodnutia žalovaného spočívajú v jej tvrdení, že zdravotný stav jej manžela, na ktorého žiadala opatrovateľský príspevok, sa v priebehu konania zhoršil, o čom predložila nové lekárske správy, a preto žiada o opätovné posúdenie jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom žalovaného. Podľa § 53 ods. 1, 2 zákona č. 447/2008 Z. z. na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov - správny poriadok) s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze. Povinnosťou správneho orgánu je postupovať v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Je povinný chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností, je povinný postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musí správny orgán poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správny orgán je povinný svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Správny orgán dbá na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správny orgán dbá o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. (§ 3 ods. 1, 2, 4, 5 správneho poriadku). Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. (§ 32 ods. 1, 2 správneho poriadku) Účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. (§ 33 ods. 1, 2 správneho poriadku). Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. (§ 34 ods. 1 až 5 správneho poriadku). Vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán veci venovali náležitú pozornosť, v konaní postupovali v súčinnosti so žalobkyňou, pre svoje rozhodnutie si zadovážili dostatok skutkových podkladov, keď zdravotný stav manžela žalobkyne, na ktorého žiadala opatrovateľský príspevok, posudzovali posudkoví lekári vychádzajúc z lekárskych nálezov predložených žalobkyňou, a vo veci rozhodli na základe skutočného stavu, ako aj svoje rozhodnutie náležite odôvodnili. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, ktorá sa týka zhoršenia zdravotného stavu jej manžela G. N. odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa konštatuje, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ktoré žalobkyňa napadla, bolo vydané dňa 11.11.2014, t.j. pred zhoršením zdravotného stavu G. N. a v zmysle § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, a preto súd musí vychádzať zo zdravotného stavu G. N., ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia a nemôže prihliadnuť na to, že po jeho vydaní došlo k jeho zhoršeniu. Odvolací súd dáva taktiež žalobkyni do pozornosti, že žalobkyňa má právo vo veci opatrovateľského príspevku podať opätovnú žiadosť o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie G. N., a to práve na základe zmenených skutkových okolností, ktoré nastali po vydaní napadnutého rozhodnutia, vyplývajúcich z nových lekárskych správ. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd námietky žalobkyne, týkajúce sa veci samej uvedené v jej odvolaní nepovažoval za relevantné k vyhoveniu jej odvolacieho návrhu. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu v zmysle § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a
1, 2 a s § 246c ods. 1 O.s.p. a s § 492 ods. 2 S.s.p. ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd v zmysle ust. § 250k ods. 1, s § 246c ods. 1 a s § 224 ods. 1 O.s.p. a s § 492 ods. 2 S.s.p. Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu jej neúspechu v tomto konaní. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.