1 a § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ Dunajská Streda č. p.: ORP-P-1201/DI-DS-P-2009 zo dňa 19.10.2009, ktorým bola ţalobcovi
2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len na účely tohto rozsudku „zák. č. 372/1990 Zb.“) uloţená sankcia - pokuta vo výške 400,- € a súbeţne - zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 14 mesiacov s uloţením povinnosť nahradiť trovy priestupkového konania. Pri svojom rozhodnutí ţalovaný vychádzal zo skutkového stavu, ţe ţalobca dňa 08.07.2009 o l4.17 hod. v Bratislave na Štúrovej ulici smerom na Šafárikovo námestie v pravom jazdnom pruhu viedol osobné motorové vozidlo zn. VOLVO C 30, EČ: T., pričom pred domom č. 10 sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla, následkom čoho poškodil pri pravom okraji cesty zaparkované motorové vozidlo značky RANGE ROVER, EČ:B.. Ţalovaný na základe uvedených skutočností dospel k záveru, ţe ţalobca po zráţke obvinený ako vodič uvedenú dopravnú nehodu neohlásil policajtovi, nezotrval na mieste aţ do príchodu policajta, nezdrţal sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, a to premiestnením vozidla, neupovedomil vlastníka poškodeného vozidla o hmotnej škode. ktorá jej bola dopravnou nehodou spôsobená a z miesta odišiel.
ţalovaného sa uvedeným konaním mal ţalobca dopustiť porušenia ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c), § 66 ods. 2 písm. a), c),
1 písm.
3 1Sžd/2/2010 ţalovaného pripustil, ţe v dôsledku nepredvídaného pohybu chodca musel náhle vybočiť zo svojho priameho smeru, pričom nevylučuje aj tesné priblíţenie k poškodenému vozidlu, tak ţalovaný zotrval na svojich doterajších poznatkoch zo získaných dôkazov – a to najmä na obsah DVD nahrávky,
ktorej je jednoznačne preukázané a pre ţalovaného nevyvrátiteľné, ţe došlo k priamemu stretu vozidiel (intenzita stretu sa prejavila zakolísaním poškodeného vozidla Range Rover a sklopením spätného zrkadla na vozidle Volvo). Ţalobca následne svoje vozidlo zastavil, skontroloval svoje vozidlo ako aj vozidlo Range Rover, napravil do pôvodnej polohy sklopené spätné zrkadlo a z miesta činu odišiel. Na základe týchto skutočností preukázaných DVD nahrávkou ţalovaný zastáva názor, ţe je opodstatnené a preukázané tvrdenie, ţe ţalobca sa mal skontaktovať s vlastníkom poškodeného vozidla, dohodnúť sa s ním na škodovej udalosti, poprípade mal uvedenú skutočnosť nahlásiť na políciu. Toto však nevykonal. Navyše ţalovaný poukázal na rozporuplné tvrdenia ţalobcu ohľadne priebehu deja. V zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 23.07.2009 ţalobca tvrdil, ţe vôbec k stretu vozidiel nedošlo a ţe z vozidla vôbec nevystúpil, avšak v následnej zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 19.10.2009 uţ pripúšťa, ţe „...vystúpiť som mohol“.
1 písm.
2 písm. a) zák. č. 372/1990 Zb. za priestupok
odseku 1 písm.
tohto záznamu bol vypočutý Ing. P., ktorý uvedeného dňa o 13.00 hodine na mieste vyhradenom na parkovanie pri hoteli Tulipán zaparkoval Range Rover v nepoškodenom stave a keď sa o 15.00 hodine k nemu vrátil, na ľavej strane svojho vozidla zistil jeho poškodenie. Ďalej z videozáznamu hotela zistil, ţe uvedené vozidlo poškodil vodič motorového vozidla Volvo C 30, EČV T.. S odkazom na ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c), § 66 ods. 2 písm. a), c), d), e) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke,
1 písm. b),
ţalobcu odohrať skutkový dej. Ţalobca tieţ vyslovil nesúhlas s tým, ţe by vedome ušiel z miesta dopravnej nehody, nakoľko nemal vedomosť o uvádzanom konkrétnom poškodení predmetného motorového vozidla, keďţe je ho vozidlo nebolo vôbec poškodené. Navyše ţalobca poukázal, ţe ţalovaný nevykonal dokumentáciu poškodenia vozidla Range Rover, a následné zistenie uţ v súčasnosti
ţalobcu uţ nie je moţné. Potom stratu tohto dôkazu, a to výlučne orgánmi prejednávajúcimi a objasňujúcimi predmetný priestupok, nie je moţné v modernom právnom a demokratickom štáte v ţiadnom prípade
ţalobcu pričítavať na ťarchu strany, ktorá túto stratu dôkaz nezavinila. Rovnako ţalobca, na základe vyjadrených pochybností o procesnej relevantnosti DVD záznamu, vyslovil, ţe hoci vystúpil z vozidla a obzeral si svoje, prípadne aj poškodené vozidlo, tak toto jeho správanie nie je moţné vyhodnotiť ako skutočnosť potvrdzujúcu, ţe by mal spáchať tvrdený priestupok.
ţalobcu sa ţalovaný vôbec nezaoberal opakovanými tvrdeniami ţalobcu o priebehu skutkového deja. Najmä ţalobca zotrval na svojej obrane, ţe sa v tom čase vyhýbal chodcovi, v snahe zabrániť moţnému poškodeniu zdravia, resp. odvrátiť nebezpečenstvo, ohrozujúce ţivot tohto chodca. 6 1Sžd/2/2010 Preto je ţalobca toho názoru, ţe prvostupňový správny orgán neúplné zistil skutkový stav. Následne ţalobca v svojom odvolaní poukázal na to, ţe doterajšie poznatky sú neúplné, nepresné, v rozpore s poznatkami, ktoré o uvedenej situácii v cestnej premávke poskytol ţalobca, a ak správne orgány oboch stupňov napriek tomu konštatujú jednoznačnú vinu ţalobcu, tak toto konštatovanie je
ţalobcu v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky (najmä čl. l ods. l, čl. 2 ods.2, čl. 13 a čl. 46). Tieţ ţalobca poukázal na povinnosť ţalovaného sa riadiť základnými pravidlami konania (§ 3 Správneho poriadku).
ţalobcu sa krajský súd vôbec nezaoberal jeho konkrétnymi námietkami uvedenými v čl. II ţaloby, na ktorých ţalobca naďalej trvá. Záverom ţalobca poţadoval zmenu rozsudku krajského súdu tak, ţe zruší rozhodnutie ţalovaného ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vráti ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie spolu s uloţením povinnosti zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania. K odvolaniu ţalobca priloţil čestné prehlásenie spoločnosti A.A., v ktorom štatutárny zástupca R. K. čestne prehlasuje, ţe na vozidle Volvo C 30 ev. č. T. nebola vykonaná ţiadna oprava, ani nevznikla ţiadna škoda na vozidle firme A. v súvislosti s udalosťou 08.07.2009. To všetko bez uvedenia konkrétneho dátumu vyhotovenia čestného prehlásenia. Z vyjadrenia ţalobcu zo dňa 08.11.2010 (č. l. 40) vyplýva, ţe ţalovaný nepovaţuje za potrebné sa k predmetnému odvolaniu vyjadriť. Ţalovaný vychádzal zo spoľahlivo 7 1Sžd/2/2010 zisteného stavu veci, ktoré boli získané zákonným spôsobom a plne sa pridrţiava rozhodnutia, ktoré vydal. Existujúcimi dôkazmi v spisovom materiály a vykonaným dokazovaním bolo ţalobcovi ako páchateľovi priestupku spoľahlivo preukázané spáchanie skutku. Skutočnosti uvádzané ţalobcom v odvolaní povaţuje ţalovaný za účelové a teda neopodstatnené. IV. Právne názory odvolacieho súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je
ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné, pretoţe napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho po preskúmaní dôleţitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v prevaţujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí 8 1Sžd/2/2010 iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 O.s.p. umoţňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody). Najvyšší súd z napadnutého rozsudku zistil, ţe krajský súd sa v svojom odôvodnení zaoberal interpretáciou ustanovenia § 22 zák. č. 372/1990 Zb. v spojení s povinnosťami vodiča uloţené prostredníctvom § 66 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z. Pri tomto krajský súd vychádzal z obsahu administratívneho spisu. Najvyšší súd potvrdzuje, ţe zo záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 08.07.2009 skutočne vyplýva, ţe bol vypočutý Ing. P., ktorý uviedol, ţe uvedeného dňa o 13.00 hodine na mieste vyhradenom na parkovanie pri hoteli Tulipán zaparkoval Range Rover v nepoškodenom stave a keď sa o 15.00 hodine k nemu vrátil, na ľavej strane svojho vozidla zistil jeho poškodenie. Ďalej z videozáznamu hotela zistil, ţe uvedené vozidlo poškodil vodič motorového vozidla Volvo C 30, EČV T.. Vo vzťahu k rozsahu poškodenia uviedol, ţe bola poškodená ľavá časť vozidla, a to oboje ľavé dvere s výškou škody 1.500,- €. Uvedené poškodenie potvrdzuje priloţená fotodokumentácia, vedená v spise správneho orgánu pod č. 4 aţ 6, kde je okrem zreteľne viditeľnej čiernej ryhy cez celé dvere vodiča, a čiastočne cez zadné ľavé dvere vozidla Range Rover vidieť aj menej badateľné ryhy v laku. Ţalobca v zázname z 23.07.2009 uviedol, ţe „V snahe zabrániť zrážke (s chodcom) som stočil riadenie doprava. Aby som sa vrátil do svojho smeru jazdy, riadenie som znova strhol doľava. Hneď na tom som s vozidlom zastavil, aby moja priateľka, ktorá sa nachádzala na chodníku po ľavej strane nastúpila do vozidla.“ 9 1Sžd/2/2010 Z objektívnej stránky skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky uvedeného v § 22 ods. 1 písm. b) zák. č. 372/1990 Zb. vyplýva, ţe sa postihuje konanie vodiča vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, keď bezodkladne nezastavil vozidlo alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody aţ do príchodu policajta. Ţalobca nepopiera, ţe by na mieste, kde sa mala udiať dopravná nehoda, nezastavil (toto mal vykonať z dôvodu, ţe mala nastúpiť jeho spolucestujúca), ţalobca popiera, ţe nemá vedomosť o tom, ţe by sa zúčastnil na dopravnej nehode, a pri tejto svojej argumentácii vychádza z toho, ţe na jeho vozidle nebola vykonaná ţiadna oprava a ani nevznikla ţiadna škoda na vozidle firme A. v súvislosti s udalosťou z 08.07.2009 (viď priloţené čestné prehlásenie). V súvislosti s týmto postojom ţalobcu k dopravnej nehode, ktorá sa mala v zmysle DVD záznamu mala stať, Najvyšší súd na tomto mieste zdôrazňuje význam subjektívnej stránku skutkovej podstaty priestupkov, ktorá je zachytená v ustanovení § 3 a 4 zák. č. 372/1990 Zb.
č. 372/1990 Zb. na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.
č. 372/1990 Zb. priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
č. 372/1990 Zb., nakoľko ako vodič vedel, ţe svojou rýchlou zmenou smeru jazdy môţe spôsobiť kolíziu svojho vozidla s tam, v tom čase, zaparkovanými vozidlami, avšak bez primeraných dôvodov po obhliadke vozidiel sa spoľahol na to, ţe tento dôsledok jeho konaním nenastal, hoci v zmysle fotodokumentácie prvostupňového správneho orgánu poškodenie vozidla v tom čase bolo jasne viditeľné a v danom čase a na danom mieste bol celkom logicky predvídateľný záver (podozrenie), ţe toto poškodenie mohol ţalobca spôsobiť svojím spôsobom jazdy. Ak objektívne vzniknú pochybnosti (napríklad rýchlou zmenou smeru jazdy), ţe vodič mohol, hoci o tom nie je vnútorne presvedčený, poškodiť v blízkosti sa nachádzajúce vozidlá (tzv. moţná dopravná nehoda), potom jediným legálnym spôsobom, ktorý by ţalobcu z uvedeného podozrenia vyvinil, je zotrvanie na mieste moţnej dopravnej nehody so splnením si povinnosti
2 písm. d) zák. č. 8/2009 Z.z. Iba toto je konanie, ktoré zákonodarca u vodiča predpokladal v súvislosti s evidentnou alebo moţnou dopravnou nehodou. Je potom vecou kompetentných orgánoch policajného zboru, aby zistili, či tento vodič mohol poškodenie vozidla spôsobiť.
2 písm. d) zák. č. 8/2009 Z.z. účastník dopravnej nehody je povinný zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody. 11 1Sžd/2/2010 Ţalobca ďalej argumentoval proti tomu, ţe by mohol poškodenie vozidla Range Rover spôsobiť najmä charakterom poškodenia dverí tohto vozidla ako aj tým, ţe na jeho vozidle (Volvo) ţiadna škoda nebola zistená. Pri posledne uvedenej argumentácii ţalobca vychádzal z predloţeného čestného prehlásenia spoločnosti A.A., v ktorom štatutárny zástupca R. K. čestne prehlasuje, ţe na vozidle Volvo C 30 ev. č. T. nebola vykonaná ţiadna oprava, ani nevznikla ţiadna škoda na vozidle firme A. v súvislosti s udalosťou 08.07.2009. To všetko R. K. čestne prehlásil bez uvedenia konkrétneho dátumu vyhotovenia čestného prehlásenia. Na to, aby predloţené čestné prehlásenie mohlo byť označené za dôkazný prostriedok v zmysle § 34 Správneho poriadku v spojení s § 51 zák. č. 372/1990 Zb., musí mať charakter prostriedku, ktorým moţno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktorý je v súlade s právnymi predpismi. Čestné prehlásenie predloţené ţalobcom nie je moţné automaticky zameniť s čestným vyhlásením uznaným za dôkazný prostriedok
39 Správneho poriadku. Z obsahu čestného prehlásenia pre Najvyšší súd vyplýva, ţe nemá vecnú, časovú súvislosť a ani vypovedaciu hodnotu ku skutočnostiam, ktoré sa udiali dňa 08.07.2010, predpokladanú všeobecne zákonom pre dôkazné prostriedky. Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe pod vecnou súvislosťou so skutočnosťami je nutné chápať vzťah osoby ku skutočnostiam (napríklad svedok alebo znalec) a pod časovou súvislosťou je nutné chápať, ţe bolo vypracované v čase, kedy ešte nestratilo výpovednú hodnotu. Pod pojmom vypovedacia hodnota je nutné rozumieť samotné posolstvo dôkazného prostriedku. R. K., ktorý toto čestné vyhlásenie podpísal, o sebe netvrdí, ţe v čase skutku bol svedkom predmetnej udalosti, a navyše toto prehlásenie nie je určiteľné, k akému okamihu bolo vykonané uvedenou osobou. Samotný obsah nevylučuje poškodenie vozidla Range Rover vozidlom ţalobcu (Volvo) a odborný úsudok, či je moţné poškodiť vozidlo bez toho, aby sa druhé vozidlo týmto poškodilo, nahrádza navyše obsah znaleckého posudku. Týmto Najvyšší súd odmieta nielen aplikáciu prírodných zákonov vo forme idey o „akcii a reakcii“ na prejednávanú vec podporovanú ţalobcom ale aj označuje toto čestné prehlásenie za irelevantné pre konanie. Najvyšší súd uznáva, ţe nie je spôsobilý posúdiť príčinu, rozsah a výšku poškodenia vozidla Range Rover – ţalobca poukazuje „na deformácie dverí poškodeného vozidla 12 1Sžd/2/2010 v ich konštrukčne najpevnejšej vystuženej časti, t. j. výrazná, hlbšia preliačina v tesnej blízkosti rámu dverí, ako to vyplýva z fotodokumentácie DN ...“. Toto, v prípade sporu, mohlo byť predmetom svedeckého alebo znaleckého dokazovania. Avšak s veľkým odstupom času vznesené poţiadavky ţalobcu na ţalovaného, ţe tento orgán „nebolo policajným orgánom v potrebnom rozsahu, resp. takmer vôbec, zdokumentované uvádzané poškodenie motorového vozidla RANGE ROVER – vrátane zabezpečenia vecných stôp či už z miesta DN, alebo z obidvoch motorových vozidiel, z ktorých by bolo možné jednoduchým porovnaním konštrukčných prvkov oboch automobilov vykonať presnú a jednoznačnú identifikáciu vozidiel, a tým relevantne jednoznačnejšie ustáliť, že vozidlo poškodeného mohlo byť pri uvedenej DN poškodené v zadokumentovanom rozsahu práve vozidlom, ktoré viedol v tom čase obvinený ...“ Najvyšší súd nemôţe uznať ako relevantnú obranu ţalobcu, nakoľko dokumentovanie takýchto stôp dopravnej nehody je po odchode ţalobcu z miesta moţnej dopravnej nehody (poškodený vodič zistil poškodenie a toto oznámil polícii s objektívnym časovým odstupom, ţalobca nevyhľadal políciu okamţite ale polícia po dohľadaní predvolala ţalobcu na vypočutie 23.07.09) v značnej miere spochybniteľné. Preto Najvyšší súd nezistil ţiadne podporné argumenty pre námietku ţalobcu, ţe by doterajšie poznatky ţalovaného mali byť neúplné, nepresné, v rozpore s poznatkami, ktoré o uvedenej situácii v cestnej premávke poskytol ţalobca, a ak správne orgány oboch stupňov napriek tomu konštatujú jednoznačnú vinu ţalobcu, tak toto konštatovanie je
ţalobcu v rozpore najmä s článkom l ods. l, čl. 2 ods. 2, čl. 13 a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. Hoci ţalobca v svojom odvolaní ďalej poukázal na povinnosť ţalovaného sa riadiť základnými pravidlami konania (§ 3 Správneho poriadku), nespresnil. ktoré konkrétne pravidlo mal ţalovaný svojim postupom a vydaným rozhodnutím porušiť. Preto Najvyšší súd túto časť odvolania ako námietku nevyhodnotil. Vo vzťahu k obrane ţalobcu, ţe v tom čase sa vyhýbal chodcovi, v snahe zabrániť moţnému poškodeniu zdravia, resp. odvrátiť nebezpečenstvo, ohrozujúce ţivot tohto chodca, Najvyšší súd uvádza, ţe s týmto tvrdením by sa musel priestupkový orgán zaoberať iba v tom 13 1Sžd/2/2010 prípade, ak by ţalobca zotrval na mieste priestupku a orgán polície by ho označil za páchateľa priestupku. V tomto konaní nie je moţné na takúto liberačnú námietka prihliadnuť. K záverečnej námietke ţalobcu, ţe krajský súd sa vôbec nezaoberal jeho konkrétnymi námietkami uvedenými v čl. II ţaloby, na ktorých ţalobca naďalej trvá, Najvyšší súd odkazuje na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (najmä vec : Garcia Ruiz v. Španielsko‚ rozsudok z 21.01.1999, sťaţnosť č. 30544/96), prostredníctvom ktorej sa nastolila trvalá poţiadavku vysporiadať sa so všetkými relevantnými argumentmi účastníka konania. Uvedené rozhodnutie však nie je moţné vykladať v tom duchu, ţe krajský súd bol povinný minimálne v rozsahu argumentácie ţalobcu (v danej veci veľmi detailným spôsobom vyjadrená) sa s kaţdým argumentom ţalobcu rovnako podrobne zaoberať. Naopak, v súlade so zásadou procesnej hospodárnosti a koncentračným princípom správneho súdnictva vyjadrený v medziach ţaloby (§ 6 v spojení s § 250j ods. 1 O.s.p.) krajský súd analyzoval a na zistené ţalobné dôvody dostatočným spôsobom poskytol odpoveď. Preto ani túto námietku Najvyšší súd neuznal ako procesné významnú. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok ţalobcu a stanoviska ţalovaného Najvyšší súd s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom
2 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd
1 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p.,
ktorého iba úspešný ţalobca má právo na náhradu trov tohto konania. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť 14 1Sžd/2/2010 sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava priestupkového konania je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave 22. marca 2011 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.